Praha, hlavné mesto Českej republiky. Praha stovežatá. Praha, matka miest. A našli by sme iste aj ďalšie prívlastky pre túto stredoevrópsku metropolu. Posledný májový víkend sa ale Praha premenila na „srdce národov". Slovenské združenie Limbora v spolupráci s hlavným mestom a rôznymi národnostnými združeniami usporiadali už 11. ročník medzinárodného festivalu národov, národnostných menšín a etník. V rámci tejto akcie sa nám predstavili priamo v centre Prahy súbory a zoskupenia z celého sveta. Staromestské námestie sa v sobotu 30. mája rozoznelo hudbou a spevom a ani upršané počasie neodradilo návštevníkov Prahy pristaviť sa pred pódiom a pozrieť si vystúpenia tanečníkov napr. z Maďarska, Polska, Ukrajiny, Bulharska, Španielska či Vietnamu. Slovenské farby hájila domáca Limbora a hosťujúce Karpaty z Bratislavy. Až z Dublinu ich prileteli podporiť napr. Vandrujúci hudci a Ostroha, ktorí doprevádzali dve šarmantné dámy slovenskej folklórnej scény - Aničku Poráčovú a Marienku Mačoškovú. Najviac nás ale v uzimenom počasí rozohriali Bartošovci z Čierneho Balogu. Keď námestím zaznelo „Jój, sokerava....", podupávali do rytmu nejedny nôžky. Ovšem oku prihliadajúcich pánov isto viac lahodili brazílske tanečnice, ktoré rozvlnili svoje kostýmy z pávích pier a aj napriek vytrvalému dažďu priniesli pozdrav z Rio de Janiero.
Večer sme sa všetci stretli v KC Novodvorská, kde sa konala tradičná spoločná zábava účinkujúcich a návštevníkov festivalu. Vytrvali sme pri speve a tanci až do neskorých nočných hodín. Postupne nás svojím umením počastovali muzikanti zo všetkých súborov, tancovali sa tance slovenské, polské či maďarské, vyučovalo sa flamenco (chlapci z Čierneho Balogu sú nesmierne talentovaní!). Na parkete bolo stále živo a piesne v rôznych podobách zneli neúnavne až do konca. Popri tom sme sa zhovárali, zoznamovali navzájom a popíjali vínko. A mám pre Vás odkaz: áno, rádio jankohrasko.sk počúvajú Slováci aj tu v Prahe a to každý deň. A tí, čo doteraz o ňom nechyrovali, si ho po tejto folklórnej akcii už iste naladili.
Týmto všetkých čo najsrdečnejšie zdravím!
Komu bolo stále folklóru málo, zašiel ešte v nedeľu večer do divadla na Vinohradoch, kde celý festival vyvrcholil záverečným galaprogramom. Prekvapenie nás v tejto krásnej secesnej stavbe čakalo hneď pri zahájení. Nemecký mužský spevácky zbor nás uvrhol do chvíľkového podozrenia, že nie sme na tom správnom podujatí. Ale každé ďalšie číslo nás presvedčilo o opaku. Na javisku sa postupne vystriedalo to najlepšie z celého festivalového programu. Od horehronu skokom cez Mexico a ohnivé flamenco k poľským mazurkám. Z východného Slovenska do Vietnamu, kde aj levi tancujú. Odtiaľ nás odlákali arabskí speváci svojim úžasným výkonom a Karpaty rozohriali „olašským cigáňom". Dokonale tak pripravili pôdu Bartošovcom, ktorí nenapodobiteľným spôsobom absolútne rozburácali divadlo. Diablov z Čierneho Balogu vystriedali Češi a Slováci holdujúci brazílskemu bojovému umeniu a predviedli nám svižnú capoeiru. Chvíľkami som veru žasla, čo všetko dokáže ľudské telo. Nádherne rytmickou a farebnou bodkou celého večera bolo vystúpene súboru Balassi z Maďarska.
Tak. Potlesk, ďakovačka, opona. Bodka.
A festival skončil. Nech žije festival!
Dovidenia o rok. Dovtedy sa majme folklórne, nechajme rozbúchať srdcia pri každej vhodnej príležitosti, vzývajme bohov dažďa, aby ušetrili vystúpenia pod holým nebom a dúfajme v lepších zvukárov.
Foto: PhDr. Jozef Gáfrik, CSc.