3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Popolcovou stredou sa skončil čas zábav, veselíc a začalo sa obdobie pôstu
Popolcovou stredou sa skončil čas zábav, veselíc a začalo sa obdobie pôstu

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Popolcovou stredou sa skončil čas zábav, veselíc a začalo sa obdobie pôstu

23. 02. 2012

Popolcovou stredou sa začalo obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý predznamenáva príchod veľkonočných sviatkov. Pôst nasleduje po fašiangoch a v ľudovom kalendári symbolizuje obdobie očisty tela a duše, zamerané na uvedomenie si duchovných hodnôt sviatkov, ktoré po ňom nasledovali. V kresťanskej tradícii tento čas pripomína ľuďom, aby si uvedomili, akú obetu pre nich priniesol Ježiš Kristus svojim utrpením. V ľudovej tradícii je obdobie pôstu a následne veľkonočných sviatkov časom, kedy sa do popredia dostávajú symboly jari. Zelené vetvičky, tečúca voda, vajíčka, vŕbové prúty, doprevádzané magicko-prosperitnými úkonmi, vyprosujúcimi dobrú úrodu, prosperitu hospodárstva či zdravie ľudí a zvierat.

Kedy začína pôst

Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst - Svätá štyridsiatnica pred Veľkou nocou čiže Paschou začal už o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, teda v pondelok 20. februára a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou (Bielou sobotou). Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú. Väčšina kresťanov oslávi Veľkonočnú nedeľu v tomto roku 8. apríla.

Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú Veľkonočnú nedeľu sláviť o týždeň neskôr, 15. apríla, a do obdobia pôstu pred Veľkou nocou - Paschou vstúpia tentokrát až v pondelok 27. februára.

Čo je symbolom pôstu

V názve prvého dňa pôstu je zaznamenaný jeden z hlavných znakov pôstneho obdobia - popol. Pre ľudí znamená očistu duše, tela a pominuteľnosť života. Stretávame sa s ním v mnohých ľudových obyčajoch, obdobie štyridsaťdňového pôstu nevynímajúc. V tento deň ľudia v kostoloch činia pokánie, očisťujú sa a na znak obrátenia k Bohu im robí kňaz na čelo popolom kríž.

Doma gazdiné popolom symbolizujúcim očistu niekedy vytierali nádoby a kuchynský riad. Atmosféra v jednotlivých dvoroch a gazdovstvách bola podriadená pokániu a pôstu. Ľudia jedávali len dvakrát do dňa počas najväčších pôstnych dní. Zakázané boli zábavy, veselice a svadby. Jesť sa mohli len nemastné pôstne jedlá.

Smrteľná nedeľa

Významným dňom pôstneho obdobia, dva týždne pred Veľkou nocou, bola Smrtná nedeľa, deň, do ktorého sa pretavili zvyky a obyčaje, ktorými sa ľudia lúčili so zimou a privolávali jar. V tento deň boli rozšírené obchôdzky po dedine, ktorými sa symbolicky vyháňala zima z chotára. Všetky znaky studenej zimy boli stelesnené vo figuríne, ktorú nosili po dedine. Volala sa Morena a symbolizovala zimu, chorobu, starobu a smrť. Po dedine ju nosili mladé dievčatá a aj v tom je skrytá symbolika, pretože mladosť bola znakom sily, života a zdravia, teda atribútov jari. Jar bola stelesnená v mladých dievčatách, vynášajúcich zimu, stelesnenú v Morene. Tú niesli dievčatá z jedného konca chotára na druhý, prešli okolo všetkých domov v dedine a spievali pri tom piesne:

Morena, Morena, kde si prebývala, na tom vyšnom konci...

Pri obchádzaní po dedine, nesmeli dievčatá Morenou točiť naľavo ani napravo, pretože tým smerom kde by pozrela mohla priniesť nešťastie. Inde sa zas verilo, že ten kto sa dotkne Moreny bude celý rok zdravý, lebo choroby odídu spolu s Morenou. Na konci chotára dievčatá postrhávali z Moreny šaty, hodili ju do potoka a zahádzali kameňmi. Smrtnej nedeli sa na Kysuciach hovorievalo aj čierna nedeľa.

Kvetná nedeľa

O týždeň neskôr pôstne obdobie vrcholí na Kvetnú nedeľu. Už z názvu vyplýva, že pri všetkom hrala dôležitú úlohu zeleň, symbol nového života. V kostoloch sa v tento deň svätili kočanky, ktoré sa po zime zazelenali medzi prvými a preto ich ľudia spájali s príchodom jari. Posvätené bahniatka mali chrániť gazdovstvo pred ohňom, búrkou a bleskom, preto ich po príchode domov z kostola gazda zapichol za trám v dome. Gazdiné zase hádzali zelené vetvičky dobytku pod nohy pri prvom výhone, aby bol zdravý a mal dostatok mlieka.

Kvetnou nedeľou sa začína veľkonočné obdobie, o ktorom budeme viac písať v ďalšom článku ;).

Zdroj: internet

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Vatra

AudioTrack 01

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV