Tetka Katerina velice skoro ovdovjeli a moseli sa starat o velikí šerek dzecí. Bár aj bívali vedla fári a tetka bili maci jak se patrí, chuapci bili šintri prvej trídi.
Tetka Katerina bili životem skúšaná žena po šeckích stránkach. Chodzili po robotách k bohačím gazdom, ale aj do Rakús, de pochicili aj ňemeckú reč, ve škole se moseli učit maďarski a doma medzi dzetma, jak ináč, po vajnorski.
Tetka sceli, abi aj jejich dzeci vjedzeli tolko rečí, jak oňi sama a tak si zaumíňili dat ňekeré z ňích na tauš alebo frajmak, co biuo jedno a to samé. Na tauš chodzili vajnorské dzeci do Rakús učit sa ňemecki, de ale moseli aj robit. Na frajmak sa dávali dzeci z Vajnor do ňemeckích rodzin a ňemeckích dzedzin. Z tíchto zas došli do Vajnor ňemecké dzeci, abi sa učili slovenski. Jaká biua na maďaroch ňemčina, taká v tích časoch biua slovenčina ve Vajnoroch.
Tetke Kateriňe sa ze šeckích jejích dzecí pozdávau Staňo najšikovňejší aj najchitrejší, tak ho dali, zakád ešče chodziu do škoui, na frajmak do Rakús, abi sa naučiu po ňemecki. Tak sa teda Staňo vybrau pres vakácie do Rakús na frajmak, de sa zešeu s kamasí ze Záhorá. Tak se spou schádzali a místo ňemčini sa učili usilovno po vajnorski a Staňo velice usilovno po záhorácki. Ešče, že ňeni medzi ňima velikí rozdzíl.
Po skončeňí vagácií sa Staňo vráciu z frajmaku a krom inšího donéseu né enem dotrhané gaťe, ale aj vački v ňích, a proto povidau materi : "Mamo, zašite mi tí dzeravé tegeze." Tetka, ket začuli tú čistú záhoráckú ňemčinu, zepli ruki, obrácili oči hore na nebesá a skríkli na Staňu : "Ná tak sa ti v tích Rakúsoch naučiu po ňemecki?" Schicili tú najvječí varechu, kerú mjeli po ruki a tak ho s ňú vizvárali, že sa mu z gaťí, ale aj z dzeravích tegezú enem tak prášiuo. Tak sa skončiu tauš Staňovi v Rakúsoch.
Vo Vajnoroch zbírá, pritupluje a spisuje Bohumil Hrabák.
(pre vás vybraua Krsná)
Zdroj: Vajnorské Novinky 2/2008
Pridáte sa tiež a napíšete nám v ňom niečo? Vaše príspevky posielajte na redakcia(zavináč)jankohrasko.sk .