3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Folklórny sviatok - Štvrťstoročie Turčianskych slávností folklóru
Folklórny sviatok - Štvrťstoročie Turčianskych slávností folklóru

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Folklórny sviatok - Štvrťstoročie Turčianskych slávností folklóru

25. 06. 2009
Turčianske folklórne slávnosti 2009

Ak sa ma niekto v posledných dňoch po nedeli 21.júna 2009 opýta na výsledok a priebeh tohtoročných 25. TSF, odpoviem „malý zázrak". A keď sa viac zamyslím, musím povedať, že nielen jeden.

Začnem od toho, čo zbadal každý.

Počasie -13. júna sme začali sme so slniečkom v SNM, pokračovali na druhý deň v MSD - Jahodníckych hájoch, vo štvrtok na Súznení a v piatok na Turčianskej cvendžale, ale Martinský deň v sobotu 19.júna počasie preplakalo a my takmer tiež. Museli sme sa uspokojiť s malou sálou, kde sme presunuli programy a výstavy, ale, chvalabohu, sme nič nemuseli zrušiť. V nedeľu ráno od 6.oo do 7.00 na prázdnom, ale mokrom javisku v Blatnici nastalo závažné rozhodovanie, kde „to" spravíme! Riskovali sme. Zostali sme v Blatnickej doline. Ukázalo sa, že sme sa rozhodli správne.

Ako sa páčilo divákom, musia povedať oni. Toto sú však postrehy zvnútra, z kuchyne festivalu, priamo od pece, na ktorej sa to všetko varí. Preto mi odpustite zaujatosť.

Programy - 13. júna 2009, začal náš folklórny „maratón", koncertom finalistov detskej súťaže O zlatú guľôčku v SNM v Martine. Detí bolo nakoniec 13 a podali krásne spevácke výkony. Muzikanti, Marián Kramár, Roman Konček, Paľko Záthurecký a Martin Zajac si pochvaľovali. Takým spevákom hrať bola pre nich česť.

14. júna 2009, v túto nedeľu sa schádzavame v MSD v Jahodníckych hájoch, tu je podujatie mladých výtvarníkov a remeselníkov z umeleckých škôl Dnes tovariš, zajtra majster a posledné roky sa pridávame aj my. Kto my? My turčianski muzikanti predsa. Tu sa pocvičí, pohrá a zabaví sa každý, aj účinkujúci, aj návštevníci. A malí tanečníci z Malého Lysca, pod vedením Evy Hulejovej sa zdatne ujali Detskej školičky tanca. A slniečko pieklo.

18. júna 2009 sme pokračovali vo vynovenej Turčianskej galérii programom Súznenie. Je to program, vážnej hudby inšpirovanej ľudovou hudbou, doplnený poetickým slovom básnikov, v tomto roku z literárneho klubu Mädokýš. Tento rok nám autorka Darja Čerpáková pripravila pre uši aj srdcia samé lahôdky. Naše slávnosti si dali za cieľ posúvať latku žánrov a vychádzať z turčianskej a zvlášť martinskej kultúrnej klímy, preto bolo doposiaľ toľko programov venovaných významným osobnostiam a udalostiam. Preto aj tento typ programu, ako je súznenie vážnej a ľudovej hudby svojím presahom žánrov výborne zapadá do našej programovej štruktúry a to už od roku 2004, teda už po šiesty raz.

19. júna 2009, večer stretnutí priateľov, spevákov a muzikantov pri turčianskej piesni- Turčianska cvendžala. Vlani prvý raz, a po úspechu tohto programu Boženy Kočalkovej a Mgr. Ľubomíry Tumovej, v tomto roku opäť. Zdá sa, že sa program na TSF natrvalo usadil. Máme pre Vás jednu radu, slovo „cvendžala", v žiadnom slovníku nehľadajte, vymyslela ho Ľubka. Hľadajte ho na plagáte TSF.

Kto našiel a prišiel, mohol vidieť krásnu výstavu Doc. Ing. Arch. Viliam J. Grusku - TURIEC v štvrťstoročí výskumu a šírenia tradičnej a ľudovej kultúry . Z jeho úst zaznela tá najfundovanejšia odpoveď na otázku odkiaľ vyšli a kam smerujú naše TSF. Kto nemal šťastie, počuť ho naživo, môže si výstavu prezrieť a prečítať na námestí v Martine v Matičnom dome (nad Istrobankou), ak to nestihnete, nevadí. Výstava totiž bude putovať a bude priebežne rásť o ďalšie panely z histórie turčianskeho folklórneho hnutia. Najbližšie ju uvidíte v 27.6.2009 v KD v Turčianskom Petre na stretnutí kultúrnych a osvetových pracovníkov Turca. (A neskôr snáď aj vo Vašej obci, ak tam pôsobí niektorý z turčianskych foklórnych kolektívov.)

Prácu a lásky sklabinského rodáka Jozefa Ďuríka -Haliene , muzikanta, maliara a zberateľa ľudových piesní nám predstavila druhá výstavka, ktorú pripravila Ľubomíra Tumová. Pán Ďurík nielen aktívne hral, ale začal aj zbierať a zapisovať piesne. Dedinskú folklórnu skupinu, ktorú založila Želmíra Majerčíková v Sklabini (1985) spočiatku sprevádzal na harmonike. Bolo preto veľmi symbolické, že práve ona so sestrou Otíliou, zaspievali jemu i nám v tento krásny večer sklabinské trávnice. Im, aj ostatným interpretom, ale najmä autorkám a „duši" muziky Ing. Dušanovi Tumovi patrí vďaka za prípravu nezabudnuteľného programu. A samozrejme tiež organizátorskej duši všetkých výstav a realizácií programov Zuzke Dejčíkovej.

20. júna 2009 v sobotu zavisli nad krajom ťažké mraky a už ich neodvialo. Dážď nás zahnal dovnútra. Priestor bol síce maličký a účinkujúce súbory a divákov ledva pojal, ale ako prvoradé organizátori videli uskutočniť programy, na ktoré sme sa všetci tešili a účinkujúci a autori ich dlho pripravovali. A inde sa žiaľ nedalo, niekde bol dážď, inde boli pankáči. Veď Martinčania vedia, tí si ich užili od štvrtka až do nedele.

Prvý raz v Martine usporiadaný Tradičný jarmok, nemal šťastný štart. Remeselníkov prichýlil dvor Turčianskej knižnice a jeho milosrdná strecha. Patrí vďaka najmä tým, čo to nevzdali.

A tak sa striedali tradične dobré domáce detské a dospelé kolektívy, muzikanti a speváci v programe Františka Benkovského nazvanom Spevom a tancom. V tomto programe sme videli okrem martinských kolektívov aj deti-hostí z hanáckeho súboru Malá Olešnice.

Od poludnia začal program Evy Hulejovej - Pozdrav z Horného Turca, kde sa predstavili kolektívy z Turčianskych Teplíc a okolia.

TSF 2009 Javorové husleJavorové husle sa rozozvučali o 15.30 v sále. Na toto spoločné vyhrávanie turčianskych muzikantov sa všetci celý rok tešia a poctivo sa pripravujú. Výber skladieb, úpravy a zhrávanie, to všetko sa deje v domácej umeleckej dielni Ľubomíry a Dušana Tumovcov a ostatné si už vychutnajú muzikanti a poslucháči. Tak to bolo aj v tomto roku.
Keď si spomeniem na prvé verejné prezentovanie turčianskeho folklóru v roku 1983 v Detve, v cykle regionálnych programov Turiec a Horná Nitra, tam boli len Daubnerovská muzika z Dubového, muzika pána Vaňku z Krpelian, od regiónu Turiec neoddeliteľní Končekovci a pomáhali aj muzikanti z FS Turiec. O mladej, či detskej hudbe, ani chyrovať. Dnes tu v kraji aktívne hrá okolo 70 mladých muzikantov a to je „robota" Tumovcov.

Autori programu Pozdrav hostí sa rozhodli vystúpiť s programom na veľkej scéne vonku. Pôvodne mali programy uvádzané v Martine, odznieť na tejto scéne pripravenej na Dni mesta, ktorých sobotné TSF boli súčasťou. Poľskí hostia, mladí a deti zo súboru Male Regle z Poronina tak predstavili piesne a tance z Podhalia, po nich zazneli tóny fujár, harmoník, gájd, či píšťaliek sólistov inštrumentalistov z Turca. Program Igora Hrašku mal názov Po jednom a za jeden.

Nuž zima a dážď je zlá konkurencia, aj diváci vonku mokli. A tak, chtiac-nechtiac, vrátili sme sa do sály. Tu bolo uvedenie programu Jozefa Dudku a Ľubomíry Tumovej venovaného 55. výročiu najstaršieho folklórneho telesa FS Turiec a jeho generácie. Sála sa zaplnila tanečníkmi, speváčkami, muzikantmi na oboch stranách. Občas to vyzeralo tak, že by diváci nedbali si úlohy aj vymeniť. Večer bol predprípravou jubilea, ktoré si FS Turiec pre nás chystá na december. Domov sme sa rozchádzali spokojní a obohatení o krásny pocit súnáležitosti. Tí najmladší, aj tí najstarší , hlásiaci sa pod spoločné logo FS Turiec, v ňom strávili najkrajšie chvíle svojej mladosti.

21.júna 2009 nedeľa a nad Blatnicou zamračené, tam povedia, že sa zahúlilo.

V kultúrnej sále nad Jednotou rozkladáme výstavu TURIEC v štvrťstoročí... a váhame nad rozhodnutím, či do sály, či na amfiteáter. Veď lialo celú noc, na Myjavských slávnostiach podujatia zrušili, aj v Kežmarku.

TSF 2009 z Truhlice starej matereRozhodnutie padlo na amfiteáter a tak sa s miernym časovým sklzom začali zdvíhať a zdobiť paravány nad scénou, Stanko Hybela s Jankom „vešali" zvuk a súčasne bežala prvá skúška popoludňajšieho programu Návraty. O dvanástej hodine zaznela znelka, slávnosti otvorila pani starostka Ing. Ivica Súkeníková a na scénu vybehli najmenší Blatničania s čerešňovými ratoliestkami. Program detí pod taktovkou Boženy Kočalkovej a Aleny Havlínovej bol objavovaním pokladov Z truhlice starej mamy. Roztancovaným deťom nebolo zima a diváci sa pri nich tiež rozohriali srdečným a úprimným potleskom. Záver patril poľskému súboru zo Spytkowic, spriatelenej obci s obcou Blatnica, ktorej predstavitelia divákov festivalu a občanov Blatnice krátko pozdravili.

Scéna sa zaplnila pri zvukoch cimbalu. Kým Martin Zajac hral pieseň Letí, letí roj, spomínal pán Viliam J. Gruska na začiatky a úskalia prvého verejného vystúpenia Turčanov, spolu s Hornonitrančanmi na 18. FSP v Detve v roku 1983. Bolo to skutočné turčianske prebudenie.

V programe Návraty spolu s Fsk Belá- Dulice, Bystrička, Dubové, Krpeľany, Turčianska Štiavnička, Turček, účinkovali aj DFS Buci pri ZŠ s MŠ A.Bernoláka v Martine a Fsk Hájiček z Chrenovca- Brusna. Hrali ĽH Mariána Kramára a Drienča z Krpelian. Program mal rovnakú osnovu, ako v Detve, autorka Monika Barabášová ho však pripravila s novými interpretmi, novoobjavenými piesňami, tancami a zvykmi. Práve tými, ktoré PhDR Hanka Zelinová, PhDr Jelka Borcovanová a ona, zozbierali pri výskumoch po turčianskych dedinách. Z pôvodnej detvianskej zostavy tu boli „Krpeľci", Turček a Dubovčania. V programe odzneli piesne od trávnic až po koledy. Od obyčajov pri sadení hory až po varenie lekváru. Od vyprevádzania olejkárov až po krštenie. Aj to sa všetko nevošlo do programu, aj to všetci nemohli byť na scéne. Program bol dvojhodinový, ale nemajte nám za zlé..., dvadsaťpäť rokov nie je maličkosť.

Záver bol dojemný, spomínanie na primáša Michala Končeka a jeho muziku, ktorá s jeho rodom preniesla pieseň zo storočia do storočia a odovzdala ju nám, aby sme pokračovali. Účinkujúci pozdvihli poháre s Milanom Kráľom na spoločný prípitok k štvrťstoročnici festivalu a poďakovali kyticou Doc. Viliamovi Jánovi Gruskovi, ktorý od roku 1987 stál pri našom festivale. Realizoval tu mnohé zo svojich úspešných projektov, pomohol podujatiu voliť si náročné ciele, učil nás, svojich spolupracovníkov, ako ich naplniť, aj ako postaviť festival na vlastné nohy.

TSF 2009 NávrtyPrípitok a vďaka patrí všetkým, ktorí stáli pri zrode turčianskeho folklórneho hnutia a podujatia. Prvá metodička a organizačná pracovníčka OOS(dnes TKS) Lucia Bellušová, choreograf FS Turiec Ing. Peter Králiček, etnografka Eva Barcajová-Švajdová z Brezna a etnograf Arne B. Mann z Bratislavy, Beáta Vrabcová-Cibirová, ale aj novinári zo Života Turca okolo Michala Beňadika a Zuzany Bukovskej, ktorí nám „drukovali", vtedajšia hlava mesta RsDr. Pavol Hanko a jeho spolupracovníci, najmä Tatiana Salvová, Oľga Lauková, riaditeľ OOS Ján Herodek a jeho kolegovia, napr. pani Katka Kalinová a Iveta Sumková, odborní pracovníci MS, medzi nimi prvý z hodnotiteľov TSF Mišo Kováč-Adamov, Zdenko Ďuriška, PhDr. Ľubica Moncmanová, odborní pracovníci zo SNM, najmä PhDr .Alžbeta Gazdíková, „hlasy" festivalu Evka Kalnická a Vierka Peťková a partia zvukárov Janka Rešetára i všetkým tým nemenovaným ľuďom z obcí, čo vždy vedeli, ako pomôcť a urobili to bez dlhých rečí a nárokov na chválu. A aký dlhý by bol asi rad informátorov, či interpretov, ktorým už nemáme možnosť poďakovať ?

Nuž nie malý zázrak, ale veľa lásky a práce dlhého radu ľudí, to je skryté za 25. rokmi turčianskeho folklórneho hnutia.
A za týmto ročníkom prídu ďalšie. Neváhajte, postavte sa do radu jeho ľudí a pridajte sa. My v ňom sme už 25 rokov, stojíme hrdo a stojí nám to zato. 

V Martine, 23.6.2009

Autorka: Monika Barabášová

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

Tibor Koblicek

Joj, keby ja bol vedel

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV