Sv. Katarína Alexandrijská sa narodila okolo roku 289 n.l. v bohatej rodine v Alexandrii v dnešnom Egypte, ktorý v tej dobe patril pod Rímsku ríšu a už od mladosti sa vyznačovala neobyčajnou vzdelanosťou, ale tiež mravnými cnosťami, výrečnosťou a na jej pôvod nezvyklou pracovitosťou. Verejne protestovala proti uctievaniu pohanských bohov a samotného cisára Maxentila vyzvala, aby sa vzdal pohanstva a obrátil sa na kresťanskú vieru.
Cisár ju postavil pred päťdesiat popredných učencov a filozofov , ktorí sa jej snažili kresťanstvo, teda vieru len v jedného boha, vyhovoriť. Aj keď jej bolo len 18 rokov, dokázala všetky ich dôvody vyvrátiť a obrátila ich na kresťanskú vieru. Za to ich nechal cisár všetkých zaživa upáliť. Potom sa snažil Katarínu požiadať o ruku, ale Katarína ho odmietla s odôvodnením, že sa už zasľúbila Kristovi. Toto prehlásenie malo za následok nekonečné mučenie a väznenie, počas ktorého ju vraj kŕmila holubica.
Katarína bola mučená na špeciálne vyrobenom kolese, vybavenom bodákom, ktoré ju malo zaživa roztrhať. Koleso sa ale vďaka blesku rozpadlo a zranilo mnoho divákov. Keď bola potom na cisárov rozkaz sťatá, z jej žíl vraj netiekla krv, ale mlieko. Vďaka kolesu, na ktorom bola mučená, sa stala patrónkou mlynárov. Zomrela v roku 307 n.l. a po jej smrti odniesli anjeli jej pozostatky na horu Sinaj v Palestíne. Za cisára Justinána I. (527 - 565) bol nad jej hrobom vybudovaný svetoznámy kláštor sv. Kataríny ako stredisko kultu sv. Kataríny. Svätá Katarína je tiež patrónkou univerzít, mladých dievčat, filozofov, ošetrovateliek, kolárov a všetkých umierajúcich.
V tento deň bolo možné robiť rôzne čary, či už so zámerom pozitívnym, alebo škodlivým. Na strednom Slovensku v tento deň jedli cesnak a robili ním aj kríž na dverách, aby boli chránení pred strigami. S Katarínou súvisela povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je žena, sa bude celý rok riad rozbíjať.
V tento deň sa tradujú katarínske tanečné zábavy, posledné pred prichádzajúcou dobou adventu, ktorá zakazovala tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili si tento posledný večer radovánok náležite užiť a obyčajne tancovačky trvali až do bieleho rána. Ženy platili muzikantom za hudbu a svojim partnerom výdaje, pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali, s kým budú tancovať. Len o polnoci sa vyhlasovala pánska volenka. Dievčatá dávali svojim tanečníkom malé darčeky, väčšinou išlo o slávnostné pečivo.
V deň sviatku svätej Kataríny sa nesmelo pracovať s ničím, čo malo koleso. Preto sa v tento deň nemlelo v mlynoch, ani sa nepriadlo na kolovrátkoch.
Zdroj: www.alinka.sk