3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Music is my life
Music is my life

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Imro Oravec (Imi)

Imi K folklóru som pričuchol v roku 1973 v súbore Dargov kde som tančil 12 rokov. Od roku 2003 účinkujem v seniorskom kolektíve Omladina. Obľubujem región Detvy, asi v minulom živote som tam žil. Hudba a pesničky sa mi páčia z celého Slovenska....

Music is my life

09. 03. 2009
Prešov

Milí čitatelia, možno že sa divíte, že na internetovej stránke, ktorá sa zaoberá výlučne folkloristickou tematikou, je zrazu nejaký anglický nadpis. Ako to súvisí?

Názov koncertu, ktorý som zhliadol 7. marca 2009 vo večerných hodinách prezentoval umenie, tvorbu muzikantov, ktorí sa zaoberajú folklórom, konkrétne muzikantov folklórneho súboru Zemplín a ešte konkrétnejšie hlavného protagonistu koncertu klarinetistu Radoslava Gajdoša známeho pod prezývkou Gadko.

Áno, v preklade názov koncertu „Hudba je môj život„, presne vystihuje to čo sa v tento večer odohrávalo v neveľkom, ale za to útulnom divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Divadlo, akých je na Slovensku málo, nás divákov privítalo maľovanými klenbami, v duchu renesancie, na javisku rozložené množstvo hudobných nástrojov, rampy svetiel osvecovali zvukovú techniku a spomínané nástroje od cimbalu, cez kontrabasy, biciu súpravu, syntetizátory, notové stojany mikrofóny, no čo nás chtivých divákov asi čaká? Pohodlne sme sa uvelebili, pozdravili známi folkloristi medzi sebou a bolo nás v tomto kultúrnom stánku chvalabohu dosť.

Začiatok z reproduktorov sa ozývajú zvonenia mobilných telefónov, tie známe melódie, zmiatli viacerých a hneď sa dívali na svoje telefóny. Nastupujú na javisko muzikanti. Prichádzajú, stále prichádzajú, počítam a je ich dovedna 23. Nie, nie nenapísal som to zle. No v tom za potlesku divákov prichádza do popredia javiska hlavný protagonista a iniciátor koncertu Rado Gajdoš. Víta nás a zhruba predstavuje muziku, či vlastne orchester.

Koncert sa môže začať a veru sa aj začal skladbou „Intro..." , v ktorej sa skĺbili elektronické nástroje spolu s akustickými. Pri ďalšej skladbe, diváci už sa pokyvovali v rytme počúvanej hudby, Rado sprevádzaný orchestrom vyludzoval zo svojho saxofónu ľúbivé melódie. Tento nástroj má veľmi pekný sýty, trochu chraptivý zvuk, ktorý je podľa mňa taký nevtieravý, podporuje hĺbavú náladu, donucuje skladbu v podaní tohto nástroja pozorne počúvať a vychutnávať. V ďalšej skladbe sa spolu s Radom predviedol aj osobitý gitarista Ondrej Micík, ktorý pomocou elektroniky a svojej gitary predviedol gitarové sólo , ako keby hrala trúbka. Veľmi pekný zážitok. Časť modernejších skladieb ukončila pieseň „Summertime„.

Rado ako prvého hosťa uviedol celebritu medzi spevákmi ľudových piesní pani Marku Mačoškovú z Prešova. Táto stálica hviezdneho neba spevákov východoslovenských pesničiek si zaspievala s chuťou, s týmto zoskupením muzikantov. Jej osobitý prejav je už dlho známy a divákov donútila pospevovať si s ňou. Z lyrickej rusínskej pesničky prebehla cez valčík k rezkej pesničke. Obdivujem túto speváčku, ktorá akoby preskakovala čas, akoby sa jej prirodzený posun rokov netýkal.

Predstavenie pokračuje skladbami z iného súdka. Klasika. Hneď prvá skladba „AIR„ skladateľa Johana Sebastiana Bacha, obsadenie dosť nezvyklé na klasiku soprán saxofón a hoboj v rukách Ľubomíra Buraša, doprovod sláčikové kvarteto túto podmanivú skladbu len vyzdvihlo, zároveň vynikajúco podfarbilo tlmený zvuk saxofónu a prekrásny tón hoboja. Hoboj nezvyklý nástroj v takýchto zoskupeniach, je to dychový nástroj, ktorý vyludzuje tón ako keď si milenci vyznávajú lásku. Táto skladba nás divákov preniesla o pár sto rokov dozadu, ešte aj klenby divadla si zaspomínali na časy zašlé, časy historické. Prekrásne duo dvoch nástrojov a sláčikov nás takmer uspalo, ale spánok to bol príliš krátky, pretože ďalšou klasikou bola skladba „Let čmeliakaNikolaja Rimskeho Korsakova. Kto pozná túto skladbu iste mi dá za pravdu, že je to v klasike skladba ako Led Zeppelin v rocku. Inštrumentálna skladba kde sa naplno objaví virtuozita jednotlivých hráčov. Samozrejme, že prím v tejto skladbe hral Rado Gajdoš. Odmena za zážitok?

Dlhotrvajúci potlesk.

Na javisko po ohlásení prichádza ďalší hosť programu Martin Pado, ktorý zaspieval a zahral v kostýme, ktorý znázorňoval dobu v ktorej táto pieseň vznikla.

A opäť je tu folklór. Skladba „A na hure„ hneď po nej úprava piesní pod názvom „Zemplínske pre klarinet" nás preniesli do folklóru, toho dynamického, nenapodobiteľného, akým je zemplínsky región. Hneď som si všimol, že všetkým muzikantom, okrem tých na elektriku je to srdcu blízke, ťahali sláčiky v rytme melódii a sólista na klarinete vyšíval na tomto nástroji, až som si myslel, že sa mu prsty zapletú. Ale majster je majster. A či majstro?

Miroslav Dufinec spustil skladbu od Stinga „Moon over Bourbon street„ zasa tzv. baterky, ale jeho sýty hlas kontrastoval vhodne so zastreným hlasom saxofónu.

Od vajngrubu„ viete moji čitatelia čo to je? Ja nie. Ale viem po zhliadnutí tohto čísla, bola to zmes ľudových pesničiek zo Spiša v podaní ľudovej hudby súboru Zemplín, dvoch spevákov Rada Gajdoša a veľmi sympatickej speváčky zo Spiša Lívii Vansačovej. Počuli ste túto dámu spievať? Ak nie využite najbližšiu príležitosť, kedy bude táto peknučká speváčka účinkovať. Keď pustila svojím hlasom piesne, myslel som si, že priletel víchor spod Tatier a ide nás všetkých divákov odfúknuť. Spev prenikajúci až do kostí, presne ako tatranská víchrica v duete s Radom zo šírych zemplínskych rovín predviedli mimoriadne číslo. Krásne.

Blíži sa koniec programu. Skladby evokujúce trochu džezu a inštrumentálnej moderny, nás opäť dávajú do pohybu. Sú to nenásilné ale podmanivé rytmy. Posledná skladba „Sir Duke„ divákov už tak opantala, že celé hľadisko vo veku od 3 rokov po 70 sa postavilo a v rytme pesničky tlieskalo a tancovalo. Neskutočne úchvatný bol pohľad na divákov, pretože ľudia v pokročilejšom veku ukázali akýkoľvek rytmus, či už ľudovky alebo moderny im nie je cudzí a vedia ho prežiť a prežuť. Obrovským potleskom samozrejme po stojačky odmenili diváci všetkých účinkujúcich a najväčší ohlas zožal samozrejme Rado. Ešte jeden prídavok si vynútili nadšení diváci, ktorí by neboli odišli bez prídavku ani ráno.

Môj obdiv patrí Radovej osobe, priateľom a kolegom, ktorí mu pomáhali nacvičiť a organizovať celé toto podujatie.

Na tak čo, vážení čitatelia Janka Hraška, nepatrí tento zážitok medzi folkloristov? Ja si myslím že zážitok bol pekný, lebo v tomto programe sa mohol nájsť každý. Milovník toho, ktorého prúdu si mohol vybrať to svoje. A myslím si, že Radovi Gajdošovi sa podarila jedna vzácna vec. Nenásilnou formou spropagoval ľudovú hudbu medzi divákmi, ktorí folklór nemusia a naopak medzi folkloristami spropagoval hudbu, ktorú si môže vypočuť každý kultúrny človek.

Želajme si viac takýchto projektov, takých zapálených ľudí, ktorý s takým entuziazmom a elánom chcú ľudí baviť a zabávať, ktorých motto je „Hudba je môj život".

Pozdravujem Vás Váš Imi z Omladiny

Zaujímavé odkazy:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Rozsutec Zilina

Ked som isiel k dievcatu svarnemu

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV