3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Srdce k srdcu (Tekovská svadba)
Srdce k srdcu (Tekovská svadba)

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Srdce k srdcu (Tekovská svadba)

02. 09. 2012
Starý Tekov

  Treba sa vrátiť do minulosti aspoň o niekoľko desaťročí, aby sme zažili tekovskú svadbu takú, aká bývala, svojráznu a neopakovateľnú, typickú pre oblasť Tekova, ktorú nazývajú v severnej časti levického okresu „čilejkárskou“.

  Keď sa skončí žatva a aj rok hospodára, zostáva dosť času aj na také veci, ako je svadba. Dôležitosť hospodárstva bola vždy prvoradá a aj svadba  iba napomáhala jeho zveľaďovaniu. Nie vždy mládenec chytil dievke ruku, nie vždy srdce k srdcu tiahlo. Majetok s majetkom sa spriadal, rodičia urobili pytačky, napísali sa ohlášky a týždeň pred svadbou už prví družbovia chodili pozývať na svadbu. Čierny zamatový oblek, rajtky s čižmami, za sárou trstenička, na kabáte pierko s dlhými stužkami, vysoký širák s rozmajrínom a z dom do domu, kde majú určené odriekajú:   „Skazujen ván srdečnô pozdravenia, akožto svadobný otiec a svadobná mať Štipkoví a Hajkoví, že in dav Pán Boh takie dietky dožiť, kerie chcú stav panenský premeniť a do stavu manželského vstúpiť a tú siedmu sviatosť na seba vziať.   Tak oni povolávajú svojich kmotrov, švagrov, bratov, susedov aj iných budúcich priateľov, aby ste ich prišli na budúcu nedeľu navštíviť, do chrámu Pána sprevadiť a z chrámu Pána do príbytku jejich. Tak oni ván tan sľubujú miesto, podľa miesta pokrm a nápoj aj inšie dary, čo in ráčiv Pán Boh požehnať.“   A ten týždeň sa už chystá svadba. Taká svadba, aby na ňu spomínal každý.

V predvečer svadby sa nosia dary a povzbudí sa mladucha do sobáša.   Ako vlastne vyzerá tekovská mladucha?   Tmavé háby bohato vyšívané, sukne široké, pod nimi sedmoro spodníkov, cez prsia krížom previazaný levestínový ručník. Na hlave parta: v kužeľovitý tvar spletený veniec, umelé biele kvety, drngadlá, blingáče a perličky sa len tak trbliecu. Z party visia rôznofarebné stužky, ktoré zakrývajú celý chrbát mladuche. Ako mladucha si môže už obuť cifrované čižmy, ktoré nosia iba ženy. Dievky môžu nosiť iba poltopánky.   Velenie nad svadbou preberá starejší. Dievky mladuchu vyobliekajú a privedú ju mladému zaťovi. A pritom si spievajú piesne na rozlúčku, smutné i veselé, medzi nimi aj takéto: „Od Tekova vietor veje, prší dážď, moja milá ide s druhým na sobáš. Ide, ide, banda jej hrá, ej, celý svet sa na ňu díva, ťuhája... Čo si si ty moja milá myslela, keď si sa ty na ten sobáš chystala? Myslela som si ja sama sebe, ej, že ja budem žena tebe, ťuhája...“   Mladucha a mladý zať potom prosia rodičov o odpustenie a požehnanie, aby k sobášu pristupovali s čistou dušou a čistým svedomím. Sprievod na sobáš je smutný, vážny a dôstojný.

  Po sobáši sú svadobníci veselí, svadobní rodičia rozdávajú koláče, družbovia ponúknu z fľaše s mrváňom na hrdle, mladucha rozhadzuje cukríky, aby mala sladký život, a drobné mince, aby bola bohatá. Mladomanželia lámu pred kostolom mrváň. Je to koláč, ktorý majú družbovia nastoknutý na fľašiach s vínom. Hovorí sa, že ktorý z mladomanželov si viac odlomí z mrváňa, ten bude dlhšie žiť. Ale div sa svete, mrváň je tak starostlivo upečený, že sa zlomí na pravú polovicu.   Svadobný sprievod ide do domu mladuchy. Tam sa začína hostina. Ale ešte pred zasadnutím za stoly prvý družba zavinšuje:   „Keď Pán Ježiš po mori cestuvav, tak ho jasná hviezda sprevádzala. Tak ván aj ja prinášam tieto tri dary: ponajprv toto svetlo, po druhé tento pekný mrváň, aby ste nepovedali, že son ja voľajaký skupáň. A po tretie tento veľký dar, to jest túto mladú nevestu a oddávan hu pánu starejšiemu, aby si hu posadili za vrch stola, pod pec alebo na pec, aby sa ván na ňu dívav aj ten najmenší chlapec...“   Svadobní hostia si posadajú za stoly a začína sa hostina. Vtedy sa oživujú spomienky na staré časy, na mládenecký život a na sobáš svadobných hostí.   Ale tu príde družba so sliepkou na tanieri a vinšuje: „Bola sliepka, bola masná, bola velmo samopašná. Keď letela dolu z pántov, vždy letela s veľkou šantou. Mala ona aj kurence, aj to boli také štence. Susedovej kmotre Kate pobehali po šaláte. A kmotrovi Ďurovi vydžobali bôb cukrový. My sme na to ništ nedbali, lebo sme hu radi mali. Keždý deň nán vajce zniesla, od stavania nikde nejšla. Bola ona prívetivá, lenže bola bezočivá. Tedy son uchytiv baltu aj poradlo a pohľadav son aj ohrablo. Bov by jej už bývav amen, ale ona ván von vybehla čert hu vie, že de do pekla a zvonku do kuchyne vletela. Družbovia hu dorazili, družice hu ošklbali, kuchárky hu uvarili, aby ste hu vy užili amen...“  

Podvečer sa mladucha preváža k mladému zaťovi. Na koč, ťahaný tromi pármi koní,naložia výbavu: kasňu, duchny a vankúše, ktoré držia družice. Sama mladucha si sadne vzadu za výbavu, lebo ona nie je dôležitá, ale bohatosť jej výbavy, na ktorú sú zvedavé oči žien. Mladý zať sprevádza mladuchu do svojho domu na koni. Ostatní svadobníci idú na ďalších kočoch. A čím sú veselší, tým sa dlhšie o svadbe rozpráva. A čím sa dlhšie o svadbe rozpráva, tým väčšia je pýcha svadobných rodičov.   U mladého zaťa svadba pokračuje do polnoci. Rozlúčka so slobodným životom, s kamarátmi a kamarátkami býva na verejnom veselí, kde zvedavým očiam žien neujde ani najmenšia podrobnosť.    Po polnoci, keď sa vrátia do domu mladého zaťa, prinesie prvý družba mladuche radostník a vinšuje: „Máličko, máličko prosín za málo trpezlivosť, priatelia, kerí ste tu zhromaždení, kerých son tu zhromažďuvav, sľubuvav son peknie miesta, podľa miesta pokrm a nápoj. Myslín, že sa tak aj stalo.   Boh všemohúci povedav Noe patriarchovi pred potopov sveta: - Noe, stavaj stánok na 300 lakťov zdĺžky, na 40 lakťov šírky a na 30 lakťov zvýšky. Chystaj si potravy na rok aj 10 dní pre seba, manželku a deti svoje, aj pre zvieratá, čo vo vode nemajú živnosti, lebo potopa bude ukrutná.   40 dní a 40 nocí pršalo, vody sa vŕšili a koráb doplávav na vrchy armelitskie. Keď sa potopa skončila, vyslav Noe holubicu, aby vahľadala jasnosť nebeskú. Vyletela ona z korábu a po čase doniesla svojmu pánovi ratolesť olivovú pre potešenie a šťastná zakotvila na korábe Noemovom.   Tak aj táto naša mladá nevesta sebe miesto hľadala a najšla si ho u tohto pána Štipku a tak si ho zamiluvala za svojho verného a úprimného manžela.   Nech ti tento radostník pripomína koráb Noe patriarchu a táto holubica nech ti pripomenie, že si pristála na pevnej pôde v prístave stavu manželského. Buc aj ty bohabojná ako bov Noe patriarcha, lebo len tak zakotví v tvojom manželstve šťastie a spokojnosť.“   Mladucha si slová vezme k srdcu, hoci to nie vždy býva v manželstve ako v Noemovom korábe.   Svadba sa chýli ku koncu. Mladucha nemôže zostať mladuchou, vydávala sa preto, aby bola ženou. A na ženu treba mladuchu pripraviť. Družičky ju odvedú spoza stola, obkolesia a krútiac sa do kola spievajú: „Parta moja, parta, parta perlová, neska si ty moja, zajtra družbova. A ja teba družba pre Boha prosín, nahaj mi tú partu, rada ju nosín.“   Mladucha si potom kľakne pred družbu na znak prosby a družba jej hovorí: „Išiel son raz cez horu zelenú, stretov son tan pannu poctivú v zelenom vienku. Ja son sa jej pýtav : Čo radšej opustíš, hlavu alebo partu?“   Nevesta na to odpovedá: „Hlavu“.   A hoci sa družba trikrát pýta mladuchy, predsa len nechce partu opustiť. Až na štvrté družbovo naliehanie opustí partu a vtedy jej družba vidličkou sníme z hlavy partu a družičky spievajú: „Dole, dole, môj vienoček zelený, nebudeš viac na mojej hlave nosený, a to všeko pre Janíčka švárneho, že mu neni na ton svete rovného.“   Potom družice zahalia mladuche hlavu do ručníka a vedú ju do komory k pripraveniu pod čepiec. Tam mladej neveste pripravia čepiec, prislúchajúci mladej žene. A už je dievka pod čepcom.  

Ale tým sa svadba nekončí. Mladý zať by si mal svoju mladú ženu poznať a keď mu privedú dve ženy rovnako zahalené do ručníkov musí si vybrať. No, tak i onak je jeho tá, ktorú si už dávno vyvolil. Zostáva im predstaviť sa v kostole, svojej rodine a potom sa začína ich spoločný život.

                                                                                                                   

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Rozsutec Zilina

Tam hore na va?ku (Liptov)

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV