3 Nebíčko v papuľke Nebíčko v papuľke JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Ako sme sa na fujaru hrať učili
Ako sme sa na fujaru hrať učili

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali )

Ako sme sa na fujaru hrať učili

01. 09. 2008
Čičmany

Dom v ČičmanochTak, a za hrsť nových fujarášov je na svete. Od piatka minulého týždňa až do dnešného dňa sa v Čičmanoch konal v poradí už šiesty tvorivý tábor zameraný na výučbu hry na fujare pod vedením Tomáša Kováča.

Pol týždňa nemusí byť síce čas dostatočne dlhý na to, aby sa z úplného fujaramatéra stal chýrny fujaráš, ale aj takáto krátka doba úplne stačí na to, aby si človek fujarku aspoň ako-tak priblížil a spoznal sa s ňou. Okrem toho je to čas dostatočne dlhý na to, aby sa v celom našom fujarovom minikempe vytvorila príjemná kamarátska atmosféra, kde fujara samotná v konečnom dôsleku hrala iba akúsi tmeliacu, aj keď podstatnú rolu. Základom akéhokoľvek stretnutia sú samozrejme ľudia a tak tomu bolo aj v našom prípade. V pozitívnom zmysle.

Tomáš KováčNajprv teda k ľuďom. V úplne prvom rade Tomáš Kováč, otec celej akcie. Fujara už niekoľko rokov tvorí podstatnú časť jeho života (okrem iného spravuje webové stránky fujara.sk, čo je asi najvyčerpávajúcejší zdroj informácií o fujare, aké môžete momentálne na slovenskom internete nájsť) a niekoľko rokov taktiež organizuje workshopy podobné tomu, aký sa uskutočnil počas uplynulého víkendu v Čičmanoch. Mladý, zanietený a priateľský. Ak sa chcete čosi dozvedieť o fujare a desí vás autorita ošľahaných starých fujarášov, obráťte sa na Tomáša, odpoveď dostanete vo sviežom balení a ak chcete, hoci aj e-mailom.

Karol KočíkZačali sme hlavou, pokračujme srdcom. Karol Kočík. Zakladajúci člen Spolku fujaristov na Slovensku, muzikant, dekan Technickej univerzity vo Zvolene a jeden z našich dvoch lektorov. Počul som ho počas toho víkendu hrať a spievať mnoho piesní. Pri prednáške, pri ohni alebo len tak, keď sa zastavil a spustil, pretože dostal chuť. (Bolo toho tak veľa a tak mne neznámeho až som sa preľakol svojej barbarskej neznalosti; moje optimistické vysvetlenie je, že náš hudobný folklór je jednoducho až neuchopiteľne pestrý a hádam je to aj vysvetlenie správne.) Hral na gajdách, píšťale, flaute, drumbli a samozrejme fujare (inak povedané, na všetkom, čo bolo v dosahu jeho rúk). A spieval. Pekne. Krásne. Inšpiratívne.

Účastníci kurzuPoďme teraz k duši celej akcie, samotným účastníkom kurzu. Spomenul som na začiatku, že ľudia tvoria základ. V našom prípade to bola naozaj devíza. Žiadny echt folkloristi, jednoducho iba ľudia, ktorí dostali veľkú chuť vedieť tým správnym spôsobom fúknuť do fujary. Inak naozaj ukážková vzorka. Do skromného počtu asi tuctu ľudí sa vmestili ľudia od Brna, cez Uherské Hradiště, Bratislavu, Trenčín, Terchovú, až po Košice. Ženy, muži, mladí aj tí jesenní v rôznych postaveniach. A predsa to fungovalo. Hrali, jedli a pili a prežívali sme to tam spolu, zhovárali sme sa a prežili naozaj niekoľko príjemných dní.

K samotnému priebehu kurzu príliš hovoriť nebudem - ako som povedal na začiatku, ja osobne som to v konečnom dôsledku vnímal skôr ako čosi na pozadí (ale to môže byť spôsobené aj mojou pozorovateľskou úlohou). Pôvodný plán bol vcelku dodržaný, každý do jedného sa naučil aspoň tie úplne najzákladnejšie prvky hry na fujaru a každý si domov odniesol niečo, čím spoľahlivo ohúri svojich blízkych. Každý účastník sa naučil zahrať prinajmenšom jednu pieseň (Horou, horou) a tí, ktorých povinnosti nevhynali z Čičmian už v nedeľu, dokonca až dve (druhou bola Idem, idem, lebo misím). Veď nakoniec, posúďte sami... V ukážke hrá a spieva Jednorazový čičmiansky fujarový amatérsky orchester pod vedením Karola Kočíka a Tomáša Kováča :):

 
 
 

Na záver by som sa ešte rád niekoľkými slovami zastavil pri mieste konania tejto milej akcie, pretože samotný fakt, že sa to celé dialo v Čičmanoch osobne považujem za podstatnú zložku toho príjemného, čo sme mohli počas uplynulého víkendu prežiť. To, že sú Čičmany dedina maľovaná, výnimočná a rázovitá vieme všetci odkedy nám začali do hláv vlastivedu sypať. To, že sú tam aj maľovaní ľudia sa dozviete však až na mieste. Veľmi príjemne nás privítal a pohostil Juraj Kudjak, Čičmanec a folklórny človek telom aj dušou, za čo jemu aj jeho blízkym veľmi pekne ďakujeme. Jeho príbeh je taký zaujímavý, že mu budeme v blízkej budúcnosti venovať osobitný priestor. Na tomto mieste, keďže to súvisí, spomeniem iba toľko, že Juraj je okrem iného aj spoluorganizátorom podujatia Celoslovenské stretnutie fujaristov, ktoré sa tento rok na konci septembra uskutoční v Čičmanoch už po tretíkrát. O tom však tiež neskôr.

Z prechádzajúcich odsekov je to už zrejme každému jasné, ale aj tak to zhrniem - akcia sa vydarila. Nech sa vyjadria aj ostatní zúčastnení a nech prihodia nejaké kritické poznámky ak chcú, ak sa im tento článok zdá príliš zbytočne nekriticky oslavný. Poviem to teda ešte raz len za seba - mne sa páčilo. A nebadal som na nikom náznak toho, že by sa mu nepáčilo.

Účastníci spolu

A ešte zopár súvisiacich odkazov:


A malá poznámka: Počas doby trvania kurzu tím JankaHraško.sk nazbieral mnoho materiálov a pripravuje pre vás všetkých okrem iného miniškolu hry na fujaru (s výkladom Tomáša Kováča), ako aj miniseriál o tradičných slovenských hudobných nástrojoch, ktoré vám predstaví Karol Kočík. To všetko už čoskoro drahí priatelia...

Autor: Milan

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

Šukovci

Keď izbičku zametala

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV

Zapojte sa a vyhrajte

Získaj cenu Šaffovej ostrohy aj bez tancovania ;)

Získaj cenu Šaffovej ostrohy aj bez tancovania ;)

Termín ukončenia: 20. 05. 2012