3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Jak sem biua ve Vajnoroch (2. časť)
Jak sem biua ve Vajnoroch (2. časť)

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Jak sem biua ve Vajnoroch (2. časť)

05. 04. 2009
Bratislava, Vajnory

Keramika... a navštívila som tetu Lojzku Hrabákovú. Je sobota dopoludnia a ja si užívam príjemné chvíle - veď uznajte! Prídete k milým ľuďom, ktorí odložia všetku prácu a venujú sa len vám, uhostia vás čerstvými šiškami a voňavou kávičkou, trávia s vami svoj čas a stále sa usmievajú. A vám už len stačí zapnúť diktafón a nechať plynúť nielen čas, ale aj slová a myšlienky. A  takto to vyzeralo:

„Ná, poďte doňútra, nech sa páči...a kerá vi ste? Vňučka Mili Kadnárki??!! Šak to biua kamarátka!!! A Jožo Zeman Špicl bil váš dzedo..." a to som spozornela prvýkrát, lebo meno Špicl som v spojitosti s mojou rodinou ešče nečua. Ale aby aj vám to bolo jasné: z celého Slovenska sa priezvisko Zeman najviac vyskytuje práve vo Vajnoroch a aby sa jednotliví Zemani odlíšili, dávali si rôzne prezývky. A môj dedo bol „Špicl", ale nepýtajte sa ma , prečo to tak bolo. Nad tým  teraz môžeme len špekulovať. Zato ujo Hrabák mi objasnil mnohé ďalšie veci. Ak je vám meno Hrabák povedomé, ste na správnej stope! Pamätáte, jak nás učili matere viprávjat?? Nuž tak autorom týchto textov je práve Bohumil Hrabák, vrstovník a spolužiak môjho deda. A ako sa stalo, že sa začal aktívne zaujímať o vajnorské nárečie? V podstate je to veľmi jednoduché - ako vždy. Je to rodený Vajnorák - narodil sa v dome hneď vedľa fary, chodil tu do školy a žije tu celý svoj život. Takže čo viac treba? Len toho času...a tak, keď odišiel na zaslúžený odpočinok a začal chodiť do Klubu dôchodcov, z rozprávania tamojších členov si robil poznámky a zrazu ejhľa! Vznikol „Diferenčný slovník nárečia slovenského vajnorského" /VEDA, vydav. SAV, Bratislava 2002/.A aj keď sú jeho poznámky heslovité, lebo zachycujú iba pointu z rečí jeho vrstovníkov a dôležité výrazy, tak doma si ujo Hrabák svoje „heslá" rozpíše, lebo chce vykresliť jednotlivé postavy a život vo Vajnoroch tak, aby to malo dáky význam aj pre iných,  napr. pre nás, čitateľov. „Zakát čovjek žije, sa zabáva ... ket to ja nenapíšem, tak gdo?" A preto si aj vy potom môžete prečítať, jak to chodilo u nás ve Vajnoroch, ket ešče naše babki viprávjali, jak ich jejich matere učili, lebo aj fčil sa ešče tetki v kostele tak viprávjajú, ale muadší už ne. Tak sme len sedeli a rozprávali sa, lebo veď  aj ja som strávila vo Vajnoroch svoje detstvo a dospievanie a preto bolo pre mňa potešením počuť, ako to tu vyzeralo kedysi dávno pred mojim narodením ... a priznám sa, chvíľami som ani nedýchala! Človek ani nepotrebuje fotografie, lebo rozprávanie uja Hrabáka a jeho manželky je tak farbisté, že vám pred očami ožívajú nielen jednotlivé postavy tunajšieho života, ale si viete živo predstaviť aj miesta, ktoré  časom pomenili svoju tvár. Každé miesto na zemi má svoje príbehy, na základe ktorých by sa dali písať hotové romány. Len si tie príbehy musia vždy počkať na vhodného rozprávača, ktorý by ich vypovedal celému svetu.

A ako to vyzeralo vo Vajnoroch kedysi, si môžete vypočuť v podaní manželov Hrabákovcov:

O Mare Dolnej:

[[mp3? &file=`http://jankohrasko.chaoslands.sk/zvukove_clanky/mara_dolna.mp3`]]

O barinách:

[[mp3? &file=`http://jankohrasko.chaoslands.sk/zvukove_clanky/bariny.mp3`]] 

Vajnorská šatkaKvôli môjmu záujmu o vajnorské malúfki som sa opýtala aj na to, či vo Vajnoroch ešte nietko vyšíva alebo kreslí ornamenty. A veru, smutná novina, nevyšíva už nikto. Kedysi mamy viedli svoje dcéry k tomuto umeniu a keď sa na jeseň skončili všetky práce okolo hospodárstva /od Všechsvätých/, začalo sa driapať perie, tkať súkno a vyšívať. Videla som na vlastné oči krásne výšivky na starých krojoch, ktoré boli ešte celé ručne šité a na prvý pohľad by ste to ani nespoznali. Stehy jeden ako druhý. A tie výšivky!! Jemnúčko kladené vedľa seba do krásnych tvarov a keď si predstavíte, že to tie ženičky len pri petrolejovej lampe povyšívali!! Klobúk dolu. Lenže v dnešnej dobe sa žiadne práce nekončia a my pomaly zabúdame na to, jako sa žilo kedysi - možno bol život ťažší, ale v mnohých ohľadoch kľudnejší a ľudia si viac vážili toho, čo si vlastnými rukami boli nútení vydobiť. Preto nám niektoré kroje vydržali až do dnešných čias, lebo aj materiály sa menia. Napríklad som sa tety Lojzky opýtala, ako dostanem z výšivky na rukávcoch  hrdzu zo zlatej nite, čo sa zapustila do plátna po niekoľkých vypraniach. Nuž som sa dozvedela, že veru ničím, lebo to sú isto rukávce vyšívané už v 50. rokoch a že vtedy už tie zlaté nite boli takto nekvalitné, ale že keď si popozerám rukávce staršie, čo sa vyšívali  predtým, tak tam tie zlaté nite nepúšťali - lebo boli kvalitnejšie. Takže odvtedy už sa na vajnorské rukávce pozerám z iného pohľadu a viem odhadnúť, ktoré sú staršieho dáta. Veru, človek sa učí celý život.

Veľká nocAko sme tak spomínali a viprávjali, prišla reč aj na jarné zvyky, ktoré sa vo Vajnoroch udržiavajú do dnešných čias. Ešte aj ja som sa vždy na Kvjetňí ňedzelu /nedeľa týždeň pred Veľkou nocou/ obliekla do kroja a so spolužiačkami sme chodzili po dzedziňe s Lésolú a spívali sme: „ Lésola, lésola, Kvjetňí ňedzela, des kvjet podzeua, daua sem ho svatému Juru, svatí Jur stau, pole odmikau, abi tráva rústua, tráva zelená..." a prinášali sme do dediny tento symbol leta a nového života, lebo zima / Kiselica/ už bola preč. Mimochodom : fotografie z vynášania Kiselice a z nosenia Lésoly vo Vajnoroch  si môžete pozrieť aj v knihe Karola Plicku „Zlatá brána"!! Lésola - inde aj Letečko - je mohutná vŕbová haluz ozdobená papierovými a slamennými retáskami, kršákami - z farebného papiera poskladaná harmonika v prostriedku previazaná bavlnkou, a nesmeli chýbať najmä víduški - farebnými bavlnkami ozdobené škrupiny vajíčok. Tie sa zdobili v každej domácnosti už od konca fašiangov a oblievači ich potom dostávali za šibačku. A že šibačka vo Vajnoroch bola riadne veselá!!! Kerá dzífka zaspala a koledníci ju prekvapili ešte v posteli...nuž, tá mala smolu a sušila periny ešte týždeň. Veru sa oplatilo si privstať.

Vypočujte si Lésola, lésola v originále:

[[mp3? &file=`http://jankohrasko.chaoslands.sk/zvukove_clanky/lesola.mp3`]] 

Takto som teda trávila jedno sobotňajšie dopoludnie vo Vajnoroch. Nabitá energiou a dojmami som vyrazila pešo cez celú dedinu a cestou si na diktafón rozprávala svoje zážitky z tejto návštevy. Pri lúčení sme si s tetou Lojzkou Hrabákovou sľúbili, že sa čoskoro ešte uvidíme a budeme pokračovať v rozprávaní. Lebo sme sa ani zďaleka nestihli porozprávať o všetkom, čo by som chcela. Teta Lojzka je známa rozprávačka a chvíľami sa zdá , že je nevyčerpateľnou studnicou.  A Vám všetkým želám, aby ste aj Vy mohli čerpať z podobných „studníc" vedomostí a spomienok, aby ste mohli pookriať a nahliadnuť do minulosti aj prostredníctvom takéhoto rozprávania. Tie chvíle sú neopakovateľné.

A ak je vo Vašom okolí podobný zdroj, čo keby ste nám tiež ponúkli kvapôčku živej vody? Hmm?

Foto: Roman Greguš a Katarína Kanašová

Súvisiace odkazy:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

MARKA MACOSKOVA A ANKA PORACOVA

Čorny oči jak teren

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV