3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Veľký piatok
Veľký piatok

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Veľký piatok

29. 03. 2013

V predchádzajúcich storočiach bola tiež rozšírená predstava, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzajú strigy na určitých miestach chotára. Mohol to byť niektorý vrch na okolí, kde tancujú tak zaujato, že nezbadajú ani človeka, ktorý sa k nim priblíži. Podľa iných prameňov sa strigy kúpu v potoku alebo pod mostmi mútia maslo. Chodia aj do sadov, kde lámu mladé stromky, zo stajní berú hnoj, aby odobrali kravám mlieko. Ak gazdiná mala podozrenie, že jej kravám striga počarila, mala urobiť venček zo šípového prúta a o polnoci mlieko cezeň precediť. Keď ho hneď potom začala mútiť, privolala bosorku, ktorá kravy odčarila.


Na Veľký piatok sa pamätalo aj na ostatné domáce zvieratá. Všade tam, kde gazdovia dávali ovce na salaš, museli ich označiť, aby ich na jeseň spoznali. Ráno dostali ovce soľ, aby boli po celý rok zdravé. Bača odniesol hrudu soli aj do mraveniska, aby sa ovce držali v stáde a aby sa z nich žiadna nestratila. Ovce, ktoré ostrihali na Veľký piatok, mali mať kvalitnú vlnu.


Na Veľký piatok sa nič nesadilo ani nesialo, pretože v tento deň sa zem nesmie hýbať. Ani gazda v tento deň nemal piť a to ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný, ani pálenku, pretože by ho uštipol had alebo by mu živly zničili úrodu.
Jedálny lístok na Veľký piatok bol zostavený podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Ďalšia časť zvykov sa orientovala na upevnenie zdravia a na liečenie neduhov. Tomuto cieľu malo slúžiť ranné kúpanie a umývanie.


Čarodejnícku atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajchtivé dievčatá. Hádzali do potoka malé jedľové vetvičky. Ach ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inam. Je zaujímavé, že v oravských obciach kde nepoznali oblievačky, mládenci chodili len šiabať, na Veľký piatok tam ženy a dievčatá oblievali mužov.

Zdroj:  Zvyky a tradície na Slovensku,
Spracovala: Ľudmila Hricková
Foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Púchov

Hrdzialenko moje - Čože je to za zelená tráva

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV