3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Jak nás učili matere viprávjat
Jak nás učili matere viprávjat

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Jak nás učili matere viprávjat

25. 11. 2008
Bratislava, Bajnory

... alebo ze spomínek starích ludzí z Vajnor zezbíraných Emilem Fašungem.

Emil Fašung (Ševčík), rodzení Vajnorák, biu velice dobrím pozorovatelem života v dzedziňe a její obivatelú. Príhodi, keré sám zažiu alebo biu ich prímim účastníkem a téš aj tí, keré mu starší ludé poviprávjali, sú spísané enem z velice mauej časci. Je to aj proto, lebo v ňekerích príhodách sa nachádzajú také originálne vijadreňá običajních dzedzinskích ludzí, keré sa v takej formje nemožú aňi napísat, aňi zverejňit.
Moc príhod stačiu zapísat, keré sa stali za jeho činnosci v rolníckem družstvje a keré sú poznačené dobú, v kerej sa událi. Ňekeré vám fčil, tak jak ich Emil Fašung zapísau, poviprávjam.

Odebraní voják z krivú nohú

Stríc, dzedo Belají sa až do starobi štorcovali, jakí sú ešče chuap, aj ket na pohled to bili enem takí nepodarek, hrubá huava, velikí báchor, krátke nohi a ešče temu zakrivené do "O", jak kebi na súdku dopuovali z Ameriki a na jednu z ňich aj krívali.

Ale ket sa z ňekím na ulici alebo inde stretli, velice rád a každému podávali ruku. Pri takém podaňí dicki potrásali rukú a sciskli, abi tak naznačili, jakú majú furt paru. Rás sa téš z dzedú streteu aj Emil a ket mu pri podávaňi ruki sceli túto porádno scisknút - aj ket Emil ten scisk ani moc nepocíciu - predsa dzedo sa tak napli, aš ím suze z očú viskočili a pri tem ešče aj porádno prdli. No ale Emil pro jejích poťechu ím naznačiu, jak ho to bolí a povidau dzedovi : „Krucinál, dzedo, furt ste takí chuap?" A oňi na to : „Aňi sa nepítaj, kandál lepší." Emil sa ich na to opítau : „Nále, reku dzedo, furt mi to nejde do huavi, takí pevní chuap jak ráfové železo a vojákem ste preca nebili!"

Já, že sem nebiu voják? To mi aňi neviprávjaj, lebo si rás - dva vindeme s prátelstva. Abis vjedzeu, já sem biu pri asentírki taublich!"
No a začli Emilovi viprávjat príhodu, kerá sa staua pri asentírki vajnorskích regrútú : „Bili zme pri asentírki, vizlékli zme sa do naha a jak sem sa rozhlédeu širinú po ostatňích regrútoch, veru máuo biuo medzi ňima takích chuapú, jak sem biu já. Chuap sem biu jak buk, ket sem sa nadecheu, prsiská jak dojka, enem že chupaté. Fúziská jak išpán, vajíčka jak granátňik, penpétr opríti aš o koleno. Nescem sa šak velice chválit, ale chuap sem biu jak višívaní." A pokračovali : „Ket došeu na mja rat a regens komandant skríkue - Belaj Jánoš - já sem ešče lepší zakričau itvaďok! Fúze sem naježiu, prsa vivaliu a hrnem sa oproci tírarcovi. Ten, ket zbadau takého chuapiska, zapomjeu mja aj šlahnút z bičem a zakričau - taublich! Ale jak sem z huavú aj nosem hore prešeu okouo ňeho, skríkeu - halt, kríva! A biuo po vojákovi. No ale odvedení sem biu preca, ket aj enem na chvílu, skrzeva tú krivú paprču."

Emilovi to preca enem nedauo, tak sa dzedu opítau : „Nále, dzedo, šak vi na tú nohu krívate ešče aj fčil?!" Dzedo belají odpovidali : „Ná, co sa čuduješ, šak ot tolkého chodzeňá ot narodzeňá aš pofčil je dost zedraná!"

Vo Vajnoroch zbírá, pritupluje a spisuje Bohumil Hrabák.

(pre vás vybraua Krsná)

Zdroj: Vajnorské Novinky 2/2008

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Sarisan Presov

Hej, mam konicka vraneho

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV