Seminár
Folklór a folkloristika v procesoch komunikácie sa konal pri
príležitosti nastávajúceho jubilea Milana Leščáka, ako aj pri
príležitosti 20. ročníka folklórneho festivalu Koliesko, pri zrode
ktorého Milan Leščák stál. V útulnom prostredí penziónu Močiar v Kokave
nad Rimavicou sa stretlo približne 35 účastníkov, folkloristov,
etnológov a hudobných vedcov, ktorí zastupovali rôzne vedecké,
pedagogické a kultúrne inštitúcie z celého Slovenska. Seminár sa niesol v priateľskej atmosfére, čo ale neubralo na vážnosti vedeckému programu.
Podujatie otvorili a pozdravili zástupca organizátora seminára Jozef Burič (Združenie priaznivcov folklóru, Národné osvetové centrum v Bratislave) a starosta obce Kokava nad Rimavicou Ján Chromek. Starosta vyzdvihol význam Kolieska pre obec a potvrdil, že podujatie vždy priláka do obce okrem cudzích návštevníkov aj všetkých rodákov: „Kým voľakedy chodili kokavskí rodáci na návštevu len na Vianoce a Všechsvätých, teraz chodia na Vianoce, Všechsvätých a na Koliesko“.
Po úvodných príhovoroch už nasledoval odborný program, rozdelený do sekcií. V prvej sekcii, ktorej predsedala Hanka Hlôšková,
odzneli
tri príspevky. Poľská hosťka Janina Hajduk-Nijakowska sa venovala
vplyvu masovo-komunikačných prostriedkov, najmä televízie, a nových
technológií – Internetu na folklór (e-folklór) a jeho rôzne podoby v
súčasnosti. Oľga Danglová sa zamerala na folklorizmus v materiálnej
kultúre a prešla chronologicky cez viaceré organizované inštitucionálne
formy podporujúce folklorizmus vo výtvarnom umení (od výšivkárskych
spolkov v 19. storočí až po súčasný ÚĽUV). Kornélia Jakubíková si
položila provokatívnu otázku, ktorá už odznela v iných debatách, či by
sme nemali rezignovať na striktné oddelenie folklóru od folklorizmu,
keďže hranica medzi nimi v súčasnosti nie je jasne definovateľná. V
príspevku ďalej analyzovala najmä súčasný obrad a jeho väzby na folklór a
folklorizmus (napr. čepčenie na svadbách ako zložka zábavy so zmenenými
funkciami a pod.).
Druhý
blok s predsedníčkou Janinou Hajduk-Nijakowskou bol venovaný moravským
kolegom a kolegyniam. Jana Pospíšilová sa zamerala na komunikáciu detí
cez súčasné podoby folklóru. Zdôraznila a na mnohých vtipných príkladoch
aj ukázala, že detský folklór je živý a stále sa rozvíja. Helena
Beránková rozobrala tvorbu dvoch moravských telies – Slováckeho krúžku a
Poľany, pričom sa sústredila najmä na porovnanie dvoch odlišných
prístupov k prezentácii folklórnych tradícií v mestskom prostredí.
Miroslav Valka informoval o Slovníku evropské etnologie, ktorý pripravil
už zosnulý Richard Jeřábek, a o peripetiách prípravy vydania tohto
diela.
Tretiu, piatkovú sekciu seminára, ktorej predsedala Oľga Danglová, začal Ivan Murín príspevkom o komunikácii folklóru a folklorizmu na základe výskumov v rôznych lokalitách, hlavne však v Klenovci. Jeho inovatívny metodologický prístup rozprúdil dlhú diskusiu. Vladimír Kyseľ hovoril o konkrétnej komunikácii alebo skôr o jej nedostatku medzi rôznymi skupinami a komunitami na Slovensku: medzi vedcami a pracovníkmi kultúrnych inštitúcií, odborníkmi a lokálnou/ regionálnou samosprávou, medzi rezortmi a pod., pritom ale vzdal hold Milanovi Leščákovi, ktorý mnohé medzery v tejto komunikácii roky zapĺňa. Alžbeta Lukáčová voviedla účastníkov do sveta ľudových hudieb a pokúsila sa o zmapovanie trendov ako aj klasifikáciu súčasných ľudových hudieb na Slovensku.
Posledný, štvrtý blok s predsedajúcou Janou
Pospíšilovou otvorila Zuzana Profantová svojím príspevkom o metóde oral
history, naráciách a naratológii, pričom sa zamerala na vývoj
smerov a metodologických prístupov v naratológii. Na záver (správne)
vyzvala Milana Leščáka, aby sa aj on stal „homo fabulantom“ a napísal
svoj životný príbeh. K tomu možno len dodať, že by sme sa takémuto
počinu mnohí určite potešili. Hanka Hlôšková sa v poslednom príspevku
venovala rozprávačstvu a rozprávačom na scéne v súčasnosti, načrtla
smery i charakteristiky vývoja tohto žánru cez rôzne súťaže a prehliadky
rozprávačov.
Diskusie ku každému bloku boli bohaté, sršali nápadmi a priniesli plodnú výmenu názorov všetkých zúčastnených. Okrem vedeckého programu si zaslúži pochvalu aj spoločenský program. Večerná škola tanca pod vedením Vlada Michalka nenechala prítomných dlho sedieť a pri muzike sa takmer všetci roztancovali i rozspievali. Niet nad odborné podujatia so živou ľudovou hudbou. Vďaka za výbornú organizáciu patrí najmä členke Združenia priaznivcov folklóru Soni Štangovej. Za finančnú pomoc vďaka patrí: Nadácii PONTIS a Nadácii DEXIA BANKA SLOVENSKO:
Milan Leščák, guru slovenskej folkloristiky, si poctu formou vedeckého seminára plne zaslúži. Verme, že nás bude obohacovať múdrym slovom, ostrovtipným úsudkom a nevyčerpateľným humorom jemu vlastným ešte na mnohých ďalších seminároch, konferenciách a festivaloch.
Zdroj: echoviny.sk
Autorka: PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc., Ústav vedy a výskumu Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystric