3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Jak sem biua ve Vajnoroch
Jak sem biua ve Vajnoroch

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Jak sem biua ve Vajnoroch

01. 03. 2009

V Prahe sú jarné prázdniny a ja využívam možnosť zobrať si týždeň voľna, balím kufor a tradááááá na Slovensko. Fašiangy sa hlásia, kamaráti pozývajú a ja nestíham zosúladiť svoj program so všetkými zaujímavými ponukami. Keď niekomu poviete, že máte týždeň dovolenky, tak na vás len tak zazrie a vraj „ty sa teda máš!!". Áno ... lenže sa nestíham ani najesť, spím sporadicky a lietam sem tam, lebo času je na tej „dovolenke" akosi pomenej. Ja som totiž neprišla ani tak dovolenkovať, ako nazbierať materiál, zážitky a dojmy pre ďalšie článočky pre portál JankoHrasko.sk. Hovorí sa tomu aktívny odpočinok /vraj!/.

A že sem tá Vajnorka , tak je jasné, že začínam práve tu, doma vo Vajnoroch. Už ste mali niekoľkokrát možnosť si prečítať „Jak nás učili matere viprávjat", videli ste na fotografiách krásu vajnorských krojov a sem tam prehodím, že to vajnorské vínko ... hmmm ... dobrota! Ale u nás je toho oveľa viac, čo treba o Vajnoroch povedať. Vedeli ste napríklad, že územie Vajnor bolo osídlené už v období mladšej doby železnej - laténskej ? Svedčia o tom mnohé archeologické výskumy. Pôvodný staroslovanský názov obce je PRAČA - historici ho zdôvodňujú tým, že obyvatelia strieľali z praku alebo sami tieto zbrane vyrábali.

Najstaršia písomná správa o Vajnoroch pochádza z roku 1237. Od r. 1307 obec vlastnil cisterciánsky kláštor v Rakúsku a odvtedy sa stretávame s nemeckým ekvivalentom WEINERN /už vtedy u nás totiž prevažovalo vinohradníctvo/. V rokoch 1525 - 1848 boli Vajnory majetkom mesta Prešporok - rozumej: boli poddanskou obcou mesta. Po druhej svetovej vojne sa stali súčasťou Bratislavy, tentoraz ako jej mestská časť. Vajnory sa pyšnia aj niekoľkými národnými kultúrnymi pamiatkami: rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie postavený v rokoch 1270 - 1279 jedinečný nielen svojou historickou hodnotou, ale najmä ornamentálnou výzdobou vnútri. Socha Sv. Floriána na námestí je z r. 1832 a medzi nár. kult. pamiatky patrí aj Vajnorský ľudový dom, ktorý je v tejto dobe, bohužiaľ, v priam katastrofálnom stave a všetci Vajnoráci bojujú o jeho rekonštrukciu a zachovanie pre budúcnosť. Ľudia si uvedomujú, že treba uchovať naše dedičstvo aj pre nasledujúce generácie - veď na našom webe o tom prebehla už nejedna debata! A preto aj tu, vo Vajnoroch, existuje skupina obyvateľov, ktorá sa vo svojom voľnom čase snaží nadviazať na tradície predkov a ukázať ostatným, že „takto" to bolo, vyzeralo a robievalo sa. Hovorím o Vajnorskom okrášľovacom spolku - VOS.

Aby som sa dozvedela podrobnosti, organizujem také malé stretnutie v miestnej spoločenskej sále. Vonku sneží, mrzne, tma veliká - nuž, zimný piatkový večer a nakoniec sa stretávame len v úzkom kruhu , čo v našom prípade znamená dvaja „spolkári" a dve redaktorky Rádia JankoHrasko.sk. Ale aj tak si máme čo povedať. Najprv sa, samozrejme, musia ujasniť vzťahy k Vajnorom = povie sa, kde kto býva, kto je jeho otec, babka, brat a pod. Keď sa poznáte, tak treba najprv poviprávjat, čo nového sa udialo vo vašom živote ... vtedy zisťujete, že ste ozaj prišli na rodnú hrudu ... a keď sa dostanete k jadru veci, tak potom stačí len nechať ľudí rozprávať. A dozviete sa, že:

Folklórne tradície sa uchovávajú vo Vajnoroch oddávna / veď ešte si možno niektorí spomenú na vajnorskú svadbu, ktorá r. 1966 odznela pri príležitosti stého výročia založenia vajnorskej dychovky a s pásmom „Vinobranie" v r. 1973 pod vedením Ondreja Demu zasa Vajnoráci vystúpili na folklórnom festivale vo Východnej - mladšia generácia musí pohľadať v archívoch/.

Dnešná doba si vyžaduje nové prístupy a tomu sa nadšenci vajnorského folklóru prispôsobili, pričom ostali verní tradícii predošlých generácií. V roku 2004 sa včlenili do občianskeho združenia s názvom „Vajnorský okrášľovací spolok" . Dnes sa počet účinkujúcich pohybuje okolo 25 až 30 členov zložených z troch generáciách obyvateľov. Títo nadšenci, ktorí sa stretávajú vo svojom voľnom čase, sa snažia oživiť pôvodné ľudové zvyky. Na ich verejné predvádzanie sa obliekajú do vlastných originálnych krojov. Veď niektoré z nich majú viac ako sto rokov!! Takže opotrebované a zničené krojové súčasti treba časom, tak ako v každom folklórnom telese, vymeniť alebo opraviť. A na to treba peniaze. Niečo sa prilepí z obecbného rozpočtu, niečo sa zoženie z grantov a niečo „nakvapká" z 2%. Poznáme to všetci, ktorí sa pohybujeme vo folklórnom dianí. Najväčšia tragédia je, že ak sa vám rozsype kroj, tak vám ho už v dnešnej dobe nemá ani kto ušiť. Remeslá vymierajú. Resp. odchádzajú nám ľudia, ktorí sa remeslami zaoberali a pretože ich nemá kto nasledovať ... veď viete. Preto, s pomocou seniorov, sa učia aj „spolkári" vyrábať rôzne súčasti kroja.

Za dobu svojho pôsobenia sa VOS dostal do povedomia nielen miestneho obyvateľstva - veď ich vystúpenia sú súčasťou skoro každej kultúrnej akcie vo Vajnoroch, ale žiadajú si ich aj mimo hranice vajnorského územia. Od prezentujú až 30 akcií ročne a do ich repertoáru patrí napr. čepčenie nevesty, tradičná šibačka, stavanie májov, dožinky, vinobranie, asentírka a iné. Vedúci skupiny, pán Ivan Štelár, vyťahuje papiere so scenárom a my sa bavíme o tom, odkiaľ čerpajú námety. Je možno nakuknúť do rôznej literatúry, ale nedoceniteľným zdrojom vedomostí o Vajnoroch sú, samozrejme, ich pôvodní obyvatelia. V dnešnej dobe už nenájdete veľa takýchto ľudí. Vek doženie nakoniec každého z nás. A okrem toho sa na nás valia vplyvy moderného sveta, ktoré nemôžeme nijako zastaviť, ale môžeme ich aspoň na krátky čas vždy nechať za dverami a užiť si to pôvodné, krásne a autentické. A o to sa snaží aj Ivan Štelár so svojimi priateľmi. Ako vedúci nikomu nič nedaruje a tak sa stretávajú vždy v pondelok, a tanečníci aj vo štvrtok, na spoločných nácvikoch a keď sa blíži vystúpenie či nacvičujú nový program, tak aj častejšie. Dôraz kladú aj na správne preklady textov do vajnorského nárečia. Lebo nemyslite si - nie je to také jednoduché!! Korektúry im potom robia miestne „studnice vedomostí" - staršie obyvateľky a pravidelné spolupracovníčky, naše 80-tníčky, členky VOS. Samozrejme, že iné je to napísané a iné je, keď to máte viprávjat. To nastane ďalšie kolo opráv výslovnosti a veľakrát aj dohadovanie, či je to ozaj tak alebo to nemá byť náhodou inak. „Muziku" zatiaľ tvorí len jeden harmonikár , osamotený vojak v poli - Dalibor Grebeči. Po vystúpeniach sa o svoj kroj postará každý sám, len v niektorých kritických prípadoch si kroj vezme na starosť pani Beáta Víteková a dá ho do poriadku /viem si predstaviť, ako v tých kritických chvíľach vzýva všetky božstvá, aby sa rukávcom nič nestalo pri tom praní alebo aby tá škvrna konečne pustila ... hmmm ... ako jej rozumiem!! Ale práca krojárky sa nedá robiť len tak ... zaujímalo by ma, či aj krojárky majú svoju patrónku ... aby sa mali ku komu odvolávať :-D Zuzka Tajek Piešová by nám mohla poradiť.../

A pretože je ten fašiangový čas, rozhovor sa zvrtol aj týmto smerom. Veď v utorok 24.2. sa aj tu pochovávala basa a frčala „Babská zábava", samozrejme všetko dianie sa odohráva v maskách. Prišla reč aj na to, že v maskách sa po dedine nechodzilo, že to biuo enem na tej zábave, ale že po dzedziňe chodzili chuapci nekrščence - nedospelí kamasi, co ešče nechodzili na zábavi, lebo nemjeli roki ... a fašiangová zábava bola prvou príležitosťou na uvedenie sa do mládeneckého stavu a kamasi sa moseli vipuacit tým, čo dostali na gazdovstvách, keď obchádzali dedinu. Nemali to jednoduché ...

A takto sa ve Vajnoroch basa lúčila so životom...

[[mp3? &file=`http://jankohrasko.chaoslands.sk/zvukove_clanky/pochovavanie_basy_vajnory.mp3`]]

Narozprávala: Beáta Víteková, spolkárka  a krojárka Fsk Vajnorského okrášľovacieho spolku

A nemám to jednoduché ani ja ... lebo zmestnať na pár riadkov všetky moje dojmy a myšlienky, je nadľudský výkon. Navyše som ešte druhý deň dopoludnia navštívila tetu Lojzku a ...

... a o tom zasa nabudúce!

Foto: Roman Greguš

Súvisiace odkazy:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Makovica Svidnik

Ked ja sobi zaspivam

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV