3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Titilombom 2009
Titilombom 2009

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Titilombom 2009

03. 09. 2009
Slovinky

Niektoré silné folklórne zážitky začínajú celkom nenápadne. Ani presne neviete, kam sa máte dopraviť, v živote ste o tom mieste nepočuli a netušíte, čo Vás tam vlastne čaká.

15. augusta 2009 som s týmito pocitmi trocha nedôverčivo sadla do auta s Bačovským triom ( Hraško, Brxa, Párička ) a vyrazili sme kamsi za Spišské Podhradie. Pýtam sa: „Kam ideme?“ a počujem: „Do Sloviniek“. Rozmýšľam, či ten názov poznám „A to je kde?“ pýtam sa ďalej, lebo netuším. „Niekde pri Krompachoch“. Aha, myslím si. „A čo sa tam bude diať?“ a dozvedám sa, že vraj dáky folklór. Logické, nie? A tak nám cesta celkom príjemne ubieha, znejú nám ľudové piesne, ktoré sem-tam podporíme vlastným hlasom a užívame si krásne výhľady do ubiehajúcej krajiny. Milujem najmä ten úsek pri Liptovskej Mare, keď sa vám na ľavej strane vynárajú Vysoké Tatry a na strane opačnej sa týčia akoby v opozícii Tatry Nízke. Vždy mi hlavou prebehne slovenská hymna a na temene vyskočia zimomriavky. Slovensko je veru krásne a niektoré výhľady sa človeku nezunujú. GPS navigácia nás spoľahlivo previedla Spišským Podhradím, nasmerovala na Krompachy a zrazu sme boli na mieste.

Obec Slovinky. A ten „dáky“ folklór bol už XV. ročník folklórnych slávností s názvom "TITILOMBOM 2009". Pozerala som na to s otvorenými ústami. Prekvapenie na plnej čiare. Organizátormi z radov miestneho zastupiteľstva sme boli v zápätí vyslaní do neďalekej materskej školy, kde nás čakal oneskorený, ale zato výborný obed. Cestou sme postretali vyšnurovaných účinkujúcich aj náhliacich sa divákov. Veď onedlho mal začať celý program festivalu! A pre mňa sa malo začať skvelé folklórne odpoludnie, odpoludnie, na ktoré sa len tak nezabúda. Veď aj tu, na severe Slovenského Rudohoria, sa bolo na čo pozerať. Okrem vystúpení na neveľkom javisku za miestnym obecným úradom sa bolo treba poobzerať aj po okolí. Banícka obec Slovinky totiž leží v krásnom údolí na sútoku Poráčskeho a Slovinského potoka. Na svoje si tu prídu okrem turistov a cyklistov aj jaskyniari, pretože v okolí nájdete množstvo krasových útvarov (najznámejšia je Homološova diera, 800n/m). Prvá písomná zmienka o Slovinkách je zaznamenaná v r. 1368 (vyskytujú sa pod názvom Abacuk, neskôr v slovanskom názve Slowynka) a vlastníkmi miestneho panstva boli aj Turzovci, Báthoryovci a Čákiovci. Pálilo sa tu drevené uhlie, ťažilo drevo, meď , striebro a železná ruda (posledný vozík rudy vyfáral 30. 6. 1993), ale okrem baníkov, drevorubačov a uhliarov tu žili aj malí roľníci a dobytkári. V 16. storočí do Sloviniek presídlilo množstvo rusínskeho obyvateľstva, takže svoje miesto tu má tak gréckokatolícka, ako aj pravoslávna cirkev. To všetko som sa podozvedala len tak medzi rečou a z monografie, ktorú nám organizátori venovali na pamiatku a ktorá bola vydaná obcou Slovinky pri príležitosti 640. výročia prvej písomnej zmienky o obci (vyšla v roku 2008).Roku 1975 miestni obyvatelia založili dedinskú folklórnu skupinu SLOVINKA . Vedie ju pani Helena Perhačová a momentálne má asi 20 členov vrátane harmonikára Milana Belinského ( a poviem vám, že medzi toľkými ženami to jeden chlap nemá vôbec jednoduché, aj keď mu do súboru prišla mladá posila). Za roky svojho pôsobenia nacvičili vo folklórnej skupine mnoho pásiem, viažucich sa k miestnym zvykom a prezentujú sa nimi nielen po okolitých obciach, ale zúčastňujú sa aj festivalov napr. vo Východnej, Svidníku či Kamienke. Videla a počula som ich vystúpenie a keď som prišla za nimi, aby som vyfotografovala ich kroje a povypytovala sa na kopec vecí, ktoré ma zaujímali, nechceli mi veriť, že sa mi ich vystúpenie páčilo. Veru som im ešte aj v zákulisí zatlieskala. Boli totiž vynikajúci! A predviedli mi, že nielen na javisku dokážu byť vtipní, prirodzení a že vedia spievať. Veď posúďte sami a vypočujte si pieseň, podľa ktorej miestny festivalík pomenovali. Aj keď sa tetušky zo začiatku tvárili nesmelo, verte mi, že to vedia riadne roztočiť – ako nám ukázali aj na záverečnej recepcii, kam vtrhli ako uragán so svojimi piesňami a nárečím. Niečo také sa nevidí každý deň ... mnohí prítomní by mohli rozprávať ...

[[mp3? &file=`http://jankohrasko.chaoslands.sk/zvukove_clanky/titilombom_slovinky_2009.mp3`]] 

Odchovankyňa miestnej folklórnej skupiny, pani Vierka Mižikárová, sa pred desiatimi rokmi rozhodla založiť aj detskú odnož a pomenovala ju SLOVINOČKA. Aj deťúrence nám priamo na javisku ukázali, ako si v súbore hrajú na „svaďbu“ a že aj tu na Spiši rastie nádejná folklórna omladina, ktorá bude zachovávať ľudové piesne, tradície a zvyky pre ďalšie pokolenia. V tomto ich do Sloviniek prišli podporiť aj ďalšie súbory: FS Magura a DFS Maguráčik z Kežmarku, FS Jahodná z Košíc a Bačovské trio z Martina. Neveľa účinkujúcich, ale veľký zážitok. Srdečné, priam rodinné prostredie, milí a veselí ľudia, bohatý program a krásne prostredie. Slovinky. A kde ležia? „Ta na Spišu, dze šicke i mäke pišu a kratko rečuju.“ Tam, kde majú folklórne slávnosti Titilombom ... Príďte sa aj Vy pozrieť!

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FSZ Marina

V zavadskom kostele viskie kamene

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV