3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Koniec zábav, veselíc a obdobie pôstu
Koniec zábav, veselíc a obdobie pôstu

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Koniec zábav, veselíc a obdobie pôstu

15. 03. 2013

Popolcovou stredou sa začalo obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý predznamenáva príchod veľkonočných sviatkov. Pôst nasleduje po fašiangoch a v ľudovom kalendári symbolizuje obdobie očisty tela a duše, zamerané na uvedomenie si duchovných hodnôt sviatkov, ktoré po ňom nasledovali. V kresťanskej tradícii tento čas pripomína ľuďom, aby si uvedomili, akú obetu pre nich priniesol Ježiš Kristus svojim utrpením. V ľudovej tradícii je obdobie pôstu a následne veľkonočných sviatkov časom, kedy sa do popredia dostávajú symboly jari. Zelené vetvičky, tečúca voda, vajíčka, vŕbové prúty, doprevádzané magicko-prosperitnými úkonmi, vyprosujúcimi dobrú úrodu, prosperitu hospodárstva či zdravie ľudí a zvierat.


Čo je symbolom pôstu

V názve prvého dňa pôstu je zaznamenaný jeden z hlavných znakov pôstneho obdobia - popol. Pre ľudí znamená očistu duše, tela a pominuteľnosť života. Stretávame sa s ním v mnohých ľudových obyčajoch, obdobie štyridsaťdňového pôstu nevynímajúc. V tento deň ľudia v kostoloch činia pokánie, očisťujú sa a na znak obrátenia k Bohu im robí kňaz na čelo popolom kríž.
Doma gazdiné popolom symbolizujúcim očistu niekedy vytierali nádoby a kuchynský riad. Atmosféra v jednotlivých dvoroch a gazdovstvách bola podriadená pokániu a pôstu. Ľudia jedávali len dvakrát do dňa počas najväčších pôstnych dní. Zakázané boli zábavy, veselice a svadby. Jesť sa mohli len nemastné pôstne jedlá.
Významným dňom pôstneho obdobia, dva týždne pred Veľkou nocou, bola Smrtná nedeľa, deň, do ktorého sa pretavili zvyky a obyčaje, ktorými sa ľudia lúčili so zimou a privolávali jar.

Vynášanie Moreny

Centrálnym obradom jarného obdobia bolo vyháňanie-vynášanie zimy väčšinou s použitím charakteristkých rekvizít. S prvým obradom sa spájala zvyčajne symbolická figurína zhotovená zo slamy a dvoch prekrížených palíc alebo metly, pblečená do dievčenských šiat, nazývaná: Morena, Marumurjena, Muria, Marejna, Marej, Vaľbaba,Baba, Koseľ, Kiselica a podobne. Spoločným základom tohto často celkom odlišne označovaného obradu, bolo zneškodnenie, zničenie, zbavenie sa nejakej zdravie a majetok ohrozujúcej sily, či sa už ponímala ako jav prírodný, alebo bilogický, teda odstránenie starého, zlého, škodlivého, aby mohla nastúpiť mladosť, krása, prosperita. Dialo sa to najčastejšie spálením, utopením, alebo roztrhaním figuríny symbolizujúcej to negatívne, čoho  sa bolo treba obávať a teda zbaviť. Podľa kalendára sa začína jar bez ohľadu na konkrétne podnebné podmienky a reálny vegetačný proces jednotlivých oblastí dňom jarnej rovnodennosti. V takom určenom jarnom období sa zvyky a obyčaje koncentrovali. A to bolo predovšetkým vynášanie Moreny a prinášanie leta.

Symbol veľkonočných sviatkov

Hlavným symbolom veľkonočných sviatkov sú vajíčka. Podľa starých kultových predstáv boli symbolom života, znovuzrodenia a plodnosti. Verilo sa, že výzdoba vajíčka umocňuje jeho magickú moc. K ich farbeniu sa v minulosti používali iba prírodné farby. Najobľúbenejšia bola červená, získavala sa z odvaru cvikly a pridaním trocha octu, hnedá - spoločným varením vajíčka so šupkami žltej cibule. Ak tých šupiek bolo viac, farebný odtieň bol silnejší. Pôvodne sa farbili iba vajíčka plné a to jednou farbou. Vyfukovanie a ornamenty pribudli až neskôr. Ľudový výrobca aj dnes zdobí prevažne slepačie vajcia s belostnou, kontrastnou škrupinkou, ale aj husie a kačacie. Zvláštnosťou môžu byť aj vajcia holubie a sliepok liliputok. Používa plné, varené vajcia, čo je starší spôsob, spojený s ľudovým obradom, ale aj vajíčka prázdne, takzvané výfuky.
Vosková technika zdobenia vajec, výfukov, na východe Slovenska nazývaná aj „pisanki", je najtypickejšou metódou na výzdobu kraslíc. Jej podstata spočíva v tom, že sa voskom vykryje ornament, ktorý má byť biely, potom sa vajcia ponoria do žltej farby a voskom nevykryté miesta sa zafarbia nažlto. Postupuje sa rovnakým spôsobom aj na žltej farbe. Niekedy je tých farebných vrstiev až sedem. Iná technika spočíva v tom, že sa ornament „píše" na kraslicu špendlíkom alebo plechovou trubičkou, ktorá sa máča do horúceho včelieho vosku.
Zdobenie vajec si vyžaduje skúsenosti, kresliarsku zručnosť, ornamentálnu predstavivosť a zmysel pre súlad farieb. V tomto bola pre ľudové maliarky neomylným učiteľom farebná harmónia prírody.

Zdroj:  Zvyky a tradície na Slovensku, internet
Spracovala: Ľudmila Hricková
Foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FSk Vernár

Krstiny, krstiny

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV