3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Odkazy dedín Turca 1.časť
Odkazy dedín Turca 1.časť

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Igor Hraško (betar)

betar To, že som folklóristom, som pochopil, keď som nastúpil na vysokú školu a zistil, že bez folklóru to už nemôžem ťahať. Prešiel som cestu tanečníka, pedagóga, speváka i inštrumentalistu. Dnes som posadnutý folklórom …. piesňou,...

Odkazy dedín Turca 1.časť

10. 06. 2012
Martin, Turiec

  Naše občianske združenie „Folklór bez hraníc“ má vo svojich cieľoch propagáciu a prezentáciu našej tradičnej ľudovej kultúry v rôznych jej podobách. Tu je zahrnuté hmotné i nehmotné dedičstvo našich predkov. A keďže naši redaktori sú z rôznych kútov Slovenska, každý sa snaží pozdvihnúť najmä kultúru v tom jeho regióne. Nakoľko aj pôsobíme v dejisku kultúry a sledujeme javy okolo nás, rozhodli sme sa pripraviť projekt, ktorý poukáže na niektoré javy a prejavy tradičnej ľudovej kultúry pomaly sa vytrácajúce z nášho života. Pripravili sme projekt, ktorý dostal názov „Odkazy dedín Turca“, v ktorom sme si dali za cieľ zdokumentovať niektoré prejavy ľudovej kultúry, ktoré sú v ohrození a môžu odísť veľmi skoro do nenávratna. Projekt bol pôvodne zameraný na tri oblasti – „Zachované prvky tradičnej ľudovej architektúry“, „Turčianska kuchyňa“, teda tradičná gastronómia a napokon „Tradičné remeslá“. Projekt sme podali v rámci grantového programu Nadácie SPP – „Dedičstvo regiónov“. Nadácia náš projekt podporila. Nakoľko sme však nedostali celú sumu na podporu, určili sme si prioritne dve oblasti, ktoré sme boli v stave zvládnuť za finančnú podporu. Ostala teda architektúra a gastronómia. Tradičnej kuchyni sa v našej redakcii venuje Renáta Hrašková, takže ja sa zameriam na zachované prvky tradičnej architektúry v niektorých obciach regiónu Turiec.

Hlavnou prioritou bol nafotenie prvkov architektúry, ktoré zachovávajú pôvodný ráz turčianskej architektúry tých najstarších budov, predovšetkým dreveníc a uplatnenie zachovania týchto prvkov pri rekonštrukciách či výstavbe nových. Ale poďme pekne od začiatku, aby ste vedeli, čo nás viedlo práve k spracovaniu takéhoto projektu.   V súčasnosti sledujeme ústup našich tradícií do úzadia kultúrneho diania na Slovensku. Zanikajú aj informácie o folklórnych podujatiach v tieni komerčných podujatí spojených s modernejšími žánrami kultúry. Deti a mládež už nepozná zvyky vo svojej obci, vytráca sa i tradičná a zdravá kuchyňa, zaniká tradičná architektúra. Ak sa tieto fenomény tradičnej ľudovej kultúry nezachytia, môžu odísť do nenávratna. Štátne inštitúcie, ktoré by mali tieto prejavy tradičnej ľudovej kultúry zaznamenávať a archivovať, kapacitne – ľudskými zdrojmi, ani zďaleka nestačia a moderný vývoj ide dopredu míľovými krokmi. S týmito zmenami sa stretávame už zo dňa na deň. Mení sa jedálniček v rodinách, s modernými technológiami sa vytrácajú tradičné postupy výroby, s prisťahovaním ľudí z miest na vidiek sa rekonštrukciou stráca pôvodná architektúra. Už dlhší čas pozorujeme tieto javy v priamej súvislosti nášho pôsobenia na vidieku, najmä v obciach dolného Turca. Táto situácia nás už dávnejšie viedla k príprave projektu, ktorý by tieto vytrácajúce sa javy zdokumentoval a výsledky poskytol tým, ktorý by na ich základe mohli začať znovu objavovať zabudnuté krásy našich starých otcov a materí. Aj ďalšie pohnútky nás viedli k príprave projektu s názvom „Odkazy dedín Turca“, pretože Turiec ako folklórny región nebol nikdy prednostne spracovávaný v rámci činnosti odborných kruhov či folklórnych kolektívov, bol menej známy a tým aj skôr upadal do zabudnutia. Preto aj činnosti vedúce k zachovaniu prejavov tradičnej ľudovej kultúry a folklóru boli skôr sústredené do „známejších“ lokalít Slovenska (Terchová, Podpoľanie, Liptov – Východná, Horehronie, Zemplín, Šariš, Tekov, Gemer a mnohé iné). V súčasnosti sa spracovaním piesní, tancov a zvykov Turca zaoberajú dva detské folklórne súbory Turiec, folklórny súbor Fatran, folklórny súbor Turiec z Martina, folklórny súbor Lysec z Belej, folklórny súbor Kriváň z Turian a detský folklórny súbor Pramienok z Valče.

Cieľom projektu je v obciach dolného Turca (Šútovo, Ratkovo, Krpeľany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turany, Sučany, Turčianske Kľačany, Lipovec, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Diaková, Dražkovce, Turčianske Jaseno, Dolný Kalník, Horný Kalník, Záborie, Belá-Dulice, Necpaly, Folkušová, Ďanová, Karlová, Blatnica, Valentová, Laskár, Žabokreky, Košťany nad Turcom, Turčiansky Peter, Trebostovo, Trnovo, Valča, Príbovce, Benice, Rakovo, Ležiachov, Socovce, Slovany, Kláštor pod Znievom, Vrícko) zmapovať a spracovať zachované prejavy tradičnej ľudovej kultúry v troch rovinách – zachované prvky tradičnej ľudovej architektúry, tradičnú gastronómiu a tradičné remeslá.

Toto bol výňatok z popisu projektu pri jeho predkladaní do Nadácie SPP. Nasledoval aj popis našej činnosti a zručnosti jednotlivcov podieľajúcich sa na projekte. Ako som spomínal vyššie, vypadli nám remeslá a suma ktorú sme napokon obdržali bola viazaná trochu na iné náklady, ako sme pôvodne požadovali. Takže sme sa museli uskromniť aj s tým, že fotografie nebudú na požadovanej úrovni kvality určené na výstavu v pôvodnom zámere a rozsahu. Keďže však spravujeme najväčší portál o slovenskom folklóre a tradičnej ľudovej kultúre, tak aspoň formou článkov vám priblížime výsledky našej práce, samozrejme aj s pripojenými fotkami.   Nakoľko bola tohto roku dlhá zima a u nás sa dlho držal sneh, nedalo sa toho nafotiť toľko, čo som si predsavzal. V každom prípade sa mi podarilo nafotiť a zadokumentovať 17 obcí Dolného Turca: Blatnica, Dolný Kalník, Dražkovce, Karlová, Necpaly, Podhradie, Rakovo, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Trebostovo, Trnovo, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčiansky Peter, Valentová, Záborie, Žabokreky. A hneď na začiatku musím povedať dve veci. Jedna ma potešila a jedna naopak nepotešila. V niektorých obciach sa vo väčšej miere snažia o zachovanie pôvodného rázu dediny ako takej, ale aj o zachovanie tradičných prvkov ľudovej architektúry. A tá menej potešiteľná je, že v niektorých obciach sa už takmer nič nezachovalo z pôvodnej, teda tradičnej architektúry a v podstate nebolo ani čo fotiť. Naše dediny som nefotil podľa názvu, ale tak, ako mi vydal čas a priestor ísť fotiť, ale ja vám ich prinesiem v abecednom poradí.

Začíname teda obcou Blatnica, vzdialenou od mesta Martin 15km. Táto obec je jedna z tých, kde je stále čo obdivovať. Má veľmi veľa pôvodných zachovaných zrubových dreveníc turčianskeho štýlu. Dvoj, troj, niekde až štvor-priestorový drevený zrubový dom v šírke spravidla od 4m do 5m a dĺžkou od 8m do 25m, niekde s plynulým pokračovaním do hospodárskej časti, teda maštale, chlieva či humna, dnes využívaného prevažne na iné účely, prípadne prerobené a zrekonštruované. Pôvodné využitie je spravidla ešte tam, kde žijú starší obyvatelia a starajú sa o malé hospodárstvo prevažne na samozásobenie. Pôvodné strechy boli jednoduché sedlové s došteným štítom a ostreším, prípadne i polkružím. Neskôr s robievali polvalbové či valbové. Menila sa aj krytina, od pôvodných drevených šindľov, cez pálenú krytinu, eternit, až po asfaltový strešný šindeľ či plechové strechy rôznych profilov. Aj napriek rekonštrukciám a zmenenej krytine si zachovali svoj pôvodný tvar. Takéto domy nájdeme pozdĺž celej dediny od dolného konca po horný na takzvanej „hlavnej“ ulici a na „malej strane“ ale aj pozdĺž „smrtnej“ ulice vedúcej ku cintorínu smerom na Folkušovú. Niektoré sú dnes využívané už len ako rekreačné chalupy, ale sú udržiavané.   Typickým prvkom tradičnej architektúry Blatnice sú aj brány. Väčšinou sú murované, spojené v priečelí zo samotným domom, ale niekde aj s presahom pred dom. Nachádza sa tu však aj jediná pôvodná drevená brána na dolnom konci v smere od Karlovej. Ďalším zachovaným prvkom a tak povediac architektonickým celkom sú sýpky. Stáli prevažne za cestou a robili sa zväčša z lomového kameňa, odolnejšie voči požiarom. V obci je zachovaná aj drevená zvonica, ktoré som našiel vo viacerých obciach Turca. A napokon nesmieme zabudnúť na stodoly či humná samostatne stojace prevažne v zadnej časti dvorov. Tieto mali buď murované stĺpové konštrukcie doplnené zvislým latovaním, alebo zrubovú konštrukciu zo strechou s presahom na jednej strane až ku zemi. Týchto sa však v obci nezachovalo veľa, naproti iným, ktoré budem ešte spomínať. V súčasnosti sa mnoho objektov rekonštruuje, nanovo sa omietajú priečelia, ale zachovávajú sa pôvodné tvary striech či okenné otvory. Pozrite si fotografie z tejto obce.

Pokračujeme obcou Dolný Kalník, vzdialenou od mesta Martin 4km. Je to jedna z najmenších obcí Turca a podľa toho sa odvíja aj počet domov, ktorých tam nie je veľa. Sú prevažne postavené pozdĺž hlavnej hradskej cesty s jednou odbočkou do vnútra obce. Ale aj napriek tomu tu nájdeme zachované prvky tradičnej ľudovej architektúry. Niektoré zrekonštruované objekty sú trvalo obývané, niektoré len rekreačné. Aj napriek rekonštrukciám si niektoré objekty zachovali svoj pôvodný tvar domu, priečelie či tvar strechy. V obci je zachovaná aj zvonica, ktorá bola vybudovaná nad sýpkou. Nachádza sa tu aj niekoľko zachovaných pôvodných zrubových sýpok omietnutých hlinenou omietkou, no v úbohom stave a môžeme čakať ich rozpad. Nachádza sa tu aj niekoľko humien a stodôl na okraji obce. Tu sú fotografie z obce Dolný Kalník.

Ďalšou obcou sú Dražkovce, vzdialené od Martina len 2km. Táto obec je najviac poznačená blízkosťou mesta. Veľa pôvodných domov tu nenájdete, dokonca ani pôvodných tvarov či zachovaných prvkov tradičnej architektúry. Podarilo sa mi nájsť len jednu drevenicu a jednu stodolu a len jeden objekt s pôvodným tvarom trojpriestorového domu zo sedlovou strechou.   Pokračujeme obcou Karlová, vzdialenej od Martina 12km. Ako sme si spomínali pri obci Dražkovce, vzdialenosť od okresného mesta hrá v zachovávaní prvkov tradičnej architektúry veľmi významnú úlohu. Súvisí to zo sťahovaním zbohatlíkov zo sídlisk miest do blízkych obcí s lacnejšími pozemkami. Následne likvidáciou pôvodných stavieb a stavaním nových, ktoré už z pôvodnou architektúrou nemajú nič spoločné. Obec Karlová je však podobne ako obec Blatnica viac na okraji okresu a tým pádom menej poznačená zmenou pôvodnej ľudovej architektúry. Je to opäť obec neveľká a tak aj počet domov je nízky. Aj napriek tomu tu nájdeme niektoré skvosty turčianskej architektúry. Nachádza sa tu niekoľko tradičných oblúkových brán. Aj keď sa už na domoch nezachovali strechy s lomenou časťou v priečelí, zachovali si aspoň sedlový, prípadne valbový tvar strechy. V obci sa nachádza pár pekne zrekonštruovaných sýpok, ktoré slúžia skôr na iné účely, ale zapadajú do prostredia svojim vonkajším spracovaním. Dokonca aj dvojsýpka, s ktorou som sa stretol len pri pár obciach. Nachádza sa tu aj zvonica, ktorá je už však murovaná, nie drevená, ako sú zachované v niektorých iných obciach a má už iný, štíhlejší tvar a strecha je stanová. Za obcou sa nachádzajú pôvodné stodoly, ktoré si udržiavajú svoj charakter aj po rokoch. Strechy majú už pálenú škridľu, ako ostatne väčšina stodôl, ktoré sa rekonštruovali po 2. Svetovej vojne.   Priblížili sme si obraz zachovaných prvkov tradičnej ľudovej architektúry v štyroch turčianskych obciach. Ďalšie si predstavíme v časti 2.

 

Tento článok, spolu s galériou fotografií je súčasťou projektu „Odkazy dedín Turca“ podporeného z grantového systému Nadácie SPP v programe  „Dedičstvo regiónov“.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

SS PACERKY Z BUDKOVEC

Sumny tot strom kvitki rodzi

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV