3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Niekoľko slov o čistote kroja
Niekoľko slov o čistote kroja

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Niekoľko slov o čistote kroja

13. 10. 2009

Nové verzus staré?Ani som nepredpokladal, že moja pripomienka ku krojom na tohoročnej Čičmianskej fujaráde prinesie takú odozvu. Škoda len, že to ešte nepochopili tí, ktorí sa kroj odhodlali obliecť a ukázať sa na verejnosti (pravdaže, česť výnimkám).

Keď sa vraciame k tradíciám a odkrývame krásu nášho odevu, mali by sme mať na mysli aj časť života, v ktorom sa tento odev nosil a za akých podmienok. Náš pospolitý ľud bol skromný a nenáročný a pracovitý. Veď mnoho častí tých odevov si vyrábal doma sám (dnes oprašujeme aj krosná) a pri lopote okolo domu a hospodárstva nemal ani čas ani hmotné možnosti, aby si zaobstarával "čačky" na seba. Jediná ozdoba našich starých matiek (a aj mojej mamy) bol škapuliar, zavesený na krku na remienku, nie na zlatej retiazke. Mohli byť majetnejší, ktorí si mohli dovoliť vzácnosti, ale tých bolo nie veľa. Jednoducho, ľud týmto ozdobám neholdoval. Aj náušnice bývali len skromné, jednoduché a nenápadné, kdeže sú už dnešné zlaté kotúle o priemere 5 cm na ušiach. Čas a "hojnosť" neskôr priniesol do kroja aj ozdôbky (perlový náhrdelník v kroji Tekova a i.), ale aj to bolo s mierou. A prstene na rukách - v mnohých manželstvách stačili strieborné a nenápadné svadobné prstene (ba dokonca niekde len požičané) a pozrite sa dnes na ruky ženám na javisku: na každom prste zlatý prsteň a nie hocijaký. (Prečo si ich nenechala doma? Aby ukázala, že na to má?) O hodinkách platí to isté. Nie bársjaké svietia na rukách mužovi či žene. Dobre je, že na to dnes máme, ale bolo by vhodnejšie rešpektovať dobu nosenia krojov. To platí aj o okuliaroch. Viem, že dnes máme problém s očami mnohí, hlavne starší, ale kedysi sa ani okuliare nenosili, modlitebné knižky boli vytlačené pre slabozrakých veľkými písmenami a ľudia ich čítali bez okuliarov. Toto veľmi dobre pochopili dobronivskí folkloristi, resp. folkloristky, kde skoro každá žena nosí okuliare, ale pri nástupe na javisko si okuliare schovajú do vrecka. Nie každý to uznáva a stalo sa mi, že pri mojej požiadavke, aby si dala dolu okuliare odvrkla mi, že potom nevidí (veď som jej ani nič neukazoval).

Tekovský krojS úpravou hlavy je to podobné. Vlasy žien sa česali alebo dozadu alebo na pútec a zaplietli sa do vrkočov, ktoré sa potom (vydatým ženám) zakrútili do konta, na ktorý sa upevnil čepiec. Žiadna ofina, žiadna ondulácia, vlasy sa schovali pod čepiec. Bez čepca sa vydatá žena ani na ulicu neukázala, to by bola potupa. Nie je to veľmi vábne, ak žena v kroji nemá čepiec keď ho má mať alebo keď jej z pod čepca kričí čuprina vlasov. Keď si všimneme Kapuru, tam ženám realizátori nedovolia vystupovať s ofinou a neupravenou hlavou. To by bolo trochu nedôstojné. Predstavte si, že by si napr. žena z Tekova nechala vytŕčať z pod fizierov (čo je časť sviatočného rohatého čepca) ofinu. Alebo ženy z Podjavoria (Pliešovce, Sása, Dobrá Niva, Podzámčok a i.) by si stužku na čele prekryli ofinou. Neviem si to predstaviť. Viem, že tak ako nám doba priniesla u mužov holé hlavy, tak nám aj u žien priniesla krátke vlasy, ale predsa len, ak si chceme uctiť náš kroj, necháme si vlasy narásť. Ako píše Renátka - krsná maci, nepustili ju na javisko s krátkymi vlasmi.

Renátka mi tak trochu oponovala a ja jej to nezazlievam a uznávam, ako som tu už uviedol, že čas a "hojnosť" priniesol mnohé nové prvky do krojov. A nikto ani nechce za to nikoho inzultovať, jednoducho povedané, ak sa mi nositelia krojov nepozdávajú, nebudem ich fotografovať, pretože takáto fotografia nemá zmysel ani cenu. Je mi len ľúto, že sa táto časť nášho života takýmto spôsobom znehodnocuje a nevážime si ju.

Teším sa vždy, keď vidím pekne a správne oblečenú slovenskú dievčinu či ženu (ale aj muža) a priznávam, srdce mi poskočí pri pohľade na tú krásu a jedinečnosť. Horšie je to už obrátene, srdce ma zabolí, keď vidím opak. Bodaj by takého bolo čo najmenej.

Autor: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

SS Taskovci

A jaki ja neščešľivi parobok

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV