3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Hontianska paráda 2010 mojimi očami
Hontianska paráda 2010 mojimi očami

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Hontianska paráda 2010 mojimi očami

24. 08. 2010
Hrušov

Hontianska paráda 2010Na Hrušov som prišiel už vo štvrtok. Po síce len 5 km dlhej, ale pre mňa nekonečnej ceste autobusom som konečne uzrel tabuľu s nápisom Hrušov. Bola to moja premiéra, do týchto končín Slovenska som doposiaľ ešte nezablúdil. O to viac som bol teda zvedavý či je tam rovnako krásne ako na myjavských kopaniciach, Liptove, či Podpoľaní. A veruže aj bolo. Hrušov je malebná dedinka ukrytá v horách. Na ktorúkoľvek sveta stranu sa človek otočí, všade samé kopce. Zelené hory a staré chalupy dodávajú dedine archaický nádych. Keď som sa neskôr, ešte v ten večer prechádzal po dedine, akoby som sa vrátil o štyridsať - päťdesiat rokov v čase. Len kde-tu elektrické osvetlenie roztrúsené po úbočiach svahov na ktorých bola dedina položená, staré domy, tetky v krojoch, no jednoducho som bol unesený. Mal som chuť si len tak sadnúť v jednej z mnohých neosvetlených ulíc, pozerať na hviezdy a prežiť tam zvyšok svojho života.

Piatkové ráno bolo oveľa kľudnejšie ako štvrtkový večer. Ten bol síce ešte bez muziky, ale nie bez zábavy pri zoznamovaní sa s „rozsutčiarmi“ v krčme. Avšak po raňajkách sme pomaly začali ožívať a ja som sa znova ocitol v krčme na pive. Našťastie nie nadlho, keďže som sa musel odobrať do kuchyne pomáhať pri tvorbe lepníkov, i keď aby som pravdu povedal, rozvaľkal som cesto až na jeden. Inak som sa oháňal sekerou a štiepal drevo do pece, čo bolo po tých pivách celkom zaujímavé, ale aspoň sa tetky na mne pobavili... Keď už som spomenul tetky, musím povedať, že sú to neuveriteľne milé a veselé staré dámy hovoriace prekrásnym stredoslovenským nárečím. Popri robote spomínali ako to bývalo na Hrušove kedysi a ja som ich s úžasom počúval a hltal každé ich slovo rozplývajúc sa nad oným nádherným nárečím. Poobede nám konečne prišla posila, princezná a novopečená fujaráška Janka a zvyšok dňa ubehol pri robote, veselej nálade a pozerania generálky vo vedľajšom amfiteátri pomerne rýchlo.

Po skončení „šichty“, ktorá sa troška predĺžila, keďže nás nemal kto vystriedať, som sa pobral na ubytovňu, kde sa už medzičasom ubytovali aj zvyšní pomocníci, a odtiaľ rovno aj s pivkom do sprchy. Do začiatku programu som sa rozhodol pobehať stánky, dvory a samozrejme pivnicu v Hrušovskom dvore. Keď som mal pocit, že som vypil dostatočne veľa vína, rozhodol som ísť pozrieť na program do amfiteátru, kde mali vystupovať (asi hlavná atrakcia festivalu) Čarovné Ostrohy. Počas ich Detvy (resp. Veľkej pardubickej) som sa však musel postaviť a znechutený odísť, pretože moje folkloristické srdce krvácalo.

Moja prvá cesta viedla do Hasičského dvora, kde už od poobedia vyhrávala ľudová hudba s primášom Dominikom Václavom. Bolo tam veľa ľudí a zábava v plnom prúde. Samozrejme, že som sa hneď predral k muzike a rozkázal som si svoj milovaný čardášik „V ľesíkovej maľovanej krčmički“. Bol to parádny večer; vytancoval som sa do sýtosti, stretol mnoho známych a s mnohými samo sebou aj čo-to popil. Niet veru divu, že ráno som sa zobudil zlomený ako zápalka...

Sobotnému ránu veru nepomohli ani raňajky, ktoré sa tvárili ako páry, ale boli to skôr šúľance so sójou. Našťastie som nemal veľmi chuť jesť. Pobrali sme teda s fujaráškou Jankou za tetkami do kuchyne pomáhať s lepníkmi. Dnes nás však našťastie mal aj kto poobede vystriedať, a tak som sa mohol začať „zabávať“ v oveľa rýchlejšom tempe, čo malo za následok, že som skoro prespal večerný program. Našťastie som nabral druhý dych a tak som si mohol pozrieť sobotný program, z ktorého vo mne najviac zarezonovalo vystúpenie Krtíšanu. Program uzatváral VFS Jánošík svojím pásmom. Aj keď mnohí po ich vystúpení boli sklamaní, za seba môžem povedať, že sa mi páčilo. Východniarske pásmo malo silu aj energiu. Avšak posledné dve podpolianske choreografie ma troška sklamali, aj keď tanečne boli vynikajúco zvládnuté. No a kam inam by som sa mohol po skončení programu pobrať ako do Hasičského dvora...

Samozrejme, že tu sa ľudia zabávali už od obeda. Aj keď ani dnes nebolo veľa miesta na tancovanie, tancoval som do úplného vyčerpania, no a keď som už nevládal tancovať, tak som sa aspoň postavil medzi „spevácku zložku“. Myslím, že je zbytočné opisovať podrobnosti, pretože tí, čo tam neboli, by iba viac banovali (a okrem iného si ich veľmi ani sám nepamätám). Faktom však ostáva, že to bol vynikajúci večer s výnimočnými ľuďmi pri brilantnej muzike a hýrilo sa až do rána.

V nedeľu bolo vstávanie asi najťažšie, keďže okrem všakovakých stavov sa dostavila aj únava zo všetkých predošlých prehýrených nocí. Hrušov sa pomaličky začal znova vyprázdňovať a menil sa na pôvodnú, pokľudnú dedinku v uprostred hôr zaliatu vychádzajúcim slnkom. Nás čakalo už len balenie a cesta domov, do rôznych kútov nášho malého Slovenska. Po rozlúčení sa so všetkými dvadsať neviem koľkými ľuďmi s ktorými som spal takpovediac hlava na hlave v jednej miestnosti sme sa každý pobrali svojim smerom. Opúšťajúc Hrušov som sa posledný raz z kopca zahľadel na tú krásnu dedinku s túžbou vrátiť sa čo najskôr. Ale to bude asi až počas ďalšieho, 16. ročníka hrušovskej Hontianskej parády, jednoznačne najlepšieho slovenského folklórneho festivalu.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FSk Radosník Záhorce

Nepójdem do domu

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV