3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Seminár „Ľudové odievanie"
Seminár „Ľudové odievanie"

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Seminár „Ľudové odievanie"

25. 04. 2010
Žilina

Osvetové strediská a ich činnosť vždy mali a majú veľmi blízky vzťah k tradičnej kultúre. Za päťdesiat rokov svojej existencie - prvý osvetový zákon bol prijatý v roku 1959 - vykonali obrovský kus dobrej práce najmä vo folklórnom hnutí. Ani najnovší zákon o osvetovej činnosti z roku 2000 neopomenul túto časť ich dlhoročného pôsobenia. Podľa zákona Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí aj tým, že vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva. Vo svojom vystúpení nechcem hovoriť o tom čo by malo osvetové stredisko robiť, ale čo by mohlo robiť. Svoju predstavu rozvediem na troch príkladoch.

1. príklad

Vláda Slovenskej republiky schválila v auguste 2007 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, ktorú vypracovalo a predložilo Národné osvetové centrum. Koncepcia je rozdelená do troch častí. Prvá časť sa zaoberá zberom zachovaných a dostupných informácií o javoch tradičnej kultúry a tvorba databázy; druhá časť sa zaoberá šírením zhromaždených informácií a tretia časť je venovaná aktivitám, ktoré dve predchádzajúce časti koncepcie podporujú. Východiskovým krokom k realizácii celej koncepcie je identifikácia a inventarizácia javov tradičnej kultúry. O rok neskôr Národné osvetové centrum pripravilo projekt Identifikácia a inventarizácia tradičnej ľudovej kultúry a súčasne s ním aj jeho metodiku. Metodika projektu bola následne rozpracovaná do dotazníka. Dotazník obsahuje 6 tematických celkov rozdelených do 27 tém.

Jednou zo sledovaných tém je aj tradičný odev. Cieľom dotazníka je zistenie a zhromaždenie informácií o súčasnom stave tradičnej kultúry v konkrétnej obci, ako aj o javoch, ktoré v obci existovali, ale zostali už len v pamäti súčasníkov. Výskumu, či skôr zberu informácii sa môže zúčastniť každý záujemca o tradičnú kultúru, hoci len o jednu jej časť. Obsahom i svojim charakterom je dotazník určený viac širokej ako odbornej verejnosti. Vhodnosť dotazníka sa súčasnosti overuje v piatich obciach: v Dlhej na Orave, Hrušove, Kozárovciach, Príbelciach a Valalikoch. Dušou celého projektu je Vladimír Kyseľ z Národného osvetového centra. V projekte vidím jednu z veľkých príležitostí pre osvetové strediská ako nájsť možnosť pre svoju činnosť, pomôcť realizácii celého projektu a súčasne získať pre vlastnú obec alebo región.

2. príklad

V obci Gemerská Poloma pôsobí občianske združenie Vesna, ktoré sa venuje uchovávaniu a prezentácii tradičnej kultúry Gemera. Zakladateľom združenia je Štefan Lipták, absolvent etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (1998 až 2003). Počiatky jeho záujmu o tradičný odev siahajú do roku 1994, keď sa stal členom folklórneho súboru Haviar v Rožňave. Súbor v tom čase nedisponoval dostatočným množstvom krojov, ak chcel tancovať a účinkovať, musel si kroj zadovážiť sám. V roku 1997 sa stal zakladajúcim členom folklórnej skupiny Dolina v obci Gemerská Poloma. Počas pôsobenia v nej sa snažil zužitkovať vedomosti o tradičnom odeve získané počas štúdia.

Súčasťou jeho pôsobenia vo folklórnom súbore i folklórnej skupine bolo aj získavanie súčiastok tradičného odevu. Najviac súčiastok sa mu podarilo získať v období rokov 2006 - 2009. Kroje nekupoval len do svojej súkromnej zbierky, ale budoval aj krojové vybavenie súboru Haviar. Zbierka Š. Liptáka pozostáva z 518 kusov rôznych odevných súčastí a doplnkov. Prevažná časť pochádza z obcí horného Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Nižná Slaná, Henckovce, Gemerská Poloma, Betliar, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Brdárka). V zbierke sú tiež zastúpené obce aj z iných oblastí Slovenska. Väčšina vecí bola kúpená, len menšia časť bola získaná darom. Priznáva, že značná časť jeho mesačného zárobku išla práve na nákup rôznych odevných súčiastok.
Prvú verejnú prezentáciu spôsobu života a tradičnej kultúry, už v rámci aktivít občianskeho združenia Vesna urobil v roku 2007 počas púte ku kostolu sv. Márie

Magdalény nad obcou Rakovnica, v okrese Rožňava. Prezentácie zamerané hlavne na tradičný odev začal robiť až v druhej polovici roku 2008. Občianske združenie Vesna ich doteraz urobilo deväť, na území Slovenska i Maďarska.. Prezentácie sa skladajú z dvoch častí: tradičný odev a spôsob bývania horného Gemera, ktoré môžu byť inštalované buď spolu alebo jednotlivo. Tematicky je prezentácia vždy prispôsobená podujatiu na ktorom sa koná alebo ročnému obdobiu v ktorom sa koná. Tradičný odev je inštalovaný na komerčných figurínach. Spôsob bývania je prezentovaný v náznaku interiéru izby a kuchyne. V kuchyni dokonca pripravujú tradičné jedlá, ktoré ponúkajú návštevníkom na ochutnanie. Sprievodným javom sú tiež ukážky spevu, tanca i hry na hudobné nástroje. Prezentácie sa konali vždy v rámci iného, hlavného podujatia. Dopĺňali program alebo dotvárali atmosféru, slúžili poučeniu, zábave. Spolu ich videlo približne viac ako tri a pol tisíc návštevníkov.
Občianske združenie Vesna pripravuje prezentácie na komerčnom základe. Získané financie slúžia jednak na pokrytie nevyhnutných nákladov spojených s podujatím a tiež na nákup nových alebo obnovy existujúcich krojových súčiastok a nábytku. Podľa slov Š. Liptáka ... len málokedy zostane na honoráre. Niektoré výstavy sme robili bez nároku na peňažnú odmenu, len za stravu a občerstvenie, prípadne ani to. Chceli sme tým poukázať, že sa dá robiť aj bez peňazí, ak sa chce.

3. príklad

V obci Prietrž v okrese Senica založili koncom roku 2008 depozitár krojov. Iniciátorkou jeho založenia bola Kvetoslava Jablonická ekonomická inžinierka. Pri jednej jej návšteve obce Vlkoš v okrese Hodonín, s ktorou Prietrž udržuje družobné styky, sa zoznámila s Občianskym združením Krušpánek. Z jeho aktivít ju zaujala najmä jedna. Od obyvateľov obce získali a sústredili na jedno miesto rôzne súčasti krojov, ktoré sa nachádzali v jednotlivých rodinách a vytvorili z nich fond, ktorý slúži záujemcom o tradičný odev. Myšlienka ju tak oslovila, že sa rozhodla niečo podobné uskutočniť aj v Prietrži. Myšlienka zaujala aj občianske združenia Petrus, ktoré pôsobí v obci a je zamerané na zlepšovanie kvality života obyvateľov obce. Združenie prijalo depozitár krojov medzi svoje aktivity a financuje ho.
Vznik depozitára bol spojený s prezentáciou publikácie Prietržský kroj v decembri 2008. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila výstava a prehliadka rôznych podôb prietržského kroja. Súčasne sa občania dozvedeli, že bol založený depozitár krojov, do ktorého môžu prispieť svojimi darmi. Začiatkom roku 2009 12 občanov darovalo do depozitára prvé časti krojov. V súčasnosti depozitár vlastní vyše 100 krojových súčastí, prevažne ženského kroja. Ďalej sa bude budovať formou darov alebo kúpou. Kroje sú dočasne umiestnené v budove hasičskej zbrojnice, hľadá sa však iný priestor, kde by bolo možno kroje aj vystaviť. O kroje sa stará J. Dobiášová, učiteľka na základnej škole, ktorá tak pokračuje v činnosti svojej starej mamy, ktorá v minulosti kroje nielen vyšívala, ale sa aj o ne ich majiteľom starala. Združenie chce zhromaždené kroje využívať pri rozličných kultúrnych podujatiach a slávnostných príležitostiach obce. Zvažuje tiež obnovenie konania majálesov a krojových zábav. Kroje sa budú požičiavať aj jednotlivcom aby ozvláštnili ich rodinné oslavy alebo obrady.

Predstavil som Vám tri možné príklady záujmu o tradičný odev, ktoré sledujú jeho zachovanie a ochranu. Všetky tri spája jedna skutočnosť. Na začiatku každého z nich stojí zanietený človek, ktorý spustí aktivitu a tá žije ďalej už vlastným životom. K zanietenému jedincovi sa vždy pripájali ďalší ľudia. V čom vidím možnosti a príležitosti osvetových stredísk? V prvom rade, že budú vyhľadávať pre vec zanietených ľudí a v druhom rade, že im sprostredkujú odbornú pomoc, ktorú možno hľadať v okresnom, krajskom i národnom múzeu, v Slovenskej akadémii vied i v ÚĽUVe. Som presvedčený o tom, že nikto nebude odmietnutý.

Autor: PhDr. Mojmír Benža, PhD, Ústav etnológie SAV

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

SS Furmane Trebisov

V Trebisove hudaci zahrali

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV