Sexi cice, pracovití cigáni, schizofrenici na pódiu, tancujúce zdivočené kone, alebo výšťavených sedem statočných. Aj tak vyzeralo profilové vystúpenie bratislavského folklórneho súboru Poleno. Súbor prekvapil laickú aj odbornú verejnosť novým originálnym programom k svojmu dvadsiatemu výročiu.
"Poleno bolo vždy iné ako ostatné súbory," konštatuje umelecká vedúca a zakladateľka súboru Viera Eliášová. S tancom začínala v Lúčnici. ,,Nechceme sa stále vracať iba do minulosti, ale chceme prilákať aj mladých. Veríme, že folklór sa dá robiť inak. Modernejšie a hlavne zábavnejšou formou," dodáva. Ako hlavná choreografka preferuje skôr hrané tance s ústrednou myšlienkou - príbehom. ,,Klasika, kde je pospájaných zopár prvkov dokopy, môže byť pekná, čo však ocenia iba znalci, ostatní sa po chvíli môžu začať nudiť." Cez príbehy sa Poleno prihovorilo aj divákom v Zrkadlovom háji.
Takmer dvojhodinový program bol postavený na tancoch s rôznou tematikou. Absolútnou novinkou boli Drevorubači. Tanečníci v nich znázorňovali ťažký život drevorubačov na tanečné motívy Čierneho Balogu. Dievčatá hrali stromy, ktoré sa chlapci márne snažia zrúbať. Noc predtým totiž strávili v krčme na tancovačke, a tak im chýbali sily. Celý tanec je pritom popretkávaný množstvom humorných skečov. Niektoré divák objaví až na druhé či tretie pozretie.
,,Vedúca nám popri hlavnej dejovej línii tanca dáva veľa priestoru na improvizáciu a vlastnú tvorbu, čo veľmi radi využívame. Niekedy aj sami seba prekvapíme, čo humorné z toho vznikne," dodáva jeden zo sólistov Miroslav Tománek. Ten je zároveň aj spoluautorom druhej novinky - cigánskeho duelu. ,,Úvodný humorný dialóg dvoch Rómov vznikol v podstate až na javisku. Mali sme určité záchytné body, ale detaily sme improvizovali. Toto však šéfke nehovorte," smeje sa Tománkov tanečný kolega Matej Golej. Spolu s Tománkom tvoria dynamickú dvojicu v cigánskom ,,battli", kde sa prekárajú v čapášoch a rytmoch.
Všetky tance súboru Poleno sú osobité a úplne odlišné. Od tanca Drevené bábky, kde tanečníci na zemplínske motívy z okolia Parchovian imitujú marionety, cez gemerský tanec o pastieroch koní, kde sa im splašilo stádo, až po Siedmich statočných. Tí sú síce veľkí frajeri, ale nevedia si poradiť s obyčajnou repou.
,,Prípravy boli hektické a viackrát mi už išlo všetko na nervy, ale keď je človek na pódiu a počuje divácky smiech, to ho nabudí energiou. Potom si vždy uvedomím, že to stálo za to," hovorí tanečník Marin Oravec. Pre tanečníčky boli najväčším problémom „prezleky“ do iných krojov. ,,Niekedy to bolo až na nevydržanie a doslova sme utekali späť na pódium," vysvetľuje tanečníčka Monika Mózesová.
Ďalší tanečník Lukáš Milan dodáva, že najlepší pocit je po vystúpení, keď absolútne unavený počuje spokojných divákov vychádzajúcich z hľadiska, ako sa nadšene rozprávajú o práve videnom predstavení. ,,Je to oveľa lepšie ako rýchla borovička v zákulisí počas vystúpenia J," dodáva Milan.
,,Najviac sa mi páčilo ako zbojník koktal. A boli takí smiešni, keď ťahali tú repku," zhodnotil päťročný divák Matúško. Jeho mama bola tiež spokojná. ,,Hovorené slovo bolo fajn, ale mňa najviac uchvátili dievčatá znázorňujúce kone, ktoré utiekli z ohrady," dodala Eva Kostelecká.
Folklórny súbor Poleno vznikol pred dvadsiatimi rokmi na Gymnáziu Einsteinova v Bratislave. Pôvodne sa volal FS Polienko. ,,Deti vyrástli a stali za z nich ozajstní chlapi a ženy. Tak sme nechali vyrásť aj názov," vysvetľuje zakladateľka Eliášová. Ako dodáva, názov Poleno symbolizuje, že v ich súbore sa aj z najväčšieho polena môže stať tanečník. V súčasnosti tu stabilne tancuje šesť chlap(c)ov a 15 dievčat. ,,Tým pádom každý chalan je sólista. Ale dvere máme otvorené pre každého s chuťou tancovať a hlavne so zmyslom pre humor a dobrú náladu," uzatvára šéfka Vierka, ako ju všetci familiárne volajú.
Autor: Zuzana Botíková