3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Vajnorské ochotnícke divadlo
Vajnorské ochotnícke divadlo

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Vajnorské ochotnícke divadlo

21. 03. 2013
Vajnory

 

 

Sú veci, ktoré sa stávajú akoby mimochodom. Život uteká ako voda a niekedy sa nestihneme ani spamätať a sú tu opäť Vianoce. Vianočná výzdoba už dávno zmizla z našich domovov (aspoň myslím!) a čaká na svoju ďalšiu príležitosť niekde v krabiciach. Ale čuduj sa svete, Vajnoráci dostali jeden vianočný darček aj mimo sviatočnej sezóny. Tým darčekom je „Vajnorské ochotnícke divadlo“, ktoré po skoro štyridsiatich rokoch obnovilo svoju činnosť.

Prvého marca tohto roku sme sa stretli na prvej premiére divadelnej hry Carla Goldoniho GROBIANI, ktorú vajnorskí ochotníci naskúšali pod vedením režiséra Jána Filu. Ešte pred samotnou hrou sme boli svedkami udeľovania cien Ferdinanda Fašunga 2013 za celoživotný prínos ochotníckeho divadelníctva vo Vajnoroch. Ani som netušila, koľko ľudí bolo vlastne s ochotníckym divadlom u nás „zapletených“ ... Trocha viac z histórie nám potom porozprávala aj teta Lojzka Hrabáková, ktorá bola tiež priamou účastníčkou ochotníckeho divadelníctva vo Vajnoroch. A v hľadisku mala podporu ďalších svojich hereckých kolegov.

Všetci sme boli naozaj zvedaví, ako bude vyzerať Goldoniho hra, pretože sme videli hercov vo vajnorských krojoch a aj celá scéna napovedala, že samotný dej nás zavedie na dedinu a nie do paláca. Okrem toho sme na chodbe postretali aj členov Vajnorského okrášľovacieho spolku vo fašiangových maskách a došlo nám, že celý dej originálnych Grobianov prebieha počas benátskeho karnevalu, takže u nás, na dedine, to sú logicky fašiangy. Okrem toho fašiangári vtipne plnia funkciu živej opony. Áno, čítate správne. U nás totiž nemáme divadelnú sálu v pravom slova zmysle a aj tá opona v kultúrnom zariadení chýba. Ale toto bolo miliónkrát lepšie – vždy, keď treba pomeniť scénu, príde fašiangový sprievod, postaví sa pred obecenstvo, zaspieva fašiangovú pieseň a za chrbtami pilní „mravčekovia“ porobia, čo treba. Okrem toho aj v samotnom deji treba zasiahnuť v tom správnom čase a napríklad prepašovať nápadníka do domu nastávajúcej nevesty – samozrejme v anonymite fašiangovej masky.

Ešte pred predstavením boli známe aj menej známe tváre ochotníkov  málinko poznačené trémou a ani sa nečudujem – veď hrať divadlo pred rodinnými príslušníkmi, susedmi, kamarátmi, kolegami z práce či dokonca pred oficiálnymi hosťami ... to už je „zaberák na nervy“ aj bez premiéry. Ale hneď po prvých vetách textu nám bolo jasné, že sa nielen dobre zabavíme, ale že budeme oči dokorán otvárať nad skvelou úrovňou celého predstavenia. Už cez prestávku to medzi obecenstvom príjemne vrelo dobrou náladou a na konci predstavenia sme to už nevydržali, vyskočili na rovné nohy a tlieskali o dušu. Zvolania „bravo“ beriem ako samozrejmosť.

Veru, bolo to pre nás veľmi príjemné prekvapenie a nebojím sa to prirovnať k vianočnému darčeku. Teraz už sa môžeme len tešiť na ďalšie predstavenia v podaní našich ochotníkov – Michala Drotována, Matúša Ferenčíka, Dalibora Grebečiho (ktorého v najbližších predstaveniach už vymení Miroslav Rybár), Marcela Laurinského, Michala Pustaia, Adriany Bezákovej, Márie Grebečiovej, Petronely Juruškovej, Dagmar Púpalovej a Gabiky Zemanovej. Nesmieme ale zabudnúť aj na postavy, ktoré na javisku nevidno – bez šepkárky Heleny Novákovej by bolo niektorým hercom počas predstavenia „horúco“, bez inšpicientky Milady Brucknerovej by bol na scéne „neporiadok“, bez osvetlovača Martina Bernhauera by bola tma a bez kulís  z dielne rodiny Zemanovej by bolo na scéne naozaj prázdno.

A aby som nezabudla – počas marca, okrem víkendových predstavení, sa stihli vajnorskí ochotníci zúčastniť aj prehliadky s názvom Modranský grnák, čo bol prvý ročník súťaže amatérskeho divadla, prednesu poézie a prózy a improvizačnej ligy, odkiaľ si priviezli dokonca aj ocenenie. Ale o tomto sa dozviete v pripravovanej relácii, ktorú si môžete vypočuť v sobotu 30. 3. o 22:00 a v reprízach v nedeľu 31.3. /11:00, v utorok 2.4./14:00 a vo štvrtok 4.4./22:00.

Ale teraz si už prečítajte, čo o vajnorskom ochotníckom divadle napísal generálny riaditeľ občianskeho združenia Vajnorské ochotnícke divadlo a režisér predstavenia :

 

Občianske združenie, Vajnorské ochotnícke divadlo (ďalej len: OZ VOD) vzniklo z iniciatívy obnoviť slávnu tradíciu ochotníckeho divadelníctva v Mestskej časti  Bratislava – Vajnory a cieľom združenia je hlavne:

„Podpora a rozvoj záujmových činností v oblasti muzikálovej a divadelnej tvorby hlavne v mestskej časti Bratislava – Vajnory, ale aj na Slovensku. Čo znamená združovanie nových talentov, absolventov umeleckých škôl, pedagógov, či profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Podporovať a cibriť ich talent a ponúknuť možnosť prezentovať svoje skúsenosti.

Vytvárať priestor a hľadať možnosti pre realizáciu nových projektov, následne ich prezentovať na verejnosti a v médiách. Ponúkať voľno-časové aktivity všetkým vekovým kategóriám, organizovať semináre, kurzy, krúžky a podporovať originálne projekty zamerané na činnosť OZ VOD.“

 VOD by rado nadviazalo na tradíciu, ktorá bola v našej mestskej časti roky a kvalitne pestovaná, veď súbor Vajnorských divadelníkov hral také predstavenia, ako:

Kubo, Maryša, Jej pastorkyňa, Ženský zákon a mnohé iné, i operety.

Divadelný súbor sa nie raz zúčastnil na rôznych festivaloch, či súťažiach a často do Vajnôr priniesol aj dáku tú trofej víťazov. Mená, ako Ferdinand Fašung, (Ferdiš – ako mu familiárne hovorili Vajnoráci), Jozef Zeman (prezývaný Jožko Šporťák), Alojzia Hrabáková (naša „teta Lojzka“ – ktorá je aj kmotrou OZ VOD) sú mená, ktoré budú už navždy späté s ochotníckym divadlom vo Vajnoroch.

 Radi by sme aj my v OZ VOD nadviazali na túto slávnu minulosť a využili dedičstvo našich predkov a súčasnému modernému divákovi podali nevtieravou formou, možno i v klasických hrách, kus našej tradície.

Naše Vajnorské nárečie, ktoré tak bravúrne zmapoval Ing. Bohumír Hrabák v Diferenčnom slovníku nárečia slovenského vajnorského i v dvoch svojich poviedkových knižkách, či náš prekrásny vajnorský kroj, sú artikle, ktoré majú čo ponúknuť oku i uchu dnešného diváka.

Umelecká riaditeľka OZ VOD, pani Gabriela Zemanová, mi na jeseň minulého roku predstavila víziu realizovať klasickú komédiu talianskeho autora Carla Goldoniho „GROBIANI“, ktorú nášmu súboru ponúkol renomovaný režisér pán Ján Fila. Veľmi som sa potešil, nakoľko OZ VOD plánovalo svoju činnosť rozbehnúť práve titulom z pera tohto slávneho autora „Sluha dvoch pánov“ – chcel som reálie tejto komédie čo najviac stotožniť s Vajnormi - uvažoval som o preklade do Vajnorského nárečia - s tým však vystali komplikácie. Hra je to náročná a tak sme hľadali nové možnosti.

Pán režisér Fila, ponúkol hotovú úpravu Goldoniho „Grobianov“, totožnú s mojou predstavou. Dej tejto hry situoval z pôvodného prostredia, do prostredia klasickej slovenskej dediny medzivojnového obdobia a tým hru priblížil nie len nášmu domácemu prostrediu, ale vytvoril tým aj priestor pre prvky blízke našim tradíciám, zvykom, krojom... a o to Vajnorskému ochotníckemu divadlu ide v prvom rade – prepašovať do nami uvádzaných inscenácii kus dedičstva našich predkov a to si myslím pán Fila bravúrne zvládol...

Vďaka iniciatíve a zanieteniu Gabiky Zemanovej sa okamžite rozbehlo intenzívne skúšanie, spojili sa ľudia rôznych vekových kategórii a profesií a vo svojom voľnom čase usilovne pilovali text, obšliapavali si scénu, osvojovali si prvé gestá v hereckom konaní – vznikol kolektív na ktorý som hrdý. Účinkujúci vo OZ VOD sú amatéri/ochotníci, bez väčších divadelných skúseností a ja verím, že potleskom oceníte ich námahu a už teraz Vás vítam na niektorom z našich predstavení.

Igor Roy – generálny riaditeľ OZ VOD

divadlo-vajnory@centrum.sk

 

Carlo Goldoni (1707 – 1793) napísal 120 komédií. Položil základy talianskej národnej veselohry, meštianskej charakterovej komédia zároveň zavŕšil dvojstoročnú epochu commedie dell´arte. Taliansky literárny kritik Francesco de Sanctis napísal o diele Carla Goldoniho, jedného z najvýraznejších autorských osobností talianskeho divadla a klasika svetovej literatúry:

„Ako Galileo Galilei vypovedal z vedy okultné sily, hypotézu, dohad, nadprirodzeno,

tak chcel Goldoni vypustiť z umenia fantastično, gigantično, deklamatárstvo a rétorstvo.

Čo vo francúzsku urobil Moliére, o to sa pokúsil v Taliansku Carlo Goldoni“.


Pri nadviazaní spolupráce s vajnorskými ochotníkmi som samozrejme uvažoval o titule, ktorý by bol vhodný pre začínajúci ochotnícky súbor. Napokon som objavil pomerne vtipný konverzačný text Carla Goldoniho GROBIANI. Niektorí odborníci považujú túto hru za vrchol Goldoniho tvorby. Je to komédia o mravoch kupeckého života Benátok v polovici 18. storočia, ktorá sa odohráva počas karnevalových dní.

Aby som tento príbeh čo najviac priblížil vajnorskému, ale i slovenskému publiku, dialógy som upravil tak, že je to komédia o mravoch dedinského života Vajnôr z prvej polovice 20. storočia, ktorá sa odohráva počas fašiangovej zábavy.                                     

 

Mgr. art. Ján Fila, režisér

 

 

foto:  Emili Kubincová

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH Lucnice

Ked som bol malicky pacholicek

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV