3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Erotika na starootcovskej dedine, alebo ľudová pieseň najlepšie prezradí ...
Erotika na starootcovskej dedine, alebo ľudová pieseň najlepšie prezradí ...

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Erotika na starootcovskej dedine, alebo ľudová pieseň najlepšie prezradí ...

02. 04. 2008

LáskaV ľudovej národnej tvorbe už dávno bolo všetko, čo by sme dnes mohli nazvať tým najmodernejším - aj najsmelšia poetica licentia aj surrealistická metafora i najoriginálnejší vtip, kumšt, tanec, hra, komédia, živánsky výmysel /na veseliciach, výročných zvykoch, v krčme, kúdeľných chyžiach/, všetky škály citovosti, nostalgie i bujarosti, múdroslovného komentovania života, ba v ľudovej tvorbe bol aj skupinový sex - v rozličných skupinových hrách, napr. v hre „Či mi vidno, či mi cma, či mi v rici ňecholta".

Vo voľbe čeľadného predstavenstva sa vyvoľovali funkcionári a aj ženy pre nich a potom nový richtár vyhlásil: „A teraz priňesc snopek slami a každi svoju poľubic, aľe každi ľem svoju pravovernu, žadne cudzoložstvo!" /S hrou krivianska folklórna skupina bola vo Východnej./

Žiaľ, kto o tom vie, keď naša dedovizeň nemá žiaden populárny časopis, ani inú tribúnu, či pohotovosť lokálnej záchrany, archivovania a čoby len lacnozošitového vydávania a pod.

A tak - keď sa tu vyslovím, že niekedy sa dedinská mládež eroticky viac vyžila ako dnešná, kto tomu uverí? Lenže kým dnes erotika, sex vystupujú ako živočíšny samoúčel, v dedoviznej minulosti boli kompozíciou! Patrili do tradičnej zvykoslovnosti, obradnosti, prírodnoživotnej rudimentárnosti, v kúdeľných to boli tzv. „rubane, sčipane, paľene, vaľane, merane večare" boli to tzv. „frejovne večare", v ktorých na dvere poetickej komôrky zaklopávali šuhajčíci, či nad ránom po spoločnom zaspievaní „večarkovej" si všetci umývali ruky na dedinskom jarku ... Boli to dávnozvykové formy priechodu prasily života, s ktorými sa aj cirkev „znášala", a keď niekedy niekde nejaký prostomyseľný kňaz na kázni „zarúbal" do dedinskej „sodomy-gomory", starešiny v huniach ho počkali pri východe z kostola s rečnením: „Oče duchovni, mi tag žili i našo pretkove tag žili, vi sce tu na to, že by sce nam kazali slovo Bože, a našo starodavne zviki zochapce na pokoju ..." /Zo skutočnej udalosti./

Láska„Ľudová pieseň fungovala ako jeden z najväčších fenoménov národnej duchovnej kultúry a žáner ľúbosti a motív erotiky boli v nej nielen korením, ale priam koreňom!" /J. Hamar: Len tak stícha erotika, Rztmus č. 3, 1990/

A tak - i keby kto chcel zatutlať prasilu života, prostomyseľná ľudová pieseň aj tak všetko prezradí ... A či nie? Tak čítajte!

Ej, čijo to dzifče po zahradze chodzi, či je daco chore, či ľubic ňemože, to pravda. Ej, aňi ja nechora i ľubic ja možem, a ľem bi ja jedla suroveho mesa, to pravda. Aňi baraňini aňi hovedzini. Ľem totej dźvirini, co dviha perini, to pravda ...

Ach, mamičko, mamko moja, jag me boľi hlafka moja, navarce mi kostivalu na moju boľesnu hlavu, ejahoja. Kostivalu navariľi a na hlafku priložiľi, kostival mi ňepomaha, ľem me daľej boľi hlava, ejahoja. Ach, mamičko, bruch me boľi, odvedzce me do stodoli, pološce mi pod ric snopka a privedzce mi parobka, ejahoja. Ach, Haničko, rostopašna, co śi chcela, to śi našla, našla čepec višivani, dal jej šuhaj maľovani, ejahoja...

Ňebanuj, dzifčatko, že som ce zochabil, ľem bohu podzekuj, že som ce ňezradzil ... Zradzil śi me, zradzil, zradľivi Janičku, bodaj ce fras trimal na rovnim chodničku! Bodaj ce fras trimal, až bi ce potrestal, jaku śi me mladu mladučičku prespal! A či ti ňeznala, že ja bul pijani, mohla śi obracic koľenka do slami ... Šag ja obracala, a paľcom zatikala, aňi sama ňeznam, kedi som ci dala ... Ňezradzil me koňik aňi śedelečko, samaś me zradzila, moja frajirečko ...

Ket som bula mala, mac śe tak starala, najkrajšich parobkoch pre mňe viberala- Aľe jeden bul bars mali, druhi poglupavi, treci pital toto, štrarti neznal co to ... Vibiralam sebe do dvacecštarteho, a teraz mi tag višlo, že ňemam žadneho. Oj, tag bim śe bośkala, ľem bi tag dudňelo, chodz bi bul, jaki bul choc s pekla sameho!

Pieseň tajomnej túžby: ... A čomu ja, mamko moja, sama ľiham a ket pridze cemna nocka, ta śe zrivam? Ňezrivaj śe, moja dzifko, ňezrivaj śe, dal ci Pambuch pravu ručku, prežehnaj śe!
Oj, dosc ja śe už, mamko moja, nažehnala, teraz bi ja šuhajíčka ľubovala, šuhajíčka, co ma ľička jag z ruži kvet, potom bi me cešil život i cali śvet.

Pieseň až bolestotúžobná: Príď ňa, mij milenkij, večer potešity, chodz lem na naš vihľad /oblok/ ručku položity. S tym ťa, moja mila, s tym ťa nepotišu, ked ja na vas vihľad ručičku položu, ale ja ťa, mila, lem vtedy poťišu, ked ja na vaš vihľad ručičku položu, ale ja ťa, mila, lem vtedy poťišu, ked ja svojo ľičko ku tvojmu priložu...

Pieseň žaloby na málo lásky: ... Travička źeľena, po jednej ce zbiram, pri každim scebelku piśničku zaśpivam. Piśničku zaśpivam, soldzečku v oku mam, ňe každi co śpiva, sam veśeli biva. Ňe každi veśeli, co v rozkošu žije, na očoch veśelosc, aľe duša hiňe. Na veśele śerco veśele piśničky, na smutne serdečko smutne śpivanečki.

Pieseň opravdivej básnickej krásy: ... Poduvaj, vetričku, po tej śivej skaľe, ozdaj mi odduješ zo serdečka žaľe! Žaľ mi je, žaľ mi je, žaľ miňepomože, keho ja ľubila, navrac mi ho Bože! Keho ja ľubila i rada vidzela, ta ja ho jeden čas utracic muśela. Utracilam krasu pre tebe, juhasu, utracilam šicko i rumene ľičko...

Autor: Ján Lazorík, Krivany

 

Poznáte aj vy naše ľudové pesničky s podobným obsahom? Ak áno napíšte ich do komentárov.
(redakcia)

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FSk Lubena

Kamarati, vi

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV