3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Smrtná nedeľa
Smrtná nedeľa

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Smrtná nedeľa

12. 04. 2011
Slovensko

Podľa kalendára sa začína jar bez ohľadu na podnebné podmienky a vegetáciu dňom jarnej rovnodennosti. Vďaka tomu, že naši predkovia nepovažovali zmenu ročných období za zákonitosti prírody, ale za dôsledok pôsobenia nadprirodzených síl, si dnes môžeme priblížiť mnoho pekných a veselých obyčajov a k niektorým už takmer zabudnutým sa opäť vrátiť.

Druhá nedeľa pred Veľkou Nocou nesie viaceré známe pomenovania, ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Piatej pôstnej nedeli dávajú ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi. Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote.

Počas Smrtnej nedele bývalo v dedinách na celom Slovensku zvykom vynášanie Moreny, v staroslovanskej mytológii bohyna zimy, noci a smrti. Tento zvyk vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z pohanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Na Šariši sa Morena volala Śmertka.

Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre.

Často bolo zvykom, že Morenu poodievanú do ženských šiat niesli dievčatá súce na vydaj a utekajúc s ňou cez dedinu vyspevovli:

Muriena naša, kdes prebývala?
V dedinskom dome, v novej stodole.
Za nimi si zas nôtili mládenci, ktorí na kratšej žrdi niesli figurínu chlapa - "dedka":
Dedko náš, dedko, požral si nám všetko,
nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal.

 

Pri hádzaní Śmertki do vody sa v Krivanoch spievalo:

Ic, Śmertko, dolu vodu,
bodaj bi śi śe zatopila
žebi śi śe ňevracila
bo bi śi nas pohubila
našim kravom porobila
hiś, Śmertko, hiś, hiś!

 

Keď dobehli k potoku, posťahovali z figurín šaty a atrapy hodili do vody. Morenine šaty si oblieklo to z dievčat, ktoré vyvolili za kráľovnú. Na žrde si pouväzovali mašle, ale aj fľašky od pálenky a zaniesli ich spievajúc richtárovi, za čo dostali smažené šišky či iné dobroty, alebo aj obed. Niekde do vody hádzali aj Morenine šaty. Komu hodený kus najskôr voda priplavila k brehu, ten mal mať svadbu ako prvý. Kúsok slamy z figuríny vložili do hniezda pod kvočku, aby z nej bola dobrá nosnica. Po tomto obrade sa do dediny vracajli behom, aby ich podľa povery smrť nedohonila.

Takto sa lúčili so zimou veriac, že pochovaním Moreny sa počasie naozaj zmení.

V niektorých častiach Slovenska, napríklad pod Tatrami a na Spiši, má piata pôstna nedeľa aj názov Šúľková. Gazdinky pripravujú na pôstny obed špeciálne obradové jedlo - šúľky, šúľance. Svojím tvarom, pripomínajúcim dobre vyvinutý obilný klások, znázorňujú želanie, aby sa ľudia v žatve dočkali štedrej úrody budúceho chleba. Aj keď sú termíny pôstnych nedieľ a veľkonočných sviatkov pohyblivé, ľudia počas Smrtnej nedele stále veria skúsenosti predchádzajúcich generácií zakotvenej v pranostike - Kým neprídu pašie, tepla nebude.

Zdroj: Anna Nagyová, www.infovek.sk

Foto: www.lumarkt.sk

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH SANA DASKU

Ach boze moj tazka moja myslienka, Nic nemam, A ty moja Dorotija

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV