3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  U Vranove bubnuju ...
U Vranove bubnuju ...

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

U Vranove bubnuju ...

21. 11. 2009
Vranov nad Topľou

Folklórny súbor VranovčanAj keď po výročnom predstavení folklórneho súboru Vranovčan prešlo už niekoľko dní, nedá mi, aby som niekoľkými riadkami neopísal atmosfére, ktorá vládla ako v hľadisku, ale hlavne na javisku.

V dňoch 23.10. a 24.10.2009 sa vo Vranove odohrávala veľkolepá slávnosť. V tomto neveľkom mestečku horného Zemplína, folkloristickí nadšenci oslavovali 40. výročie založenia folklórneho súboru Vranovčan. V okolí tohto mestečka poznáme niekoľko dedín, ktoré sú veľmi populárne v oblasti folklóru, dedín odkiaľ sa stále čerpá nepreberné množstvo folklórnych námetov, zvykov a neopakovateľných prvkov. Zámutov, Dlhé Klčovo, Sačurov, Sečovská Polianka, Parchovany, Višňov, Hanušovce sú dediny a dedinky horného Zemplína, z ktorých námety vo svojom program čerpal aj náš oslávenec. Cestou z Košíc na toto predstavenie sme prechádzali cez tieto obce a nevdojak na um mi prišla pesnička „ U Vranove bubnuju...". V duchu som si ju pospevoval, očakávajúc chvíľu, keď prídeme do Vranova.

V mestskom kultúrnom dome, ktorý dýcha slávnostnou atmosférou, stretávame mnohých známych zo sveta folklóru. Hľadisko nie je naplnené, ale doslova preplnené divákmi, ktorí sa už tešia na výročný program. Začíname.

Na scéne v pozadí na vyvýšenom javisku je pripravená ľudová hudba, na obzore scény visí prekrásny veniec uvitý z množstva kvetov v tvare štyridsiatky. Po ľavej strane javiska je projekčné plátno, na ktoré práve začali premietať zábery spred štyridsiatich rokov áno zo vzniku folklórneho súboru Vranovčan. Z reproduktorov sa k nám prihovára hlas známeho slovenského herca Janka Krónera. Svojím podmanivým hlasom nás divákov oboznamuje počas celého programu s históriou a dôležitými historickými míľnikmi tohto kolektívu. Prvý tanec je z Pozdišoviec. Chlapci vo svojej časti nikoho z divákov nenechávajú na pochybách, že na javisku sa prezentuje vyspelý tanečný kolektív. V tempe dynamických čapášov a podmanivej hudby prichádzajú na javisko dievčatá v prekrásnych farebných krojoch, ktoré zvýrazňujú farebnosť a rozmanitosť Zemplína. Tanec na úvod rozohrial divákov a vytvoril pocit radosti a krásy východniarskeho folklóru. Na scénu prichádzajú speváci, ktorí svojimi spevmi nás divákov očarili. Nasleduje tanec "Veselica" .Tieto programové čísla nám predviedli prierez toho čo sa v tomto súbore odohrávalo od roku 1968 až do roku 1988. Nasleduje chlapčenský verbunk. Kto pozná zemplínske verbunky vie čo sa odohrávalo na javisku. Kto to nevidel doporučujem si takéto tanečné predstavenie pozrieť, pretože písmom sa len veľmi ťažko dá opísať, to množstvo čapášov a tanečných cifier čo sme na javisku zhliadli. Rytmika, dynamika množstvo scénických tvarov toto veru bolo predstavenie mladých nádejných tanečníkov. Párové tance "Vasiľove cifry a Krucena" boli ďalšie tance, ktoré nám predstavili krásu a rozmanitosť zemplínskeho regiónu. Teraz program pokračuje úspešným tanečným blokom, ktorý bol ocenený na celoštátnej folklórnej súťaži. Pod názvom bloku "Svadba - Nevešeľe vešeľe " sa naraz javisko zaplnilo množstvom tanečníkov, ktorí v minulosti boli aktívnymi členmi súboru Vranovčan. V tanečno- zvykoslovnej kreácii, sme mali možnosť zhliadnuť veľké množstvo rečňovačiek, zvykov, spevov a tanečných reminiscencií, ktoré sa počas svadby na Zemplíne odohrávali. Bolo to velikánske tanečné divadlo. Toto číslo bolo odmenené dlhotrvajúci potleskom. No a prvá časť slávnostného premiérového programu je za nami. Počas prestávky sa na chodbe stretávam s členmi súborov Zemplín, Železiar, Borievka rozprávame sa o programe a hodnotíme doterajší program veľmi kladne.

Druhá časť programu začína tancami "Spod Oblíka". Tance, ktoré sú z rozhrania horného Zemplína a Šariša boli charakteristické pre túto oblasť Hanušoviec. Dievčatá vo vírivých točkách a chlapci v čapášoch nás po prestávke zasa dostali do virvaru východniarskeho temperamentu. Spevy chlapov Petra Kocáka, Viťa Ťaska a ešte jedného, ktorého meno dosiaľ nepoznám divákov tak upútali, že nebolo počuť ani charakteristický šum množstva divákov. Prekrásne parobské spevy podmazané jemnými čapášmi a krokovými variáciami nás posunuli, ďalšiemu tanečnému číslu Zámutovskému verbunku. Tanec pre chlapcov ako vyšitý. Všakovaké cifry a čapáše aké je možné poznať len z tejto slávnej folkloristickej obce Zámutov. Končí chlapčenský verbunk a hneď do záveru tohto tanca sa vkliňujú skvosty folklórneho súboru Vranovčan. Áno dvadsaťštyri nádherných dievčat z diaľky sledujúc, ako keby ich jedna mater mala, Štefan Kocákale nie jedna mater mala, ale otcovi patria všetky, otcovi Štefanovi Kocákovi, ako sa vyjadril na záver programu. Takže húf krásnych tanečníc točiac sa, prechádzajúc pod bráničkou, krútiac velikánske koleso, toto sú obrazy typické pre zemplínsku karičku. Jednoduché farebne krásne zladené dievčenské kroje len podčiarkujú čistotu a krásu tohto dievčenského tanca, ktorého krásu znásobila aj krása usmiatych dievčenských tváričiek. A aby som nezabudol na spevy počas karičiek. Slová pesničiek len znásobovali hravosť a nošu radosti s akou tancovali tanečnice. Pri slovách pesničiek karičky mi nevdojak prišlo na um, s ako vznikali texty týchto pesničiek, koľko krásnych neopakovateľných chvíľ zažili tvorcovia týchto pesničiek v minulosti, aký život oni vtedy žili. Čo si myslíte, vedeli by sme takýto štýl života prežiť aj my v súčasnosti?

Nasleduje malá tanečná forma "Loškový tanec ...", už podľa názvu tanca charakteristické pre tento tanec je rytmické vyklepávanie počas dynamickej muziky horného Zemplína jednoduchým náčiním, lyžicami. Striedajú sa chlapci aj dievčatá v rytmoch a vyklepávaniach po čižmách, stehnách, bruchu no proste po celom tele. Každý divák sa sústredil na tento tanec, no v tom do muziky zaburácali hromy. Svetlá na javisku začali blikať, začali sme pociťovať čosi nezvyčajné, zimomriavky sa striedali s teplotou, jednoducho po upokojujúcom folklóre zastavenie. Bolo to veľmi kruté a bolestné zastavenie, ako pre účinkujúcich, tak aj pre divákov. Tragické zastavenie jedného mladého, fantastického hudobníka, folkloristu, jednoducho úžasného človeka, ktorý pre tento súbor žil, v ktorom vyrastal, ktorý tento súbor preslávil, ktorého poznal široký folkloristický svet, pretože to bol človek. Čači DraveckýNa javisku hral primáš clivú, Čačiho obľúbenú pesničku. Všetci sme smutne sledovali a počúvali túto hru. Myslím si, že každý si zaspomínal ne tohto predníka Vranovčanu. Pokračujúc v smútku hrala muzika svoje koncertné číslo Petrovské melódie. Tklivé melódie sa pomaly s jemným zvyšovaním dynamiky posúvali k ďalšiemu číslo tohto slávnostného programu. Tanec "Starodávna krucena" nám zatancovali osobnosti východniarskeho folklóru Peter Kocák, Viťo Ťasko s partnerkami a manželia Mikitovci. Charakteristické hlasy týchto chlapov umocnili toto veľmi pekné tanečné číslo. Joj o tom, že každé doteraz videné číslo tanca či spevu bolo odmenené silným potleskom, je asi škoda pripomínať. Veď to je charakteristické pre každý takýto peknučký program. Ďalším tancom na javisku prezentuje Vranovčan rodáka z neďalekej obce Dlhé Klčovo pána Šaffu. Jeho tanec je charakteristickým a predviedli to tanečníci aj na javisku. Opäť krásne spevy troch zemplínskych šuhajov. Spievali traja, trojhlasne, s troma farbami hlasov, už im len chýbala pesnička "Tri hvizdočki na nebe ...", spievali tri hviezdy a nielen spievali, ale v opakovačkách si aj zatančili. V tom na javisko sa začali tlačiť tancujúce páry v tanci z Parchovian. Tance z tejto dedinky má na východe viacero súborov. Preto som mohol trocha porovnávať. Ale moje porovnávania Vám neprezradím. Tanec s množstvom pekných parchovianskych prvkov, párových točení, rytmických čapášov, pesničiek a spevov je bodkou za týmto slávnostným programom. Mohutný potlesk. Potlesk pre všetkých účinkujúcich, potlesk pre účinkujúcich, ktorí formovali tento kolektív, potlesk aj pre tých, ktorí tu už nie sú, potlesk pre dvoch mužov činu, ktorí to všetko v dobrom slova zmysle spôsobili, ktorí doviedli súbor Vranovčan k dnešnému programu, k dnešnému výročiu. Peter KocákŠtefan Kocák a jeho syn Peter Kocák sú neoddeliteľnou súčasťou tohto telesa, nech im to ešte dlho vydrží, nech muzikanti, speváci a tanečníci majú ďalej čo robiť a tvoriť. Lebo obdivovateľov nášho východniarskeho folklór je stále dostatok nielen na Slovensku, ale aj na celom svete.

Prajem tomuto kolektívu mladých ľudí, aby sa nevzdávali aj keď sa im do cesty postavia prekážky, nech ich folklór baví, stále nech divákom predvedú náš prekrásny folklór najlepšie ako to vedia a ako to cítia. Tento zhliadnutý program mal názov Kronika, tak nech kronika folklórneho súboru Vranovčan má ešte mnoho popísaných strán len samými peknými a optimistickými stránkami.

S úctou pozdravujem všetkých čitateľov a poslucháčov projektu JankoHrasko.sk.

Váš Imi z Omladiny

Foto: redakcia JankoHrasko.sk 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV