3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  V Polomke naživo
V Polomke naživo

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

V Polomke naživo

17. 11. 2009
Polomka

BrezinkyTí z vás, ktorí 7. novembra večer mali naladené folklórne rádio JankoHraško a počúvali slávnostný program Fsk Brezinky z Polomky k jej 55. výročiu, iste vedia, o čom chcem písať najbližších pár riadkov. Mala som totiž tú česť celé vystúpenie nielen počuť, ale aj vidieť a celé prežiť. Áno, prežiť z pozície diváka, pohlteného neopakovateľnou atmosférou. Veď 55 rokov sa neoslavuje každý deň...

Celé to začalo tak trocha akčne. Auto sa nemilosrdne zarezávalo do upršanej tmy sobotného večera a my sme dúfali, že dorazíme do Polomky načas a stihneme pripraviť techniku na vysielanie. Stihli sme dokonca aj kúsok predchádzajúceho programu a mali tak možnosť trocha vydýchnuť a rozhliadnuť sa po kultúrnom dome v Polomke. Náš čuch po chvíľke zachytil na chodbe podozrivý zápach a my sme len dúfali, že to naozaj nikde nehorí, že sa nám to len sníva. A naozaj - strašila to len prasknutá žiarivka, ale aj keď pohasla nie veľmi voňavým spôsobom, aj tak ostalo dostatok svetla na to, aby sme si mohli pozrieť fotografie zachycujúce život a dianie folklórnej skupiny „Brezinky" od ich začiatkov až do súčasnosti. A aby som bola presná : ten večer oslavovali nielen dospeláci, ale aj polomská folklórna omladina. Detský súbor mal okrúhlych „15". Pätnásť rokov od obnovenia činnosti. Takže za javiskom a priamo na ňom sa to len hemžilo krojovanými ľuďmi všetkých vekových kategórií.

Keď sa priblížila 19. hodina, všetko už bolo pripravené k druhej premiére. Internet fungoval bez problémov, zvukári spolupracovali, technika bola zapojená, drobotina sa stihla aj prebehnúť pomedzi sedadlá a nestrhla pritom ani jeden kábel, muzikanti sa naladili, tanečníci vydýchli, diváci zaplnili všetky sedadlá a ...svetlá zhasli. Na javisku sa strhli detské hry a spievanky, svoje folklórne predpoklady nám predviedli deti od tých najmenších až po tie staršie. Celý program plynule prechádzal ďalej, mládež sa postupne prelínala v detskom aj dospeláckom vystúpení, javisko dokonale ovládli horehronské melódie a tance. Dokonca aj basista si na moment odskočil zatancovať guroľa. Pretože nie všetci totiž ostávajú v Polomke, veď to poznáte - mládež odchádza za štúdiom do iných miest a aby nezabudli tancovať, nastúpia v inom folklórnom súbore. A tam sa priučia aj tancom z iných oblastí, pretože daný súbor má iný repertoár. Takže mládežníci trocha okorenili program napríklad aj raslavickým čapášom či detvianskymi rozkazovačkami. Ale aj tak najviac zneli dupáky a tradičné polomské nárečie. To vyniklo najmä v záverečnom pásme, kde sa krásne uplatnilo aj herecké nadanie niektorých účinkujúcich ( neskôr som sa dozvedela, že v Polomke fungovalo ochotnícke divadlo a musím uznať, že základňa je tam veru slušná ), takže sme sa nielen kochali krásou tradičných krojov či ľubozvučnosťou známych melódií, ale výborne sme sa pobavili aj na hereckých výstupoch. Mrzí ma, že ste nemali možnosť vidieť na vlastné oči, čo sa v tých momentoch dialo na javisku. Pravdu povediac - nerada by som sa dostala niektorým ženám „pod jazyk". Ale na druhú stranu chlopi neostávali v žiadnom prípade pozadu ( naozaj teraz neviem, ktoré jazyky boli viac nabrúsené ...)

BrezinkyV dobrej nálade a s potleskom sme sa pretancovali k záverečnej scéne. Svetlo potemnelo, na javisko vyšli skupinky ľudí najrôznejších vekových kategórií, zaznelo poetické sprievodné slovo. A vy ste si až vtedy uvedomili, že tam stojí starý otec s vnučkou, mama s dcérou a synom, prababka, jej dcéra a dcéra jej dcéry s vlastným potomkom .... a javisko bolo zrazu plné tichých Polomčanov, ktorí sa za tie roky zapojili do diania okolo „Breziniek". Mráz mi behal po chrbte a na kraji oka pálila slza. Bolo to nádherné, veľké a jednoduché. Ako hymna zaznela na úplný záver pieseň „Brezinky, brezinky" a spievali ju nielen všetci účinkujúci tohto skvelého večera, ale aj diváci, ktorí nakoniec nevydržali sedieť a postojačky a potleskom odmenili tanečníkov i muzikantov za ich výkony.

Bol koniec. Zazneli ďakovné slová a vinše. Aj ja by som chcela z tohto miesta, z týchto riadkov POĎAKOVAŤ. Za to, že som mohla byť priamo u toho a prežiť si celé vystúpenie aj s tou slzou v oku. Pánovi Leopoldovi Cibuľovi za to, že pred 55. rokmi založil Fsk „Brezinky". Našej milej Marte Pisárovej za to, že túto skupinu v súčasnosti vedie a venuje sa naplno folklórnemu dianiu v Polomke. Pani Hanke Turčinovej za to, že sa venuje polomskej drobotine a vedie ich spolu s Martou k folklórnym tradíciám. Vďaka patrí aj pani Eve Hančákovej, lebo pred rokmi detský folklórny súbor založila. A iste sú ešte ďalší a ďalší, ktorým je za čo ďakovať, asi by sa sem ani nepomestili. Verím, že sa budeme s Brezinkami aj naďalej stretávať nielen na folklórnych akciách rôzneho druhu, že budeme mať možnosť vidieť krásne vyšívané polomské „kapky" a počuť tradičné nárečie. Teším sa na ďalšie stretnutia.

A aby som nezabudla : malým aj veľkým BREZINKÁM želám zo srdca ešte raz len to najlepšie.

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV