3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Na Tri krále Fašiangy klopú na dvere
Na Tri krále  Fašiangy klopú na dvere

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Na Tri krále Fašiangy klopú na dvere

07. 01. 2011

FašiangyŠiesty januárový deň tvoril záver zimného obdobia a kedysi predstavoval aj začiatok nového roka. V tento deň končili všetky  vianočno-novoročné koledné obchôdzky. Koledníci mali priniesť do domu šťastie, blahobyt a štedrosť. Fašiangy označovali obdobie, kedy pokračovali priadky, ženy v tento deň varili dlhé rezance s makom, aby aj ľan a konopa rovnako vyrástli.

V súčasnosti 6. január v ľuďoch evokuje hlavne koniec Vianoc, kedy skladáme vianočný stromček a v spoločnosti sa otvárajú brány karnevalovej i plesovej sezóny. Tento moderný výklad sa veľmi nelíši od významu, ktorý znamenal v ľudovom zvykosloví začiatok Fašiangov, teda príprav na Veľkú noc. Dodnes sú časom svadieb, zábav, hojného jedenia a pitia, niekde sa zachovali i karnevalové sprievody v maskách.

Sviatok zjavenia Pána

Na Východe slávia 6. januára liturgický sviatok Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala tri zázraky: príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. Dnes sa Ježišov krst slávi v nedeľu po Zjavení Pána, tento rok 9. januára.

Sviatok Troch kráľov teda predstavuje hlavne príchod biblických mudrcov z Východu, prichádzajúcich pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a obetovať mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Cestu im ukazovala betlehemská hviezda. Traja králi, mudrci alebo mágovia boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša Krista. Opísaní sú v Evanjeliu podľa Matúša, kde sa však neuvádza ich počet ani mená. Tie boli určené až v 14. storočí a dodnes Troch Kráľov voláme Gašpar, Melichar a Baltazár.

Súčasťou liturgie v nedávnej minulosti boli trojkráľové sväteniny, keď kňaz posvätil znakom kríža a pokropením vodu, kriedu, sviečky i cesnak. Posvätené predmety slúžili ako magický prostriedok a na ochranu ľudí, zvierat, obydlia aj úrody pred démonmi, strigami, vodníkmi i pred hromom či bleskom. V gréckokatolíckych obciach farár svätil tečúcu vodu povyše obce a ľudia sa ňou kropili pomocou smrekových vetvičiek v nádeji, že budú po celý rok zdraví.

K trojkráľovému večeru patrila aj kňazská koleda, či vysvácka, keď z domu do domu chodili kňaz, kostolník, organista, rechtor, miništranti ako speváci a dvaja mechonošci, ktorí zbierali dary do vreca. Kňaz požehnal príbytok, očistil ho kadidlom a svätenou vodou, učiteľ napísal na dvere iniciály Troch kráľov, ktoré oddelil krížikom a za ne posledné dvojčíslo príslušného roka.

Trojkráľové hry

Sú známe aj ako chodenie s hviezdou.  Okrem spomínanej kňazskej koledy aj mládenci po skupinkách obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky. Zobrazovali biblických Troch kráľov, štvrtým  bol hviezdonos alebo anjel. Skupinka domácim povinšovala, zaspievala a poďakovala za odmenu. Trojkráľové koledy sa prelínajú s ostatnými kolednými piesňami vianočného a novoročného obdobia, ale aj s duchovnými piesňami. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé a asi najznámejšou z piesní, ktoré sa zachovali poznáme:

„My Tri krále prišli sme k vám,
ščastí, zdraví neseme vám.
Ščastí, zdraví, dlhé léta,
my zme Tri Krále zdaleka.
Daleká je cesta naša,
hledáme nážho Pána, Ježiša!"

 

Pramene z Veľkej Moravy označujú Fašiangy ako mjasopust, v Čechách sa dodnes toto slovo zachovalo ako masopust. Fašiangy tvoria podľa starej predstavy o delení roka na leto a zimu prechod medzi týmito dvoma obdobiami. Začínajú na Troch kráľov (6. január) a trvajú do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá je 40 dní pred Veľkonočným týždňom. Veľkonočný tichý týždeň začína Kvetnou nedeľou, teda predchádza Veľkonočnej nedeli. V tomto roku bude Popolec, a zároveň začiatok veľkého pôstu, 9. marca. Posledný fašiangový deň spojený s pochovávaním basy pripadá na 8. marca. Ľudia sa zvykli správať uvoľnene, zabávali sa v rôznych maskách. V domoch sa konali zabíjačky, jedlo sa veľa mäsa, varila sa huspenina. Bolo to obdobie zimného pracovného pokoja, ešte dobre zásobené poľnohospodárskymi plodinami, kedy bol čas na zábavu aj preto, že neboli aktuálne práce na poli.

Prečítajte si aj:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Partizán

Gemerské spevy

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV