3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Ach, tá naša Goralčina (II. časť): Goralské ohováračky z Rabče
Ach, tá naša Goralčina (II. časť): Goralské ohováračky z Rabče

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Ach, tá naša Goralčina (II. časť): Goralské ohováračky z Rabče

29. 06. 2010
Rabcice, Zubrohlava, Oravská polhora

Jedným so špecifík hornej Oravy sú goralské nárečia, ktoré sa zachovali až dodnes a to aj v obci Rabča. Goralské nárečia sa nevyvíjali izolovane od slovenských nárečí, naopak, vyvíjali sa v tesných kontaktoch s nimi. Vývin goralských oblastí a goralského etnika tvorí súčasť dejín Slovenska a slovenského národa. Historické okolnosti vývinu goralských regiónov viedli k tomu, že goralské obyvateľstvo má slovenské národné povedomie, hoci jeho dialekt má zreteľný poľský základ.

Anton Habovštiak v knihe Oravské nárečia (1965), rozdelil hornooravské nárečia na: čimhovsko - zábiedovské alebo oravické, námestovské, trstenské, a jasenické. Obce za Námestovom podľa A. Habovštiaka patria do Bielej Oravy. Goralské nárečia z oblasti Bielej Oravy sa zachovali najmä v obciach Mútne, Novoť, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabčice, Zákamenné, a tiež v Rabči. Ponúkame Vám preto malú úsmevnú ukážku Rabčianskej goralčiny:

Obec RabčaRabča - Skond še vřeno to mjano nasej džedžine to aňi džiš nevje ňik povjedžeč. Daktoři ucoňi ľudže rozmešľaľi nad tem, ze džedžina še volo ze staroslovjenskjego rjabina, räba co znameno jařembina – skorusa. V džedžine še gvařilo i vo povješči, ktoro zapisol v kroňnice farňošči faror jan kecera, ze v casoch nojvjengsej bjedy a glodu bel šoltesem dajaki ranďa, a ze še mu jus pře panuf nechčalo vebjerač daňe, nechol džedžine tak a sel džešig do slavon. Ani nevjem dže to vtede belo, ale ze v podzomku go zastaveli paňi, ze dže idže, no to vjem im pořondne nakľon, povjedžol im, ze idže vjeľkemu vojsku napřoči, tak še go zlenkľi i ugvařiľi, vručiľi go nazod a ze doň juz ňemuši vjencej vebjerač. Jako jesce inac volaľi rabcanov, to nevjem, aľe doňedovna nos přezevaľi rakušaňe a to přeto, že duzo chlopuf z rabce robe v rakusku.

Obec RabčiceRabčice -V Rabce v Gaceľu je križovatka drug a tu še vodbocuje na daľso džedžine – Rabcece. Z tejtu džedžine pochodži i jeden ze znomeg ľiterarneg vosobnosči – Milo Urban. Bel ňje ľen spisovaťeľem a novinařem, aľe i dobrem gubjařem a mjol rod dlugje špacerki v ľeše. Rabceconuf jesťe i džiš přezevajo sevorňice a ze to mo čošig spulecňe s pašovoňim kuňi cez graňice vot Poľokuf. Je vo ňig tako špjefka: „Rabcicone sevorňnice, zjadľi kuňa na graňice, jesce jim to belo malo, zjadli koče co zdechalo.“ No, na ňig doš břitko špjefka!

Oravska PolhoraOravská Polhora - V pulufce vjerchu Babjo gure bela zalozono Polgora. Ňeskoři je zaceňi volač Oravska Polhora. Ľudže, co tam rombaľi ľas juz nevlodaľi verombač calo Babe gure, dušli ľen do pulufky a tak še džedžina zacena volač Polhora. Pod Babom gurom beli i kompjele a je tam i znomo gajovňa, dže rod chodžul znome basňik Hvjezdoslaf. Pjekno přiroda dovokola, gojny, co tam bevol ze svojom babom go navjedľi na napisaňje jego Hajnikovau žene. Pulgorcuf jeste volajo i garľačoce, to asi přeto, ze še nevjedzo fajňe chovač a vsendže še voščongajo, jak obe belo sečko ig.

Autorky: Oľga Gluštíková ml., Iveta Brišová, Oľga Gluštíková st.

Obrázky sú použité z web stránok prezentových obcí.

Odporúčame pozieť: 

Kde nájdete tieto obce?


Zobraziť Mapu Oravy na väčšej mape

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

LH Hrnciarovci

Mladenecke z Demanovej

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV