3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Daša Kralova – noblesná dáma slovenského folklóru v Chorvátsku
Daša Kralova – noblesná dáma slovenského folklóru v Chorvátsku

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

daša kralova

O MNE HOVORIA:
mimoriadne všestranna folkloristkA, aktivistkA a organizátorka,vedúca rôznych tanečných skpín, pedagogička, moderátorka programov folklórnych festivalov, ale aj Rádia Našice, tanečníčka, speváčka ... – jedným slovom...

Daša Kralova – noblesná dáma slovenského folklóru v Chorvátsku

27. 03. 2013
Našice, Chorvatsko

Školu výučby choreografie ľudového tanca regiónov Slovenska a jej III. ročník organizovali v  Bratislave  Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov (ÚJOP CĎV UK), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského  a Vysoká škola múzických umení, ktorej garantom je  Doc. Ján Blaho. Letnú školu už po tretí raz absolvovala aj rodáčka z chorvátskych Našíc, naša krajanka Darinka Silađi, ktorá je známa pod menom Daša Kralova.

Práve túto mimoriadne všestrannú folkloristku, aktivistku a organizátorku Matice slovenskej v Chorvátsku, dopisovateľku mesačníka Zväzu Slovákov v Chorvátsku Prameň, vedúcu rôznych tanečných skupín, pedagogičku, moderátorku programov folklórnych festivalov, ale aj Rádia Našice, tanečníčku, speváčku... – jedným slovom neuveriteľne všestrannú a talentom nadelenú ženu práve v kontexte Letnej školy choregografie predstavila v profilovom rozhovore pre internetové médiá Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Olgica Služek, tajomníčka Matice slovenskej Miljevci. Prirodzene, že jej prvá otázka smerovala k Daše Kralovej, aby sa pohrúžila do svojho doterajšieho životného i profesijného príbehu. Neuveriteľne bohatého, Napokon, posúďte...

Narodila som sa v roku 1976 v Našiciach.  Členkou  SKUS „Fraňo Strapač“  a  Matice slovenskej Markovec  som bola takmer dvadsať rokov, od roku 1981 do 2000. V tom období som aktívne pôsobila ako tanečnica a sólová speváčka. V deväťdesiatych rokoch som sa stala vedúcou tanečných skupín a pôsobila som ako úspešná tanečná pedagogička. Pod vedením choreografky Branky Baksa som nacvičila niekoľko tancov a detských hier. Vynikala som nielen ako tanečná pedagogička, tanečnica a speváčka, ale aj ako moderátorka folklórnych programov. Lenže nielen folkloristické počiny vám boli blízke.

Záber vašich aktivít zasiahol aj do médií, funkcionárčenia v spoločenských organizáciách Slovákov v Chorvátsku.

Vo funkcii tajomníčky SKUS som pôsobila v rokoch  1994-1999. Bola som aj predsedníčkou Odboru mladých matičiarov MS Markovec (OMM MS Markovec), ktorej členovia vždy úspešne reprezentovali Slovákov z Chorvátska na mnohých podujatiach na Slovensku. Pôsobila som aj ako dlhoročná dopisovateľka  Prameňa, mesačníka Zväzu Slovákov. Viac ako desaťročie som redaktorkou „Kvapky slovenského života“, relácie rozhlasového vysielania, ktorú v slovenskom jazyku vysiela Rádio Našice. Prostredníctvom relácie oboznamujem verejnosť s dianím a aktivitami slovenskej národnostnej menšiny nielen v slovenskej dedine Markovec, ale podávam informácie aj našického kraja a celého chorvátskeho územia. Nadobudnuté skúsenosti v Markovci a lásku ku slovenskému folklóru aj dnes prenášam na členov iných slovenských združení v Chorvátskej republike. V Matici slovenskej Našice som tiež bola tajomníčkou. Ako choreograf som pôsobila sedem a pol roka v Matici slovenskej Zokov Gaj a v súčasnosti pôsobím v tejto úlohe aj v Matici slovenskej Miljevci. V Miljevciach sa ako choreografka podieľam na zachovaní slovenskej identity a tradičnej kultúry. Za svoju prácu som bola ocenená mnohými vyznamenaniami; SKUS „Fraňo Strapač“ , MS Markovec,  MS Našice, Zväz  Slovákov a od SIZA ZA KULTURU SFRJ. Venujme sa teraz programu tohtoročného III. ročníka Letnej školy výučby choreografie ľudového tanca regiónov Slovenska.

Čo všetko ste počas školy absolvovali a čím novým vás obohatila?

Program výučby bol príliš nabitý a namáhavý, najmä ak pritom ešte zoberieme do úvahy,  že sa konal práve počas rekordných letných horúčav až do 43°C! Výučba choreografie ľudového tanca obsahovala prednášky  z odbornej terminológie súvisiace s predmetom kurzu, odborné prednášky o slovenskom folklóre a slovenských reáliách a počas víkendu sme sa zúčastnili na najstaršom a najväčšom folklórnom festivale vo Východnej. Škola mala za cieľ aj zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku,  zoznamovanie sa so slovenskými reáliami a kultúrou v prirodzenom jazykovom prostredí. Tým najdôležitejším pre nás, účastníkov, však bolo učenie sa choreografií slovenského ľudového tanca z vybraných regiónov Slovenska, v spolupráci s VŠMU v Bratislave.

Ktorými regiónmi ste sa zaoberali špeciálne v tomto roku?

Boli to región Spiš, o ktorom prednášali pedagógovia David Schimmer a jeho tanečná partnerka Linda Luptáková. Cez Trenčiansky región nás  sprevádzali Michal Zábražný a Veronika Miščíková.  Prednášky na tému Základy choreografie a analýza audiovizuálneho materiálu realizoval  Doc. Ján Blaho.

Ako ste sa vlastne dostali na letnú školu a odkiaľ boli vaši kolegovia?

Ešte v rokoch 2001, 2002 a 2003  som bsolvovala Kurz slovenského jazyka a kultúry pre krajanov, taktiež na ÚJOP  CĎV UK,  a odvtedy sledujem ich aktivity cez ich webovú stránku. Moji spolužiaci boli krajania žijúci v zahraničí, potomkovia krajanov žijúcich v zahraničí, ktorí tancujú vo folklórnych súboroch zameraných na slovenské ľudové tance a piesne a chcú sa stať choreografmi týchto tancov.  Alebo vedú slovenské folklórne súbory v zahraničí a chcú poznať nové prvky týchto tancov a nové techniky podľa jednotlivých regiónov Slovenska. V tomto roku boli účastníci Letnej školy zo Srbska, Chorvátska a Kanady.

V úvode rozhovoru sme uviedli,  že garantom kurzu bol Jáno Blaho. Čo to pre vás a pre ľudí, ktorých tanečné aktivity kreujete, keď pracujete práve s takouto osobnosťou, odborníkom?

Nacvičovať slovenské choreografie je pre mňa veľmi dôležitá a cenná úloha, poslanie. Nesmierne som spolupráci s pánom Blahom rada,  lebo iba málo ľudí má možnosť zdokonaľovať sa pod vedením najvýznamnejších odborníkov v choreografii ľudového tanca. A práve takým je pre mňa Doc. Ján Blaho. Je to človek s obrovským záberom a skúsenosťami, inak absolvent Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Od roku 2000 pôsobil ako externý učiteľ na Filozofickej fakulte Konštantína filozofa v Nitre a na Katedre etnológie. Popri zamestnaní sa venoval práci vo folklórnom hnutí ako lektor, inštruktor osvetových zariadení, realizátor folklórnych programov a choreograf. Takmer 20 rokov pôsobil ako choreograf a umelecký vedúci vo folklórnych súboroch Ponitran a Gymnik, pričom choreograficky pracoval aj pre SĽUK, Lúčnicu, divadelné scény a filmy. Od roku 1996 až doteraz je zamestnancom Vysokej školy múzických umení v Bratislave –  na Katedre tanečnej tvorby. Pre ľudí, ktorých nacvičujem,  je dôležité, aby všetko to, čo robím, tvorím, som mala možnosť konzultovať s odborníkmi so Slovenska. A tak aj preto je pre mňa pán Blaho výnimočne vzácnym človekom.

Máte za sebou už tridsať rokov pôsobenia v oblasti slovenského folklóru. Začali ste ako tanečnica, speváčka, potom ste boli aj sólistka, umelecká vedúca, moderátorka, tajomníčka, hlásateľka v rádiu a na konci aj choreografka. Znamená to, že ste už dosiahli maximum?

Nie!!! (smiech…) Keď poviete - viac než  30 rokov - znie to, že je to dlhý časový úsek, ale pre človeka, ktorý robí takúto prácu s láskou, čas je nepodstatný. Chcem pripomenúť, že svoje znalosti využívam aj v rámci spolupráce s chorvátskymi folklórnymi spolkami, zvlášť KUS Valpovo, Željezničar Osijek, I.K. Adamović Čepin, Záhrebský Folklórny Ansambl Dr. Ivan Ivanča... V súčasnosti pracujem na tom, aby som vedela samostatne zvládnuť prípravu a nácvik čo najviac jednotiek scénického prejavu. To znamená, že sa - okrem  tanečnej zložky, starám ako vyučená kaderníčka dokonca aj o účes... V Záhrebe som absolvovala edukačné dielne make-up pod vedením make-up umelkyne Ireny Herceg Gojić. Naďalej sa učím a hodiny spevu absolvujem u operného speváka Chorvátskeho národného divadla v Osijeku Mr.Art. Ladislava Vrgoča.

Je takmer tradíciou, že naše slovenské súbory v Chorvátsku si pozývajú choreografov zo Slovenska, keď sa chcú naučiť nový tanec.  Prečo je tomu tak?

Odpoveď je potrebné hľadať v súboroch, ktoré to praktikujú. Pravdou je, že pomerne málo ľudí v rámci slovenskej menšiny má vedomosti a vôľu pôsobiť ako choreograf. No nájdete aj takých, ak, pravda, pátrate. Prednosťou choreografov zo Slovenska môže byť to, že prichádzajú z prostredia, ktoré  im je blízke s množstvom pôvodného materiálu a preto ich choreografie môžu byť viac autentické. Na druhej strane, za veľký nedostatok tohto riešenia považujem skutočnosť, že sa materiál z iného prostredia aplikuje v prostredí, ktorý choreograf  dôkladne nepozná, a najmä to, že ďalšie nacvičovanie sa koná potom bez jeho dozoru. Každý súbor  túto otázku rieši podľa vlastného vedomia a svedomia. Ja som otvorená spolupracovať, ak ľudia majú jasný cieľ - a to bez ohľadu či ide o Slovákov, Chorvátov alebo príslušníkov niektorej inej národnosti.

 

Pre jankohrasko spracovala Dr.sc. Sandra Kralj Vuksic

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

SS Pacerky z Budkovec

Pred nasim oblackom

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV