„Bola láska bola, pokiaľ svadba bola, svadba pominula, láska sa rozplynula..."
Výšivka s týmito slovami zdobí dreveničku v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. Práve slovo svadba sa 17.8.2008 vo Vychylovke obracalo zo všetkých strán. Nečudo. Veď sa tu konala „Svadba na Kysuciach".
Poďakovanie za výchovu, prosba o odpustenie, slzy, rozlúčka, požehnanie od rodičov ... to všetko bolo súčasťou tradičnej odobierky, ktorá sa konala v rodnom dome nevesty.
Svadobný sprievod, na čele ktorého kráčali
nevesta so ženíchom, sa pomaly vlnil po chodníku smerom ku kaplnke.
Miestami pripomínal ozdobnú stuhu na nevestinej parte. Partu zdobí
rozmarín - symbol lásky a vernosti, sprievod bol "povyšívaný" krásnymi
krojmi svadobčanov a vyfarbený ešte krajšími ľudovými piesňami. K
sprievodu, ktorý smeroval na slávnostnú bohoslužbu som sa spolu s
ostatnými návštevníkmi pripojila i ja so svojou staršou dcérkou
/mladšiu premohol na parkovisku spánkový deficit - pozn. autor./ pod holým nebom dala priestor vnímať a precítiť tento deň nielen
očami ale aj srdcom.
Ako sa na pravú svadbu patrí, nechýbala veselica.
Tentokrát v podobe tanečných a speváckych vystúpení ľudových súborov:
FS Kysucký Lieskovec - Pytačky, FS Rudina - Biely tanec, Rozlúčka s
dievčaťom, FS Staškov - Vítanie mladého pána, FS Čierne - Čerňanská
svadba, FS Goral - Goralská svadba.
Myslím si, že zámer organizátorov priblížiť nám „skutočnú kysuckú svadbu" sa vydaril. Dôkazom toho boli okrem potlesku i úsmev a spokojnosť na tvárach návštevníkov.