3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Zvyky našich babičiek a dedkov
Zvyky našich babičiek a dedkov

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Zvyky našich babičiek a dedkov

11. 08. 2012
Slovensko

Netreba sa nám vracať do dôb minulých, aby sme spoznali dávne zvyky našich predkov. Stačí sa vrátiť do čias mladosti našich starých rodičov. Tieto zvyky môžeme spoznať najmä v období sviatkov. Ešte aj dnes máme možnosť vidieť staršie tety vo valalských krojoch. Ku niekoľkým sukniam si oblečú tričká, pulóvre. Mne osobne je ľúto, že nosenie týchto sukní (kudly) vymizne spolu s týmito tetami. V mojej obci je ich asi 25, najmladšia z nich má 65 rokov.

Na malom Slovensku existuje okolo troch tisícok druhov ľudových krojov. Pomaly v každej dedine sa tieto kroje líšia. Ešte na odľahlejších dedinách alebo kde majú nejaký ľudový súbor sa na sviatky aj mladí ľudia obliekajú do krojov. Napr. ako je to v Lendaku na Vianoce alebo na veľkonočnú šibačku na dedinách.

Každodenný život

Netreba ani opisovať, ako ľudia žili v časoch, keď nebolo elektrických spotrebičov, osobných áut. Naši starí rodičia by nám, mladším, vedeli rozprávať koľko mali práce okolo hospodárstva. Pracovný deň našich babičiek začal zavčas ráno a končil niekedy až večer. Cez zimné mesiace „oddych“ využili na tkanie, vyšívanie. Počas týchto prác sa takto ženy navštevovali. Veď ako nakoniec mali tráviť dlhé zimné večery? Mám vedomosť, že v mojej obci v tridsiatych rokoch bohatý gazda otvoril prvé kino, kde premietali filmy, dokiaľ mu ho nezhabali v roku 1948. Prvú čierno - bielu televíziu v našej obci mali až niekedy v 50. rokoch. Vtedy sa všetky deti nahrnuli do tohto domu, aby si vychutnali nový „zázrak“. A v 60. rokoch, keď v kinách (v Košiciach Amfiteater) stáli veľké zástupy ľudí, kde očakávali premiéru amerických westernov.

Aj vyučovanie v škole bolo iné ako dnes

Bola len jedna veľká miestnosť, kde boli všetky deti od 6. roku života do 12 – 13. Mali len jednu učiteľku. Vtedy školy mali jedinú úlohu – naučiť deti čítať, písať a rátať. Aj to nebolo zaručené, že deti chodili do školy pravidelne. Na jar a v jeseni museli pomáhať svojím rodičom na gazdovstvách. Pred 70 rokmi sa spravidla mladé dievčatá vydávali okolo 16. – 18 roku. Len málokto z detí pokračoval vo vzdelávaní ďalej. Vzdelávanie na stredných školách stálo veľa peňazí a väčšina obyvateľstva si to nemohla dovoliť.

Lekárska starostlivosť bola vtedy spoplatňovaná

Staršia teta, ktorá už zomrela, mi rozprávala, že keď jej starú matku bolo nutné operovať, museli predať kravu, aby mali peniaze na operáciu. Aj vtedy sa väčšinou ľudia liečili samy. Pri pôrodoch pomáhala pôrodná babica - bola to len nevzdelaná jednoduchá žena, a predsa sa len málokedy stalo, že rodička zomrela. Na dedine žili aj tzv. felčiari - liečitelia, ktorí naprávali zlomeniny. Pre obyvateľstvo boli dostupnejší než lekári.

Svadba

V košickom kraji sú to známe odpytávačky pred svadbou, keď príde rodina ženícha požiadať do domu nevesty o jej ruku. Svadobné šaty boli bielej farby bohato vyšívané. Krstná matka v mene nevesty odprosovala rodičov a ostatných príbuzných, ďakovala rodičom sa obetavú výchovu, zatiaľ čo nevesta pritom kľačala. Potom prišiel ženích so svojou rodinou, aby mohli ísť do kostola. Na odev svadobčanov sa pripínal rozmarínový lístok. Pri príchode do domu nevesty, kde sa konala hostina, jeden z hostí hodil na zem tanier, aby sa roztrieštil na čo najviac kúskov. A ženích ho mal pozametať. Nevesta držala smetiak. Potom ženích preniesol nevestu cez dvere. Prvým chodom bola slepačia polievka, ktorú mladomanželia jedli spoločne z jedného taniera. Po tancovačkách nasledoval redový tanec a nakoniec čepenie nevesty. Tieto krásne zvyky sa uchovávajú aj v súčasnosti. Pred asi sto rokmi sa na hostinu volala takmer celá dedina, v dnešnej dobe sa volá spravidla iba najbližšia rodina.

Pohreb

V čase, keď ešte neboli domy smútku, telo nebohého člena rodiny sa až do pohrebu nachádzalo v dome. A po večeroch sa príbuzní a priatelia modlili pri ňom. Keď bol pohreb, zobrala sa rakva s nebohým, niesla sa do kostola a odtiaľ na cintorín.

Veľkonoce

Okrem návštevy sv. omší boli takéto zvyky: V piatok ľudia na znak smútku nad ukrižovaním Krista išli do kostola oblečení v čiernom. Dnes sa ujal v Košiciach vďačný zvyk, že sa koná tzv. ekunemická procesia, ktorej sa zúčastňujú luteráni, kalvíni a katolíci spolu. To v minulosti možné nebolo. V sobotu prebiehala a stále aj prebieha posviacka veľkonočných jedál. Nechýba tu saláma, klobáska, plnka…., ktoré sa nesú v košíku. A košík musí byť prikrytý pekným obrazom. Podľa tradície nesmie ani smäťko jedla vyjsť nazmar. Na Veľkonočný pondelok prebieha oblievačka. Tá práva ľudová spočíva v tom, že muži zoberú obeť, držia ju a oblejú riadnou dávkou studenej vody, bez ohľadu na to, aké je počasie. Potom, akoby to nestačilo, zoberú bič a symbolický ženu vybijú, aby vraj bola celý rok pekná. Odmenou pre mužov sú maľované vajíčka. Dnes na polievačky chodia prevažne malí chlapci. A najčastejšou odmenou sú im eurá.

Vianoce

Štyri týždne pred Vianocami sa uvil adventný veniec, a po každom týždni sa zapálila sviečka, pokiaľ  nehoreli všetky štyri. Vianočné stromčeky boli pred desiatkami rokov zdobené medovníkmi, vyrezávanými drevenými anjelikmi. Naši starí otcovia vedeli vyrezávať drevený Betlehem, ktorý sa nachádzal pod stromčekmi. Vedeli by to aj dnes, len nemajú toľko času. Betlehemy od výmyslu sveta sa dajú nakúpiť v obchodných domoch. Darčeky boli len jednoduché. Večer o šiestej sa na Vianočnú večeru podávala kapustnica s klobásou. A o polnoci nasledovala tradičná polnočná omša. A podľa mňa muselo byť snáď najkrajšie, keď chodili koledníci na trojkráľový večer posväcovať domy.

Autorka: Gabriela Závacká

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

jankohrasko Počúvate reláciu:

Noc s folklórom

Moderuje: jankohrasko


Práve hrá:

LH Bystrianka

Com ty neprisov

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV