3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Ešte niečo o Veľkej Noci
Ešte niečo o Veľkej Noci

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Ešte niečo o Veľkej Noci

03. 04. 2010
Košice

Hlavným symbolom veľkonočných sviatkov sú vajíčka. Podľa starých kultových predstáv boli symbolom života, znovuzrodenia a plodnosti. Verilo sa, že výzdoba vajíčka umocňuje jeho magickú moc. K ich farbeniu sa v minulosti používali iba prírodné farby. Najobľúbenejšia bola červená, získavala sa z odvaru cvikly a pridaním trocha octu, hnedá - spoločným varením vajíčka so šupkami žltej cibule. Ak tých šupiek bolo viac, farebný odtieň bol silnejší. Pôvodne sa farbili iba vajíčka plné a to jednou farbou. Vyfukovanie a ornamenty pribudli až neskôr. Ľudový výrobca aj dnes zdobí prevažne slepačie vajcia s belostnou, kontrastnou škrupinkou, ale aj husie a kačacie. Zvláštnosťou môžu byť aj vajcia holubie a sliepok liliputok. Používa plné, varené vajcia, čo je starší spôsob, spojený s ľudovým obradom, ale aj vajíčka prázdne, takzvané výfuky.

Vosková technika zdobenia vajec, výfukov, na východe Slovenska nazývaná aj „pisanki", je najtypickejšou metódou na výzdobu kraslíc. Jej podstata spočíva v tom, že sa voskom vykryje ornament, ktorý má byť biely, potom sa vajcia ponoria do žltej farby a voskom nevykryté miesta sa zafarbia nažlto. Postupuje sa rovnakým spôsobom aj na žltej farbe. Niekedy je tých farebných vrstiev až sedem. Iná technika spočíva v tom, že sa ornament „píše" na kraslicu špendlíkom alebo plechovou trubičkou, ktorá sa máča do horúceho včelieho vosku.

Zdobenie vajec si vyžaduje skúsenosti, kresliarsku zručnosť, ornamentálnu predstavivosť a zmysel pre súlad farieb. V tomto bola pre ľudové maliarky neomylným učiteľom farebná harmónia prírody.

K tradičným veľkonočným jedlám na celom Slovensku patria okrem vajíčok aj údená šunka, soľ, chlieb, koláče a klobásy. V dávnejších časoch sa pieklo aj jahňa, alebo kozľa. V mnohých regiónoch sa baránok piekol, len ako pečivo. Charakteristickým jedlom v niektorých regiónoch je jedlo pripravené zo žemlí, údeného mäsa a vajec - „pečka", „stratené kura", alebo „veľkonočná baba". Pre regióny východného Slovenska je typický „syrec", „syrek", „žolta hrudka" z mlieka a vajec, ktorá sa podáva k údenej šunke. Typickým koláčom je „paska" pletencami ozdobený okrúhly koláč. Posväteným jedlám ľudia pripisovali veľkú moc a tak zvyšky, omrvinky, škrupiny z vajec zaorávali do prvej brázdy na poli.

Dnes už mnohé obyčaje zanikli, alebo sú na ústupe. Veľká noc však ostala oslavou zrodu nového života i čistoty, preto sa z tradícií u nás zachovalo upratovanie príbytkov, varenie tradičných jedál ako je údené, ale aj pečenie veľkonočného barančeka a samozrejme vajíčka. Na našich stoloch pribudli aj nové druhy jedál, či zákuskov. Zvyk jesť na Zelený štvrtok iba zelené jedlá mnohí dodržiavajú dodnes. Malým chlapcom sa dievčatá odplácajú čokoládovými figúrkami, medzi ktorými okrem kuriatok a vajíčok nájdeme už aj zajačika, ktorý na naše územie prenikol z germánskej kultúry. Zmysel veľkonočných sviatkov však zostáva. Tradícia nezaniká, len sa postupom času mení.

Zdroj: Anna Nagyová, Miriam Gažová


 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH Dulovec

Ked som isla zavcas rano

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV