3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Vianočné sviatky
Vianočné sviatky

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Vianočné sviatky

24. 12. 2009

V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra.

Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.

Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov ("Depositio Martyrum") z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka.

Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

Vianoce sú hádam najkrajším sviatkom roka. Nebolo to inak ani u našich predkov. V dobách pohanskej Európy pripadal na dnešné kresťanské Vianoce zimný slnovrat 22. december. Bolo to obdobie oslavy znovuzrodenia slnka a čas vhodný k magickým úkonom. Niektoré z pradávnych predkresťanských kúziel pretrvali a stali sa z nich zvyky. Vianočné dni boli vždy považované za ideálnu dobu k veštbe do budúcnosti.

Naši predkovia prilepili na lodičky zo škrupiniek sviečky a poslali ich po vode. Verili, že komu poplávala loďka ďaleko, odíde do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, zostane blízko domovu. Potopená orechová škrupinka veštila smrť. Pri Štedrej večeri sa krájali aj jabĺčka. Kto našiel z jadier krížik, mal do roka zomrieť. Komu zostali jadrá neporušené alebo mali tvar hviezdy, mal byť celý rok zdravý. Štedrý deň bol na Slovensku bežne známy pod názvom Kračúň. Bol medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim svetlom, ktorého pôvodcom bolo slnko. Celý deň sa každý usiloval kontrolovať a usmerňovať svoje konanie, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Kto ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Ani v tento deň nemala prísť žena prvá do domu. Požičané predmety sa museli pred Štedrým dňom vrátiť. Nič sa nesmelo požičať, lebo by sa ja majetok „rozpožičal". Magický význam malo aj cesto a pečivo. Keď gazdiná vyniesla cesto na koláče, poobtierala si ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili. Hodila z neho aj sliepkam, aby dobre niesli. Ak sa pri kysnutí cesto dobre zdvihlo, aj gazdovstvo sa malo „dvíhať". Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta nad stôl zavesili domáci na hradu jedličku, zvanú tiež jezuľa, ovešanú orechmi a jablkami. Pod stôl položili väčší železný predmet, najčastejšie sekeru, a kto ho počas večera pristúpil nohou, mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola obopnuté reťazou symbolizovali súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku. K stolu položili naši predkovia nádobu, do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali. Ak tam nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť.

Inde zase do nádoby odkladali pre duše zosnulých kúsky z každého jedla, prv než ho začali jesť. Stôl bol prikrytý bielym obrusom. Na jeho vrchu boli dva pecne chleba. Jeden z nich musel ostať počas sviatkov celý. Z ďalšieho lámali a jedli. Na stole nesmel byť nôž. Bol na ňom cesnak, oblátky, med, sladká pálenka, orechy, varený hrach alebo bôb, varené sušené ovocie. Hlavným štedrovečerným jedlom bola kapustnica s hríbmi a opekance s makom a medom. Z pečiva sa jedli viaceré druhy lokší, makovníky, niekde aj orechovníky.

Zdroj: www.vianoce.sk, www.gemerland.sk

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS MAGURA KEZMAROK

05

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV