Podľa kresťanskej tradície sa narodila v Nikomédii pri Marmarskom mori. Jej otec, pohanský vládca Dioskuros, ju uväznil vo veži, aby ju uchránil pred kresťanstvom. Barbora sa napriek všetkému stala kresťankou, za čo ju jej vlastný otec odsúdil na trest smrti sťatím. Tento trest sám vykonal, avšak ihneď bol potrestaný smrťou úderom blesku.
Svätá Barbora je patrónku baníkov (keďže sa pri úteku z veže ukryla do jaskyne, ktorá sa zázračne objavila pred ňou), ako ochrankyňu pred náhlou smrťou, pred požiarom, pred úderom blesku a pred búrkou.
Atribúty- koruna na hlave, veža- kde bola podľa legendy zatvorená vlastným otcom, kalich s hostiou- pripomienka podávania svätého príjmania v nebezpečenstve smrti, blesk a kohútie pero.
Deň sv. Barbory mali najradšej deti pre sneh, ktorý tento deň často pokryl zelené lúky bielym kobercom. Na drevených sánkach sa z kopcov ozýval výskot šťastných detí.
K tomuto dňu patrila ale i veštba spojená s vydajom. Dievky odlomili konárik čerešne, položili do vázy a každý deň ho polievali vodou, ktorú priniesli vo vlastných ústach z potoka. Ak do Vianoc konár vykvitol, dievča malo byť do roka nevestou.
Inde dievky večer klopali na chlievy a pýtali sa: "Za koľko rokov sa vydám?" Po koľkých klopaniach sa ozvala ošípaná, o toľko rokov by mala byť svadba.
Deň Barbory však patril k stridžím dňom, čo znamenalo, že ranné návštevy žien boli nežiadúce.
Ženy v tento deň nepriadli, nešili, ba ani perie nepárali. Na Považí mali zvyčajne štyri "Barborky" v rukách varechy. Bili nimi mládencov, ktorých zastihli na priadkach. Potom tancovali, pričom si klopkali varechami do taktu. Na tanci sa niekedy zúčastňovali i mládenci oblečený do sukní, ktoré si zhotovili zo slamených snopkov.
„Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc".
Zdroj: www.uluv.sk, Zvyky a tradície na Slovensku
Foto: Paľo Štefánik