3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia

28. 01. 2013

Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov po dátumovo pohyblivý začiatok tzv. veľkého pôstu, začínajúci dňom nazývaným Popolcová, Krivá, Suchá, alebo Škaredá streda.
Pôvodne išlo o lúčenie sa so zimou.

Naši predkovia spevom a tancom odprevádzali studené obdobie a tešili sa na príchod teplejších dní. Z hľadiska cirkevného roka fašiangy predstavujú časový úsek medzi obdobím adventu a naň nadväzujúcimi vianočnými a novoročnými sviatkami a potom pôstným obdobím vrcholiacim na veľkonočné sviatky. Dodnes majú staršie generácie na pamäti, že v oboch spomínaných obdobiach, advente a pôste sa nekonali tanečné zábavy  a iné podujatia, ani svadobné veselia, a to sa všeobecne rešpektovalo. Hojnosť veselosti a zábav bola až v období fašiangov.
Aj u Slovanov sa fašiangy vyvinuli zo starších zvykov, ktoré sa konali na prelome zimného a jarného obdobia. Z hľadiska pracovného procesu na hospodárstvách sa fašiangy  stali zlomom ukončujúcim priadky, za ktorými nasledovalo tkanie. Do fašiangov sa začlenili aj obrady spojené zo zmenou stavu jednotlivca. V tomto čase sa uskutočnila väčšina svadieb a v závere fašiangov boli tí, čo po prvý raz uzavreli manželstvo v priebehu posledného roka, symbolický prijímaní medzi ženáčov a ženy.


Aj u roľníkov bol posledný fašang, ako sa tieto dni ľudovo nazývali, určite najveselejším obdobím celého roka. Veselili sa všetci, či starí, či mladí, a ako zaznamenali kronikári, tradičným radovánkam spojeným so štedrým užívaním vína iných nápojov sa nevyhýbali ani vážni otcovia rodín  a prísni predstavení obce.  Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, prípadne až do stredy. Po tieto dni vyhrávali muzikanti v určenej miestnosti od večera až do rána na stole nechýbali rôzne nápoje, ako pálenka, víno, pivo a obľúbená medovina. V domoch piekli mäso, pečivo, huspeninu, vyprážali šišky-pampúchy.


Mládež získavala potraviny ako zvyčajne obchôdzkou. Veselé skupinky mládencov, niektorí z nich i v maskách, chodili s muzikou po domoch, kde ich obdarúvali slaninou, údeným mäsom a inými potravinami.
Sústredenie najčastejších a vyhradených fašiangových podujatí je v závere fašiangov, hlavne počas posledných troch dní: v nedeľu, pondelok a v utorok pred Popolcovou stredou, ako sa to dodržiavalo najmä v minulosti a na vidieku. Tieto dni sa označujú ako aj celé obdobie, teda: fašiangy, ostatné fašiangy, ostatky, končiny, zapošky, miesopustky, bakchusové dni...atď.

 Typickou piesňou pre všetky kraje je na fašiangy táto:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.

A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

 

Zdroj: Zvyky a tradície na Slovensku

Spracovala: Ľudmila Hricková

Foto: Ľubomír Jarek

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Hrončekovci

Pálenô,pálenô-Nad Zvolenom-Ej,pime

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV