3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Východná 2010
Východná  2010

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Východná 2010

08. 07. 2010
Východná

Vždy, keď sa zúčastním veľkej folklórnej akcie, som na konci preplnená dojmami a zážitkami - ako určite každý z vás. Osobne potrebujem vždy aspoň dva-tri dni, kým tieto pocity akýmsi neidentifikovateľným spôsobom spracujem a vstrebám. Až potom som schopná o všetkom tom deji rozprávať. Tak je tomu aj teraz. Potrebovala som si oddýchnuť, vyspať sa na vlastnom vankúši, oblažiť žalúdok domácou stravou a dopriať môjmu duševnu, aby sa spamätalo z tohtoročnej Východnej.

Hneď na začiatku musím povedať, že tento rok bol tak trocha výnimočný, pretože náš redakčný tím bol posilnený o nových spolupracovníkov - Eugena Husára, ktorého reportáže ste už iste zaznamenali na našom folklórnom portáli, hlas Maťky Takácsovej poznáte z ranného vysielania a fotografie Mirky Babinčákovej ste už mali možnosť vidieť nielen v našej galérii. Nesmiem zabudnúť na usmiateho Milana Remeňa alias Miňa , ktorý sa spolu s Marošom spoza mixážneho pultu staral o technickú stránku vysielania nášho rádia a samozrejme nemôžem vynechať ani samotného Janka Hraška, malého človiečika, ktorý za svoj mladučký život absolvoval už šiesty folklórny festival a bohvie, aké postrehy z tejto akcie by mal on sám, keby vedel rozprávať. Nateraz sa musíte spokojiť len so zážitkami jeho mamy.

vychodna2Predpoveď počasia na celý víkend dala tušiť, že slnko sa nám chystá vynahradiť celé tie roky predtým, keď na Východnej vždy aspoň jeden deň pršalo. Kto si zabudol zobrať opaľovací krém a pokrývku hlavy, banoval asi celý víkend (alebo iste banuje teraz, keď natiera spálený chrbátik a na hlavu si kladie studené obklady). Tak sme sa teda pomaly v to piatočné horúce odpoludnie schádzali vo Východnej a všetci sme boli nachystaní splniť úlohy, ktoré nám rozplánoval náš dvorný kameraman Aďo Fecko. Najprv bolo treba zariadiť štúdio, našu základňu v zákulisí amfiteátra. Opäť sme boli od samého začiatku priamo v centre diania. A od samého začiatku bolo jasné, že počiatočné chaosy zo strany organizátorov nás budú sprevádzať aj tento rok. Nikto z nás v tej chvíli netušil, že organizácia celej akcie bude skloňovaná vo všetkých pádoch po celý festival a ešte aj dlho po ňom - a nie práve v tom pozitívnom zmysle slova. Nikto nie je dokonalý a pri takej veľkej akcii, ako je festival vo Východnej, sa môže vyvrbiť hocičo, ale niektoré veci jednoducho nemuseli byť.

Niektorí z nás sa ani nestačili poriadne s ostatnými zvítať a už museli utekať po robote - respektíve po dedine. Napríklad na symbolický cintorín, kde sa konala pietna spomienka na významné osobnosti alebo na vernisáž výstavy Ľudmily Lakomej-Krausovej s názvom „Dedičstvo otcov". O 19. hodine sa na hlavnej scéne začal program „Ako jedna rodina", ktorý už tradične patril žilinskému samosprávnemu kraju. A pretože sa tento rok celý festival niesol v znamení narodeného dieťaťa, aj tento večerný program bol témou poznačený. Veď sa tu na jednom javisku stretli celé generácie muzikantov, tanečníkov a spevákov. Vedľa seba stál dedko, otec, syn aj vnuk a nám v hľadisku predviedli, ako sa na Liptove, Orave, Kysuciach i Turci uchovávajú a šíria ľudové tradície z pokolenia na pokolenie. Zimomriavky mi naskočili nielen vtedy, keď sa na javisko doslova vovalila terchovská vlna bobáňovskej heligonkárskej školy, ale aj keď nám zahrali napríklad Gernátovci z Turzovky či iní. Bolo sa na čo pozerať!

V „Privítanke" som si prvýkrát všimla, že zvukári si buď sedia na ušiach alebo sú to....diletanti. Teraz, pár dní po festivale, vyhlasujem do sveta svoj osobný názor (ku ktorému sa možno niekto ďalší tiež pridá), že amatéri za zvukárskym pultom nemajú čo robiť, pretože „Privítanka" nebola jediným programom vo Východnej, na ktorom sa ukázalo, čo všetko sa dá nepodareným nazvučením pokaziť. Ženy z Važca, Východnej a Štrby museli zvolávať na zvukárovu hlavu hromy blesky ... a nielen ony. Pamätám si ešte niektoré momenty z minulého roku, kedy situácia bola podobná a je mi smutno z toho, že sa nič nezmenilo, pretože pri akcii, ako je FF Východná, by človek očakával aj patričné profesionálne zabezpečenie, nielen čo sa týka zvuku. Veď zvuk aj obraz sa prenášal v priamom prenose do celého sveta, takže - čo si o tom všetkom pomyslia diváci, či poslucháči? Aký z toho budú mať celkový dojem? Ako sa cítili účinkujúci, ktorí do svojho vystúpenia dali všetko??

Svoje „najmilšie" si do ďalšieho večerného programu vybral sám Štefan Mráz, ktorý je čestným členom prezídia festivalu a ktorý tento rok slávi životné jubileum. Zablahoželať mu na javisko prišli svojim vystúpením napríklad tanečníci a muzikanti z FS Železiar, Raslavičan, Šarišan či Zemplín. Nechýbali sólisti speváci a muzikanti, jednoducho na hlavnej scéne sa odohrala oslava folklóru. Folklóru, ktorý Štefan Mráz tak miluje a do dnešných čias podporuje rôznym spôsobom. A mimochodom - pred každým vystúpením bol v zákulisí rovnaký cvrkot, ako na hlavnom javisku. Škoda, že diváci nemohli nakuknúť do tejto „prípravne". Možno by to bolo v istých chvíľach rovnako zaujímavé ako samotné vystúpenie ... Myslím si ale, že v programovej skladbe si tento rok každý divák našiel to „svoje". A možno to bolo práve vystúpenie PUĽSu alebo predstavenie Jánošíka v podaní ĽH Železiar a baletu Štátneho divadla Košice. Ktovie?

Ten, kto sa v sobotu ráno zobudil bez bolestí hlavy po nočnej zábave, mohol navštíviť školu tanca pre dospelých v stane STV alebo školičku tanca pre deti na Malej scéne. A ten, kto vydržal v hľadisku malej scény aj dlhšie, mohol zhliadnuť program „Talenty". V tomto programe nám Igor Hraško, náš redakčný kolega, predstavil folklórne súbory, skupiny ba aj jednotlivcov, ktorí mali chuť a náladu predviesť svoje umenie. Igor nám ponúkol ochutnávku rôznorodých vystúpení a plné lavice pred javiskom dali tušiť, že tento program ozaj stojí za to. Možno je to aj tým, že Malá scéna ponúka komornejšie prostredie - účinkujúci sú bližšie k divákom a interakcia prebieha v akomsi rodinnom duchu. Hlavná scéna je veľkolepá, ale niekedy mám pocit, akoby sa tam muzikanti, tanečníci, ale najmä speváci strácali. Na Malej scéne je všetkých vidno, nikam nemáte ďaleko, otvorený priestor vám dovoľuje lepšie dýchať a predýchať samotný folklórny zážitok. Krásnou bodkou tohtoročných talentov boli vystúpenia detských divákov z obecenstva. Je vidno, že ostych nechali doma a niektoré pesničky boli celkom jasne z repertoáru dospelých kolegov, ale čo tam po tom! 

vychodna3

Deti jednoznačne ukázali, že v nich máme talenty a že sa nemusíme báť o slovenský folklór. Má kto pokračovať v našich šľapajach. K sobote patrí aj sprievod všetkých účastníkov festivalu. V tom horúcom počasí im nebolo čo závidieť, ale bolo sa opäť na čo pozerať. Krása slovenských a nielen slovenských krojov mňa samotnú neprestáva udivovať. A aj v tomto prípade sa potvrdzuje pravidlo, že šaty robia človeka. Niektoré ženy doslova rozkvitnú, keď sa nesú v kroji oblečené a nejeden muž sa v ramenách vystrie, keď natiahne vyšívanú košeľu a na hlavu posadí švihácky klobúk. Krásu našich tradícií nám predviedli aj ich „nositelia" vo svojom samostatnom programe, venovanom folklórnym skupinám z celého Slovenska. Je pravda, že o týchto skupinách je počuť dosť málo. Ale ich predstavenia sú niekedy väčším zážitkom, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Večerný program netradične otvorila Slovenská filharmónia koncertom k nedožitým 70. narodeninám Svetozára Stračinu. Priznám sa, že koncert som si celý vypočula v zákulisí (tam bolo možno lepšie počuť, než v samotnom hľadisku). Okrem známych tónov Stračinovej hudby bolo v zákulisí, ale aj mimo neho počuť hlasy, že ľudia prišli do Východnej nie kvôli Stračinovi, ale kvôli folklóru. Tak neviem. Koľko ľudí, toľko chutí a nezavďačíš sa ľuďom všetkým ... ale nikto nemôže odškriepiť Stračinove úzke prepojenie so slovenským folklórom. Jeho „Reč pastierska" je nádherná záležitosť - zimomriavky zaručené. A kto chcel, chuť na folklór si mohol vylepšiť hneď v nasledujúcom programe. Scéna patrila od 21. hodiny seniorom a prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa stal čestným členom Folklórnej únie na Slovensku - ocenenie prevzal z rúk Štefana Zimu. A potom už javisko ožilo krásnymi ženami a statnými mužmi v krojoch, ktorí si prišli od srdca zatancovať a zaspievať. Na túto časť programu som sa ja osobne tešila najviac. A nielen kvôli tomu, že medzi účinkujúcimi boli aj moji bývalí kolegovia z folklórneho súboru, ale mám pocit, že títo naši „seniori" si dokážu ten svoj tanec a spev vychutnať oveľa viac, než ich mladší kolegovia, na nič sa nehrajú - jednoducho si to na javisku užijú naplno. A povedzme si pravdu: do kroja treba „dorásť". Treba zdolať nejeden plát slaniny a predrať nejedny krpce, kým sa prebojujete medzi pánov seniorov. Potom si zaspievate so stojacimi divákmi Na Kráľovej holi a v očiach sa vám blysne slza a pri srdci vás tak divno bude stískať ... a kým budete žiť, budete tancovať a kým budete tancovať, budete aj žiť.

Svoje výročie oslavovali tento rok aj mnohé súbory. Im bola venovaná ďalšia časť programu s názvom „Roztancovaná fantázia". Hneď na začiatku sme my, diváci, mali trocha problém pochopiť, ako to s tou fantáziou vlastne je, pretože úvodné slovné prekáračky moderátorov nemali hlavu ani pätu a podľa pískania sa dalo usúdiť, že by sme si to vedeli predstaviť aj bez nich. Zaujímavejšie bolo samotné vystúpenie jubilantov, ktoré sa trocha pretiahlo do neskorých nočných hodín. A akoby nebolo o čom písať a na čo spomínať, nastalo malé „technické" nedorozumenie, ktoré bolo počuť až na dolné parkovisko. Veď diskusia o tejto udalosti sa rozbehla hneď po festivale na našej webovej stránke a kto bol prítomný priamo v amfiteátri vie, o čom píšem. A tých ostatných radšej ušetríme ďalších slov na adresu nezvládnutej organizácie. Takéto veci by sa nemali stávať.

Nedeľné ráno nás privítalo čerstvým a hlavne chladnejším vzduchom, takže sme mnohí aspoň trocha pookriali po tých horúčavách. Areál sa rýchlo prebúdzal k životu a okrem generálky na hlavný odpoludňajší program sa na Malej scéne predviedli tanečné páry z rôznych detských folklórnych súborov zo Slovenska a Českej republiky, ktoré sa každý rok stretávajú v rámci projektu „Dní tradičnej ľudovej kultúry" na tvorivých tanečných dielňach a svojim vystúpením na FF Východná predvedú, čo sa doteraz naučili. Je jasné, že aj v nich je veľmi silný potenciál. Tak isto, ako vo víťazoch 20. ročníka detskej speváckej súťaže v interpretácii ľudovej piesne „Slávik Slovenska". Uvidíme, ako silno sa v našom folklóre uchytia a ako hlasno ich bude počuť, či ako veľmi ich bude vidieť. Nechajme sa prekvapiť.

Na takomto renomovanom folklórnom festivale sa odjakživa účastnia nielen domáce súbory, ale hosťujú aj tie zahraničné. Nie inak tomu bolo aj tohto roku. Po Dunaji, ktorý je tečúcou spojnicou medzi národmi, nás slovenský pltník zaviezol na Moravu, do Maďarska, Vojvodiny, ba aj do Bulharska. Neviem, či ste si to všimli aj vy, ale prihraničné časti jednotlivých štátov majú veľmi podobný folklór - napríklad melódie aj texty piesní. To jasne dokazuje, že hudba nepozná hraníc. Každopádne sa nám na javisku predviedla krojovaná nádhera a temperament národov nám nie až tak vzdialených. Škoda, že v hľadisku bolo menej divákov. Našťastie tí nakoniec prišli na program detských súborov a na záverečný galaprogram, venovaný krstinám pod Tatrami. Minulý rok bolo v zákulisí vidieť samú nevestu, tohto roku sa to tam len tak hemžilo bábikami a kolískami. A keď sme už pri tých deťoch - medzi návštevníkmi festivalu ich bolo neúrekom a len oni sami by vedeli povedať, ako sa im vo Východnej páčilo a čo najviac. A to isté platí aj o vás ostatných. Opýtajte sa sami seba, čo pre vás bolo naj a na čo radšej nebudete spomínať. Ja len dúfam, že aj naše folklórne rádio Janko Hraško vám aspoň trocha spríjemnilo festivalový víkend a tým, čo sa priamo nemohli zúčastniť, prinieslo aspoň trocha skvelej atmosféry, ktorá aj napriek nedostatkom panovala v celom areáli po celý čas.
Kto zažil, pochopí a kto len počul, možno aspoň tuší.

A tu je niekoľko postrehov našej kolegyne Maťky Takácsovej z Košíc

FF Východná opäť ponúkol veľa podujatí a programov, ktoré si mohli návštevníci pozrieť. Mňa osobne najviac zaujala Školička tanca pre najmenších, či sprievod obcou Východná, ktorý sa tiahol od Obecného úradu až po Malú scénu amfiteátra. Tiež bol zaujímavý výber sólistov súťaže Šaffovej ostrohy zaradených do Zlatého fondu, aj program folklórnych skupín s názvom Nositelia tradícií či vystúpenie folklórneho súboru Ifjú Szívek. A takto som to videla ja...

Sobotňajší program začala Školička tanca na malej scéne, kde sa deti mali možnosť naučiť tri rôzne tance pod vedením DFS Ďumbier z Liptovského Mikuláša. Deti so svojimi vedúcimi najprv predtancovali tanec, potom pozvali ostatné deti, aby sa s nimi naučili text príslušnej pesničky a nakoniec sa naučili aj samotný tanec. Deti tancovali celkom tri tance. Prvý bol krútivý tanec Ej,Zuzanka. Záujem o tancovanie bol taký veľký, že spočiatku bol problém, ako všetky decká na javisku Malej scény usporiadať, keďže sa tanec začínal v jednom kruhu. Taký veľký kruh by nebolo možné vytvoriť. Deti teda utvorili dva menšie kruhy a bez problémov zvládli celú choreografiu. Druhým tancom, ktorý sa deti na javisku učili, bol Varila Hanička kašičku, tanec, ktorý poznajú snáď všetky deti. Známe gestá deti tiež veľmi rýchlo pochytili a nemali s nimi žiaden problém. Tretí, posledný tanec, sa volal Šimi, šimi sem, šimi, šimi tam. Deti už netancovali v kruhu, ale vo dvojiciach. Pesnička má zábavné slová. Tie sme dostali ku všetkým tancom aj my - diváci a veselo sme sa pridali k deťom. Tancovali malí aj dospelí, my ostatní sme ich podporovali nielen spevom, ale aj potleskom. Všetky si to zaslúžili.
V sobotu poobede sme sa vybrali pozrieť si účinkujúce súbory do sprievodu, ktorý išiel celou dedinou od Obecného úradu až po východniansky amfiteáter. Pravdu povediac, nezávidela som súboristom vyobliekaným v krojoch, ako v horúčavách kráčali hore kopcom, spievali a tancovali. No oni práve naopak - sršala z nich dobrá nálada, úsmevy rozdávali na všetky strany. Niektorí sa pozastavili, niečo zatancovali a ďalej si spievajúc tie svoje najobľúbenejšie pokračovali v ceste. My sme ich za to vždy odmenili potleskom a pokrikmi. Medzi inými sa v sprievode ukázali aj DFS Cindruška, FS Břeclavan, FS Družba, FS Skaličan, FS Ekonóm, FS Kokavan, FS Dimitrovec, FS Vagonár a mnohí ďalší.

Program pokračoval už na Hlavnej scéne amfiteátra, kde sa nám predstavili sólisti tanečníci zaradení do Zlatého fondu Šaffovej ostrohy. Ich vystúpenie sa nieslo v priateľskej atmosfére, keď všetci účinkujúci sedeli spolu na javisku a podporovali jeden druhého. Zaznelo veľa krásnych zemplínskych melódii z Parchovian, Rakovca nad Ondavou, Dlhého Klčova. Záverečným tancom všetkých tanečníkov - „Šaffovým" tancom, kde už každý cifroval za seba, sme si pripomenuli toho, na počesť ktorého sa táto súťaž každoročne koná - pána Juraja Šaffu.

Nestihli sme si ani vydýchnuť a program pokračoval hneď ďalej. Slova sa ujala pani Zuzka Bobríková, aby nám predstavila ďalších účinkujúcich, tentoraz folklórne skupiny z programu Nositelia tradícií. Predstavili sa Fsk Járočan, Fsk Breziny, Fsk Čakľov, Fsk Sliačanka, Fsk Slatina. Folklórne skupiny sa zameriavajú na uchovanie tradícií z rodnej dediny a tie nám predviedli. Videli sme napríklad, ako to vyzeralo na jarmoku vo Zvolenskej Slatine alebo na zábave v Polomke.
Prvý blok sobotňajšieho programu končil vystúpením hosťa z Bratislavy - folklórneho súboru Ifjú Szívek. Do Východnej prišli so svojím programom k 55. výročiu vzniku súboru. Atmosféra bola výborná, na tvárach ľudí sa dala čítať veľká spokojnosť. Ja sama mám na tohotročnú Východnú krásne spomienky a verím, že budúci rok sa sem vrátim znova.

Foto:  Maťa Takácsová

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

jankohrasko Počúvate reláciu:

Noc s folklórom

Moderuje: jankohrasko


Práve hrá:

FS Hermanovčan

Zahrajce mi hermanofske hudaci

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV