3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2013
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Zvyky a tradície na Tri krále
Zvyky a tradície na Tri krále

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Jozef Halcin (:) Jožo)

:) Jožo Projekt JankoHrasko.sk pre mňa predstavuje spôsob ako vyjadriť úctu a obdiv tým, ktorí stáročia tvorili a tvoria skutočné hodnoty nášho národa. Práve preto milujem folklór a projekt JankoHrasko.sk. Folklór mi doslova chutí.

Zvyky a tradície na Tri krále

06. 01. 2009

Vypočujte si článok:

(určené najmä pre deti, starších alebo pre nás čo už slabšie vidíme :)

Na Tri krále nanosili ľudia vodu na svätenie do kadí a krčahov, ktoré postavili priamo do kostola alebo pred chrám. Posvätnú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Kruh nakreslený posvätnou kriedou bol miestom, do ktorého nemali prístup žiadne zlé sily a mocnosti. Trojkráľové sväteniny sa všeobecne používali ako ochrana ľudí či zvierat pred démonmi, či už strigami, diablami, vodníkmi, démonmi chorôb alebo ochrana pred živlami.

Deň Troch kráľov bol posledným dňom obchôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia. Príležitostné piesne a vinše, ktoré privolávali do domu šťastie, zdravie a blahobyt mali viaceré názvy, ktorými sa podľa charakteru diferencovali, no boli známe i pod spoločným názvom koleda.

Napríklad v Tajove koledovali aj takto:

KoledníciČi pustíte s tríma králi?
Daj Pán Boh večer vždy veselý,
po nejprve pánu hospodárovi
potom jest také hospodine.
Byla jest matka Ježišova
Jozefovi zasľúbená.
Chcel Jozef nahať Máriu pannu
a ju z dieťatkom zanahať samú.
Prišli tri králi od východu,
klaňati sa tomuto rodu:
prišli sme sa i my klaňati
dary jemu darovati,
jednou cestou sa preč brati
Pána Krista si poznati.
Oferujeme mu vieru pravú
a po smrti radosť večnú.

Pri dopoludňajších bohoslužbách sa cirkevníci dozvedeli, u koho s koledou začne kňaz a ktorým smerom bude postupovať. V domoch bol stôl prikrytý bielym obrusom, na ňom krížik, zapálená sviečka, na miske plodiny, zrno, klobása, vedľa dve tri hrste vyčesaného ľanu, prípadne i peniaze. V predchádzajúcich desaťročiach naturálie už nedávali. Kňaz so sprievodom zaspievali niektorú z piesní, za ktorou nasledovala modlitba, potom napísal kriedou nad dvere izby prvé dve číslice letopočtu, za nimi iniciálky mien troch mudrcov či kráľov oddelené od seba krížikmi G + B + M (Gašpar, Baltazár, Melichar) a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku. Napokon si koledníci posadali za stôl, kde im priniesla gazdiná pohostenie. Tesne pred príchodom koledníkov, ktorý ohlasovali miništranti zvonením, gazdiná zvyčajne nasypala pod prah zrno. Keď odišli, rýchlo ho pozmetala a hodila sliepkam, aby dobre niesli vajcia.

KoledníciS cirkevnou koledou sa chodievalo väčšinou na Tri krále, ale neboli zriedkavé ani iné termíny (na Nový rok, na Štefana). Termín nezávisel len od miestnych zvyklostí, ale aj od veľkosti farnosti. Ak bola obec väčšia, alebo ak do jednej farnosti patrilo viac obcí, rozložila sa koleda a s ňou súvisiace zvyky na sviatočné dni a nedele patriace do tohto obdobia.

Miestami chodili na Tri krále ešte aj betlehemci. Trojkráľový večer oslavovala mládež zábavami, ktoré si sama zorganizovala. Zábava spojená s tancom trvala až do rána, ba niekedy pokračovala ešte aj ďalší deň. V dedine Železník zábava trvala tri dni.

Autori: Martin a Rudolf Bosákovci, Zvyky a tradície na Slovensku

Načítal: Jozef Halcin

Foto: www.uhorskaves.sk - čiernobiela fotografia

Prečítajte si aj:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV