V prekrásnu októbrovú nedeľu sa v Nimnických
kúpeľoch konalo malé, ale milé podujatie. Stretli sa tu výrobcovia
ľudových výrobkov i hudobných nástrojov no i muzikanti inštrumentalisti
a speváci. V priestoroch samotných kúpeľov sa od rána rozložili aj zo
svojimi výrobkami najskôr remeselníci, ktorí predvádzali aj
vlastnoručnú výrobu svojich diel. Medzi nimi boli Ľubomír Párička z
Martina (píšťalky, gajdy, fujary), Bartolomej Gernát so sovjim vnukom z
Turzovky (trombity, fujary, gajdy, píšťalky), Jozef Mikulášek z
Hlohovca a Janko Šulík z Dolného Trhovišťa (fujary, píšťalky).
Návštevníci i kúpeľný hostia tak mali možnosť priamo v kúpeľoch
privoňať k čistému materiálu našej prírody - k drevu. A drevo vlastne
spájalo aj všetkých ďalších účinkujúcich, ktorí sa predstavili v
popoludňajšom programe, pretože v ňom boli a sú „ukryté nôty", ktoré
dokáže šikovný muzikant odovzdať všetkým poslucháčom navôkol. Kto
všetko a z čoho vylúdil prekrásne tóny našich ľudových piesní na pódiu
spoločenskej sály Balneoterapie Nimnických kúpeľov?
V úvode všetkých
hostí privítali tóny našej kráľovnej slovenských ľudových hudobných
nástrojov - fujary, doprevádzanej trúbením trombity, v podaní Palka
Štefánika a spomínaných fujaristov: Jána Šulíka, Jozefa Mikuláška,
Ľubomíra Janeca, Ľubomíra Páričku, Bartolomeja Gernáta, Igor Hraška a
Romana Bienika. Potom sa postupne predstavovali aj ďalší muzikanti aj
na iných nástrojoch, Rudolf Repáč z Nimnice na ústnych harmonikách,
Ľubomír Párička s gajdami, i Bartolomej Gernát zahral na gajdách a
spolu s vnukom aj na trombitách a píšťalkách. Predviedli sa aj bratia
Štefánikovci zo svojimi kamarátmi na trombitách, zaspievali si vedno s
heligónkou a ozembuchom, či při píšťalkách a fujarke. Igor Hraško si
zapískal na svojej fujarke - valaške, zaspieval popri píšťalke -
koncovke i zahral na ústnej harmonike. Prekrásnym spestrením programu
sólistov inštrumentalistov však bolo vystúpenie hostí - šiestich
heligonkárov z folklórnej skupiny Limbora z Prečína, ľudovej hudby
Lachovček z Púchova i skvelej speváčky kysuckých piesní Helenky
Záhradníkovej, doprevádzanej na píšťalkách a gajdách Romanom Bienikom,
ktorý zároveň aj celý program poučne i zábavne moderoval.
Zo
spokojných pohľadov divákov usudzujem, že sa im celý koncert veľmi
páčil, lebo ani odísť sa im po skončení nechcelo. Nuž, opäť sa raz
podarilo do netradičného prostredia priniesť kus našej dedovizne,
našich prekrásnych piesní i zvuku našich ľudových hudobných nástrojov a
stretnúť sa s priateľmi, ktorí sa snažia, aby takúto radosť, mohli i
naďalej odovzdávať nastupujúcim generáciám. Budeme organizátorom držať
palce, aby sa im i ten ďalší - tretí ročník podarilo zorganizovať pre
potešenie kúpeľných hostí i návštevníkov Nimnických kúpeľov a i takouto
formou prispieť k rozširovaniu našich ľudových tradícií.