3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Slováci v Rumunsku!!
Slováci v Rumunsku!!

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Imro Oravec (Imi)

Imi K folklóru som pričuchol v roku 1973 v súbore Dargov kde som tančil 12 rokov. Od roku 2003 účinkujem v seniorskom kolektíve Omladina. Obľubujem región Detvy, asi v minulom živote som tam žil. Hudba a pesničky sa mi páčia z celého Slovenska....

Slováci v Rumunsku!!

21. 01. 2012
Rumunsko, Oradea a Zalau

Nie, nie je to komentár z letnej dovolenky!  Milí čitatelia dňa 19.11. – 20.11.2011 sa konal v Rumunských mestečkách Oradea a Zalau, festival  slovenských folklórnych súborov pôsobiacich v Rumunsku.  Zdá sa Vám to popletené? Tak aby sme to rozplietli pozorne si prečítajte, krátku históriu  aj súčasnosť  Slovákov žijúcich v Rumunsku. A veľmi by som chcel zvýrazniť slovo Slovákov. Prečo postupne sa k tomu počas môjho článku dostaneme a vy pochopíte prečo to zvýrazňujem.

Sťahovanie Slovákov na územie súčasného Rumunska prebiehalo vo viacerých vlnách. Začalo sa v 18. Storočí a intenzívnejšie  prebiehalo v prvej polovici 19.storočia. Slováci osídlili predovšetkým štyri oblasti Rumunska – rovinaté oblasti Aradskej župy a Banátu, hornaté zalesnené oblasti Bihorskej a Sálajskej župy, nížinaté i banské osady žúp Satu Mare a Maramureš, ako aj severovýchodnú Bukovinu. Tieto oblasti pôvodne patrili habsburskej ríši a Rumunsku pripadli až po roku 1918. Do týchto jednotlivých lokalít sa sťahovali Slováci hlavne z oblastí zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a Sarvaša,  ďalej zo Slovenskej Oravy, Kysúc,  nitrianskej oblasti, neskoršie pribudli aj z oblasti Gemera  a Zemplína.  Toto sťahovanie prebiehalo v rôznych časových vlnách a aj podľa potrieb zemepánov čiže nielen poľnohospodárov ale aj drevorubačov a ostatných remeselníkov.  Toto je veľmi stručný prierez históriou sťahovania sa Slovákov do Rumunska.

Samotný festival začal v kultúrnom stánku v Oradei.  Kontakty na hlavného organizátora Adriana – Miroslava Merku  mala ľudová hudba Čardáš z Abova. Kolektív štyroch špičkových  muzikantov mal za úlohu doprevádzať  folkloristické kolektívy  Slovákov . Boli to konkrétne  folklórny súbor Ďatelinka, ktorý pochádza zo slovenskej dedinky Varzaľ. Založili  ho v roku 2009  Anna a František Kapusniakovi. Folklórny súbor Lipka založili v roku 1980 Júlia Blažeková a Margaréta Badinková, Jozef Mlynarčík a Karol Zetocha. Repertoárom súboru sú tance rôznych regiónov Slovenska, ale aj tance z Bodonoša. Súčasnými vedúcimi súboru sú Mária Peniaková a Karol Zetocha.  Slovenský folklórny súbor Srdiečko z Boromlaku vznikol v roku 2006. Speváci tohto súboru si s radosťou zaspievajú na Boromlackých hodoch, alebo pri rôznych akciách, ktoré poriadajú susedné dediny.  Posledným folklórnym súborom, ktorý sa predstavil na tomto festivale je "Cerovina" , ktorý počas sedemročnej existencie  v spolupráci so slovenským choreografom Ing. Slavomírom Ondejkom vytvoril  choreografie z oblasti Zemplína. Tento kolektív udržiava vo svojich predstaveniach obyčaje, piesne , ktoré sa v tejto oblasti udržiavajú  už viac než dvesto rokov. Všetky tieto kolektívy predviedli svoje nacvičené programy pred vďačným obecenstvom, ktoré vo väčšine tvorili Slováci žijúci v Rumunsku. Veru nešetrili potleskom. Muzika Čardáš si prišla na svoje, keď takmer tri hodiny sprevádzali tieto snaživé kolektívy. Ja som týmto nádherným divákom predstavil náš najznámejší hudobný nástroj fujaru, pridal som niekoľko píšťaľkových melódií. Ja som bol  nadšený týmito divákmi, lebo v ich tvárach sa zračil záujem, zároveň aj radosť z toho, že kus Slovenska sme im, aj keď len na chvíľku priniesli tam, do vzdialenej krajiny, kde oni títo fantastický ľudia žijúci v komunitách, si udržiavajú svoje zvyky, svoju kultúru, svoj jazyk, svoju dedovizeň.

Po festivale sa miestna kultúrna sála vyprázdnila, organizátori, pripravili chutné občerstvenie vo vstupnej hale a zábava sa začala. Zoznámil som sa s viacerými tamojšími ľuďmi. Podebatovali sme zasmiali sme sa. Úžasný zážitok stretnúť takých čistých, úprimných ľudí v dnešnom pretechnizovanom  svete počítačov a ubúdajúcej ľudskej komunikácie.  Ostal som v nemom úžase, keď som si začal všímať miestneho pána farára Janka Mlynarčíka, ktorý kde tu rozprával sa s účastníkmi festivalu. Bezprostredne, bez žiadneho náznaku nadradenosti tento človek Slovák pôsobil na mňa obdivuhodne, lebo som ňom videl ikonu jedného človeka, ktorý aspoň slovom, povzbudením a dobrou náladou pomáhal zmierniť dosť ťažký život týchto Slovákov žijúcich roztrúsených v dedinkách medzi rumunskými a maďarskými národmi. Tak nedalo mi to a po krátkom rozhovore s týmto pánom farárom, ktorý mimochodom študoval na Teologickej fakulte v Bratislave, sme sa spriatelili až do takej miery, že zavše aj po čase si spomeniem na tohto obdivu hodného človeka.  A musím Vám moji milí čitatelia povedať ešte jednu vec, ktorá sa nesmie opomenúť, že títo ľudia, ktorých som stretol na tomto festivale v meste Oradea, v ktorom  keď prídete kdekoľvek nerozumiete ani mäkké f, rozprávajú takou čistou,  ľúbozvučnou  slovenčinou, že som sa sám hanbil za seba, ako ja rozprávam. Tam,  kde je mäkčeň oni to povedali, intonácia ich reči je taká úžasná, ako keby rovno vyšli od Štúra, alebo z jazykovedného ústavu. Rozprávali sme sa o ich zvyklostiach počas roka, tak v ničom nezaostávajú za našou kultúrou, ba priam by som povedal, že ešte viac si vážia všetkého čo vykonajú, čo dopestujú čo uznávajú. Jednoducho  sú to výnimoční ľudia, ktorí vedia žiť, zabávať sa , vážiť si jeden druhého. Ešte nesmiem zabudnúť na jedného pána, ktorý to všetko organizoval, staral sa aby všetko prebiehalo podľa programu, aby bol každý spokojný, je to pán Adrián Miroslav Merka, ktorý je tútorom asi všetkých v Rumunsku žijúcich Slovákov. Ďakujem Adrián tebe aj Tvojej rodine za perfektnú organizáciu tohto festivalu a stretnutia sa človeka s človekom.

Ja Vám moji milí Slováci žijúci v Rumunsku zo srdca ďakujem, za chvíle, ktoré som mohol s vami stráviť a verte mi, že kedykoľvek bude možnosť s radosťou Vás navštívim. Prajem Vám Vy moji naozajstní Slováci, uchovávajte si ešte dlho, to čo ste zdedil a naďalej buďte takí hrdí na Vaše dedičstvo ako ste to ukázali na tomto festivale.

A Vy moji Slováci žijúci na Slovensku si vážte takých ľudí Slovákov, ktorí ani za dlhé desaťročia nezabúdajú svoju reč, svoju kultúru, svoju osobnosť.

Autor: Imi Oravec z Omladiny

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

DFS Hajovček

U prievozu stála

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV