3 Nebíčko v papuľke Nebíčko v papuľke JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Padina spieva 2009
Padina spieva 2009

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali )

Padina spieva 2009

13. 12. 2009
Padina
Sutaziaca_1

Kultúra Slovákov v južnom Banáte - Na návšteve v Padine.

24. októbra 2009 sa uskutočnil 36.-ty ročník festivalu „Padina spieva". Na speváckej prehliadke sa v revuálnej a súťažnej časti zúčastnilo 12 spevákov. Odborná porota v zložení Jarmila Juricová - Stupavská, Juraj Ferík a Pavel Ďuriš udelila prvú cenu Elene Sládečkovej - Šimákovej. Druhú cenu si vyspieval Janko Mareček. Podujatie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spoluzakladateľ festivalu a predseda kultúrno-osvetového spolku 

Porota

Krstný otec festivalu „Padina spieva" Ondrej Kotváš, prezývaný Jogi, dvakrát odložil podujatie najprv pre zber kukurice, potom pre zdravotné dôvody členov orchestra. V Dome kultúry Michala Babinku 10 členná ľudová hudba pod vedením Anny Zlochovej, doprevádzala účinkujúcich pred asi 150 divákmi. V orchestri zaznel cimbal, nový kontrabas, 5 huslí, 2 kontry, violončelo a akordeón. Na zrekonštruovanom obecnom padinskom cimbale orchestru vypomáhal maďarský virtuóz maestro Šándor Zadányi Rötheli. Význam festivalu „Padina spieva" je v zachovaní kultúrnych tradícií a odovzdaní speváckeho a hudobného majstrovstva mladším generáciám slovenskej menšiny vo Vojvodine. Orchester

 

Keďže som bol v Padine po prvýkrát, zaujímal som sa o život ľudí a ich históriu. Padina leží v južnom Banáte medzi Zrenjaninom, Novým Sadom a Vršcom (60km od Belehradu). Južný Banát tvorí pre Európu zriedkavý útvar - púšť. Piesočinu utvoril vietor, domácimi zvaný „košava". Nehostinné kraje osídlili pracovití Slováci na návrh vojenskej vrchnosti Haubsburskej Rakúsko-Uhorskej monarchie a rozhodnutím Dvornej Rady vo Viedni. Pravdu povediac Rumuni a Srbi odtiaľ odišli pre zlé podmienky.Dôvodom viac-menej núteného osídlenia bola nutnosť kontroly pohraničného pásma s Osmanskou ríšou(Belehradsky pašalík). Belehrad vtedy patril Osmanskej ríši. 80 slovenských (teraz hraničiarskych) rodín prišlo do Padiny v roku 1806. Dnes v obci žije asi 6000 Slovákov. No a ako žili prisťahovalci? Ťažko. Najpálčivejší problém prisťahovaných Slovákov bol nedostatok vody. Najprv ju vozili v drevených sudoch, takzvaných "vodároch" na koňoch z Kovačice, neskôr mukotrpne kopali prvú „Šajbenovu studnu" do hĺbky 36 metrov. Práce na studni sledovala celá dedina. Ľudia s napätím sledovali techniku hĺbenia studní a považovali majstrov kopáčov za hrdinov. Mnohí majstri zahynuli pri kopaní studní, zavalení pieskom a štrkom. 

Tvrdá práca napokon priniesla ovocie. Vytrvalé zalesňovanie trvajúce celé desaťrocia, zavlažovanie a obrábanie pôdy premieňali púšť na úrodnú zem. V tažkých podmienkach tu tvorilo mnoho osobností, spomeňme básnika Michala Babinku a hudobného skladateľa Viliama Figuša Bystrého. Kantori, predstavitelia Evanjelickej cirkvi augsburskeho vyznania, organisti, vedúci spevokolov a rôznych spolkov zachovávali a podnes zachovaváju duchovné hodnoty a kultúrne tradície.
Je tu ešte jeden fenomén hodný spomenutia - naivné maliarstvo. Cez leto poľnohospodári a v zime umelci-maliari-samoukovia, ktorých diela inšpirujú a dávaju optimizmus. Ich obrazy su vystavené po svete a v neďalekej Kovačici je "Národná galéria naivného umenia". Sprievodkyňa prezradila, že na rekordnej výstave v Japonsku sa za 2,5 minúty predalo 80 obrazov insitného umenia. Ľudia si nájdu čas na maľovanie a spievanie a neboja sa ani tvrdej roboty na poli.

Ondrej Kotváš obrába pôdu a chová spolu s manželkou Evou hydinu, poľovných psov, kravy a kone. Vo dvore má traktor, kosačku, sejačku a mláťačku. Je výborný kuchár a pri domácich špecialitách a dobrom víne mi porozprával historky z tohto kraja. Dodal: "My Slováci sa krízy nebojíme. Sme zvyknutí robiť. Čo potrebujeme, to si dopestujeme".

Ďakujem Jogimu za pozvanie na festival, za možnosť zahrať si s výborným orchestrom, za pozitívnu energiu a za debaty trvajúce dlho do noci. Ozaj, ďakujem aj za príbehy ktoré mi vyrozprával zvonár Chrámu Božieho v Padine o „košave", o hraničiaroch, o kopaní studní a o mletí vody. Áno, v Padine sa voda mlela, ale o tom viac nabudúce.

Autor: Ing. Eduard Miškuf

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

Panoráma ľudovej kultúry

Roznavske Bystre

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV

Zapojte sa a vyhrajte

Získaj cenu Šaffovej ostrohy aj bez tancovania ;)

Získaj cenu Šaffovej ostrohy aj bez tancovania ;)

Termín ukončenia: 20. 05. 2012