3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Vo veľkonočnom týždni je výnimočný každý deň
Vo veľkonočnom týždni je výnimočný každý deň

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Vo veľkonočnom týždni je výnimočný každý deň

30. 03. 2012

Veľkonočné sviatky  sú najvýznamnejšími sviatkami kresťanov, ale zároveň v nich nachádzame aj mnohé obyčaje, ktoré majú hlboké korene ešte v predkresťanskom období.

Kresťanská tradícia sviatkov zmŕtvychvstania Ježiša Krista nadviazala na židovské jarné sviatky a sústredila sa predovšetkým na dni veľkonočného týždňa, z ktorého sú pre obyčajovú tradíciu najvýznamnejšie dni nazývané Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.

Celý komplex obyčají tohto cyklu je časovo ohraničený predveľkonočným pôstom, ktorý je úzko spätý so Smrtnou a Kvetnou nedeľou.

Obyčaje jarného obdobia sa zameriavali predovšetkým na pozitívne ovplyvnenie očakávaných zmien v prírode, na zabezpečenie prosperity pred začiatkom jarných agrárnych prác, na ochranu očakávanej úrody, ale i členov celej rodiny. Hlavným obradným predmetom bola zeleň, ktorá symbolizovala prebúdzajúcu sa prírodu, životnú silu, ďalším predmetom bolo vajíčko, ktorého symbolika znázorňovala prírodný a životný kolobeh a nakoniec voda, ktorá bola symbolom čistoty a zdravia. Veľkonočné obyčaje patria medzi obrady prechodu. K veľkonočným sviatkom sa viazal celý rad úkonov, ktoré súviseli s roľníckou prácou, rituálne príkazy limitovali správanie ako aj cirkevné obrady.

Na smrtnú nedeľu sa realizovali obchôdzky so slamenou figurínou a prinášania zelenej ratolesti. Tieto magické úkony mali zahnať nepriaznivé a zlé sily zničením figuríny nazývanej "Morena", "Marmuriena", "Smrtka" v niektorých oblastiach aj "Kyselica" a nahradiť ju zelenou ratolesťou nazývanou "Letečko". Slamená figurína mala na sebe oblečené časti ženského sviatočného kroja. Morenu vynášali dievčatá,  ktoré prešli po dedine za sprievodu obradových piesní, za dedinou figurínu vyzliekli, zapálili  a hodili do rieky. V niektorých regiónoch Slovenska sa dievčatá vracali do dediny na čele s kráľovničkou, ktorá niesla zelenú halúzku ozdobenú výduvkami vajíčok a farebnými stužkami zvanú "Letečko", niekde nosili dievčatá zelenú ratolesť až na Kvetnú nedeľu, alebo vynášali len Morenu. Z niektorých regiónov je známe vynášanie aj mužskej figuríny zo slamy zvanej "Dedko".

Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych kostoloch svätili vŕbové vetvičky – bahniatka. Takto posväteným vetvičkám pripisovali ľudia v minulosti veľmi veľký význam. Dávali ich do siatin, okiadzali nimi dobytok pri prvej jarnej paši, zapichovali ich do polí. Jedli sa cestoviny  s makom, ktorý symbolizoval bohatú úrodu a veľa zrna.

Na Zelený štvrtok sa na kostoloch zaväzovali zvony a nezvonilo sa s nimi až do Bielej soboty. Po dedine chodili chlapci s rapkáčmi, ktorými vyháňali z dvorov hmyz a hlodavce. Mimoriadne veľká sila sa pripisovala vode. Od Zeleného štvrtka po Bielu sobotu bolo časté aj umývanie sa v potoku pred východom slnka, ale aj brodenie koní v riekach. Práve v tento deň sa do jedálneho lístka zaraďovalo jedlo, ktoré malo zelenú farbu.

Veľký piatok sa považoval za deň veľkého pôstu, ktorým mali ľudia vyjadriť smútok nad ukrižovaním Ježiša Krista. V kostoloch sa už od Smrtnej nedele až po Veľký piatok spievajú pašie. Tento deň bol pre evanjelikov najväčším sviatkom v roku, pretože v tento deň bolo zavŕšené Božie dielo na Zemi. Veľký piatok ľudia považovali za priaznivý na hojenie rán a uzdravovanie. Veľkopiatočnou vodou sa kropil dom, hospodárske budovy, ale aj zvieratá.

Biela sobota sa niesla v znamení príprav obradových jedál, ktoré sa v niektorých regiónoch posväcovali v kostoloch. Očistný charakter mal aj tzv. "Judášov oheň", ktorý sa pálil na Bielu sobotu pred kostolom. Popol z neho si ľudia odnášali na polia v očakávaní dobrej úrody. Sobota po západe slnka a nedeľa sa už niesla v znamení zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal z nečistými silami a ich zvýšenou aktivitou práve v tomto období.  Preto sa vo viacerých oblastiach navštevovali aj cintoríny, na hroby sa nosili vajíčka a potraviny, aby si takto ľudia uctili mŕtvych. Návštevy cintorínov sú časté aj v súčasnosti a to  predovšetkým v regiónoch východného Slovenska.

Veľkonočný pondelok nemá žiadny cirkevný význam. S týmto dňom sa spájajú obyčaje oblievania vodou a šibania dievčat veľkonočným korbáčom. V minulosti sa verilo, že šibaním sa prenesie životodarná sila z prútia na človeka  a vodou sa zabezpečí jeho zdravie a krása. Tu môžeme hovoriť o mágii dotyku. Priebeh obradov sa líšil aj od jednotlivých regiónov Slovenska. Šibanie spojené s polievaním bolo typické pre západoslovenskú oblasť a na ostatnom území je typické len oblievanie vodou. Súčasťou obyčajov bolo pohostenie mládencov a ich odmenou v minulosti boli maľované vajíčka. Dospelí mládenci v niektorých regiónoch dostávali aj surové vajce ako symbol plodnosti. Asi do polovice 20. storočia sa na druhý deň, teda v utorok odplácali dievčatá chlapcom tak, že ich kúpali a šibali oni, postupne tento obyčaj zanikol. Neskôr zaniklo aj kúpanie a oblievanie dievčat v potokoch, dnes sa na kúpanie používa len malé množstvo vody, respektíve vodu celkom nahradila kolínska voda, ale aj napriek tomu sa tento obyčaj teší veľkej obľube ako na vidieku, tak aj v mestskom prostredí. Verilo sa, že keď budú dievky vyšibané a vykúpané budú krásne a zdravé.

K tradičným veľkonočným jedlám na celom Slovensku patria vajíčka, údená šunka, soľ, chlieb, koláče a klobásy. V dávnejších časoch sa pieklo aj jahňa, alebo kozľa. V mnohých regiónoch sa baránok piekol, len ako pečivo. Charakteristickým jedlom v niektorých regiónoch je jedlo pripravené zo žemlí, údeného mäsa a vajec – "pečka", "stratené kura", alebo "veľkonočná baba". Pre regióny východného Slovenska je typický "syrec", "syrek", "žolta hrudka" z mlieka a vajec,  ktorá sa podáva k údenej šunke. Typickým koláčom je "paska" pletencami ozdobený okrúhly koláč. Posväteným jedlám ľudia pripisovali veľkú moc a tak zvyšky, omrvinky, škrupiny z vajec zaorávali do prvej brázdy na poli.  

Dnes už mnohé obyčaje zanikli, alebo sú na ústupe. Veľká noc však ostala oslavou zrodu nového života i čistoty, preto sa z tradícií u nás zachovalo upratovanie príbytkov, varenie tradičných jedál ako je údené, ale aj pečenie veľkonočného barančeka a samozrejme vajíčka. Na našich stoloch pribudli aj nové druhy jedál, či zákuskov. Zvyk jesť na Zelený štvrtok iba zelené jedlá mnohí dodržiavajú dodnes. Malým chlapcom sa dievčatá odplácajú čokoládovými figúrkami, medzi ktorými okrem kuriatok a vajíčok nájdeme už aj zajačika, ktorý na naše územie prenikol z germánskej kultúry. Zmysel veľkonočných sviatkov však zostáva. Tradícia nezaniká, len sa postupom času mení.

Autorka: Miriam Gažová, etnologička

Ilustrácia: Brniak

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS LIPTOV RUZOMBEROK

Tam hore na vrsku

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV