3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Na Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Na Zelený štvrtok

20. 04. 2011
Košice

Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum, do ktorého patria Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota.

Podľa evanjelia vo štvrtok, ktorý dostal názov zelený, večeral Ježiš posledný raz s apoštolmi. Aby mohol naplniť svoje vykupiteľské poslanie, musel byť Judášom Iškariotským zradený. Judáš ho po večeri vydal vojakom za tridsať strieborných. V noci zo štvrtku na piatok bol Ježiš súdený a mučený.

Zelený štvrtok bol smutný deň. Pri večerných bohoslužbách sa poslednýkrát rozozvučia zvony a neozvú sa až do Bielej soboty - odlietajú do Ríma. Začiatok svätej omše sa aj dnes oznamuje rapkáčom.

Na Zelený štvrtok sa muži, ženy, aj dospievajúca mládež chodili umývať do potoka. Začínalo sa už pred ranným zvonením. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. Niekde sa chodili dievčatá česať pod vŕbu alebo sa jej dotýkali, aby aj ich vlasy boli dlhé a husté ako konáre vŕby. Spievali:

Vodička čistučká, Kristova matička,
omývaš brehy, korene, omývaj i mňa,
biedne, hriešne stvorenie.

Veľkonočnú vodu zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu, keď sa krava otelila. Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Taktiež všetko riadne pozametať a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz. Dobytok si tiež užil svoje - všetko to malo slúžiť na jeho ochranu pred neduhmi a zveľadenie: koňom uviazali červenú niť do chvosta - ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. Na prah stajne položili vajce a ak ho niektorá krava rozbila, bola to predzvesť jej rýchleho uhynutia.

Na Zelený štvrtok mohli gazdovia robiť ešte nejaké jarné práce na poli. V tento deň sa zaväzovali aj zvony a používali sa rapkáče, ktorých hrmotom mládenci po dedine oznamovali začiatok posvätného ticha.

V zelený štvrtok malo byť v jedle vždy niečo zelené z prírody, špenát, šťaveľ alebo chlieb s medvedím cesnakom.

V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov bola namierená predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Aby kravám niektorá striga nepočarila, mala gazdiná urobiť venček zo šípového prúta a o polnoci mlieko cezeň precediť.

Zdroj: Anna Nagyová, www.infovek.sk, www.atlas.sk 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

LH Bystrianka

02

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV