...Nááľe to bi mňa a aňi mojich priaťeľov aňi ve sňe ňenapadlo,
gďe sa ľem poďejeme...
Jedného krásneho dňa vipadlo z Juraja Kudiaka, že Považské muzeum Žilina bi sťelo, že bi sme dakto šľi prezentovať tú našu "chimárnu" ďeďinu. Ná tak sme sa pozebieraľi - domáci ba aj tí, kerí raďi do Čičman choja, abi nám pomoľi pri kultúrnem vižití, keré robievame v ľete pre naších hosťí, turistvo a tích, kerí tú našu kultúru maju raďi. A v piatek 23. januára hibaj do Braťislavi na Inchebu, ďe bola veeelika vístava Slovakiatour 2009.
Juraj zebral fujarku i píšťeľki, - „šak ja im pekňe zahrám".
Ná šak aj zahral, tí našie čičmanské - pasťierské pesňičky, a veru sa aj ľúbeli,
šetkím, čo prišľi do žiľinskej sekcije pozreť. A aj šeci ze Žiľinského samosprávneho
kraja i Považského múzea maľi velikú radosť, že sme im pomohľi takto
reprezentovať.
Braňo Pecháček - ňeňi originál Čičmaňec, náľe jedného krásneho dňa sa v našiej ďeďiňe
zjavel, kúpel dreveňicu ( šak je to môj sused).... a tak si tú našu ďeďinu zaľúbel,
že sa stal „našim"...Naučel sa tý našie papučki, jak mi im „habatki" viprávame
a „kapce" šiť, ľebo tí naši „staroverskí" vírobcovia už skoro šeci šijú papučki
anďeľičkom v ňebi. Zehnal sebe i celej svojej roďine kroje a tak sa stal Čičmancom
a naučel sa už teda šeľičo.
Ná a mama Anka s céru Renátku, keré sú z Prievidze - sú už jakobi „našie". Do Čičman choja jako domvo a tak sa im tu zaľúbelo, že sa i ony priučeľi. ...(za starích čias v Čičmanoch chlapskej roboťe ) - vlnené ponoški „kopitca" (nosia chlapi ge kroju) a potkoľienki „nohavički" (nosia ženy) z ovčej vlny vipľetať.
Abi sťe viďeľi, jaká je to robota, tak si popozierajťe z blíska - vipľetané „kopitca" a pod ňimi „nohavički" . Ak bi sa to
ňiekomu pľietlo, tak tý, keré sa noseľi jako spodné prádlo, boľi „reformi" a potkoľienki ge kroju boľi
„nohavički". A čiľ aj zimné kapce, keré robel Braňo. V zime keď
„praští" je v ňich teplúčko.
Aj s harmanikou i píšťelkou sme spoločňe šetkím zahraľi a zaspievaľi. Viobliekaní sme boľi v krásnich čičmanskích krojoch, abi sme pochváľeli i robotu naších predchodcov, kerí tý krásne „šúchi" zhotoveľi.
Ná zrazu ďe sa zal, tu sa zal - pán prezident prišľi. A
drotár Lacko z Považskej Bistrici, kerí prezentoval svoju prácu spolu s nami,
mu daroval najtipickejší drotárski vírobek - pascu na miši... Aj sme sa na tom
dobre pobaveľi a zasmiaľi. Šak, že bi v prezidentském paláci miši behaľi a
ochranka ich celé ďňi naháňiala....????? Ná a naposledek: aňi ve sňe bi ma ňenapadlo, že sa zoči-voči
ze samím prezidentom stretňem osobňe. A to som sa „vištafíruvala" do
„staroverského" kroja, kerí už čiľkam v Čičmanoch aňi ňepoznajú....náľe že v ňom
buďem vítať hlavu štátu... viďel to svet.....??
A takto sme zavŕšeľi naše „účinkovaňie" na vístave... Boľeli nás nohi, kríže, náľe zas sme sa postretaľi, spoznaľi novích ľudí a to „našie" ukázaľi svetu.
Foťeľi: Branislav Pecháček, Zuza Tajek-Piešová,
Fotografie s prezidentom nám poslali ze Žilinského samosprávneho kraja. Autor je Tibor - ľem mu priezvisko ňevieme - z Liptovského múzea v Liptovskom Hrádku.