3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  1. Medzinárodný festival fujaristov
1.  Medzinárodný  festival  fujaristov

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Imro Oravec (Imi)

Imi K folklóru som pričuchol v roku 1973 v súbore Dargov kde som tančil 12 rokov. Od roku 2003 účinkujem v seniorskom kolektíve Omladina. Obľubujem región Detvy, asi v minulom živote som tam žil. Hudba a pesničky sa mi páčia z celého Slovenska....

1. Medzinárodný festival fujaristov

16. 05. 2013
Zvolen

Fujara. Myslíte si , že ešte niekto na Slovensku existuje čo ju nepozná? Ja po predchádzajúcom fujarovom festivale som presvedčený, že nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe poznajú tento majestátny hudobný nástroj, ktorý svojím hlasom, svojou stavbou a výzdobou uchvacuje všetkých poslucháčov a divákov.

V dňoch 10. – 12. mája 2013 sa na Zvolenskom hrade konal 1. medzinárodný fujarový festival . Viacerí si možno teraz položíte otázku prečo medzinárodný. Nuž predstavte si , že sa v tejto historickej pamiatke stretlo množstvo muzikantov hrajúcich na fujarke nielen zo Slovenska, ale početné zastúpenie mali Česi, Nemci, fujarista z Poľska aj Belgicka. A keď už sme fujaru tak spropagovali tak ešte aj z Ameriky pricestovali fujaristi..

   Fujara má svoju dávnu históriu, je neodmysliteľnou súčasťou kraja pod Poľanou. Cestou z Košíc, keď som sa zahľadel na tú našu prekrásnu prírodu, ktorá práve v tomto období je najúchvatnejšie, je ako deva, ktorá sa práve strojí na vydaj. Je ako nevesta odetá, vyzdobená, krásna, spanilá. Tak aj naše hory , lúky, potoky a jarčeky, záhradky  a políčka obklopujúce nás ľudí, mi pripomínali zvuk fujary, raz tichý dumavý, navodzujúci pokoj v duši, inokedy zasa zvuk vetra, akoby aj fujara chcela svojím hlasom povedať, starajte sa o mňa prírodu, vy ľudia, tak ako o svoje deti, lebo ja vám to  vynahradím v mnohých podobách. Fujara je súčasť prírody, pochádza z nej a človek jej dal dušu, človek jej dal život, človek jej dal hlas, naučil ju spievať a spolu s ňou žil, trpel, ale prinášala mu  svojou hrou, svojím hlasom  radosť, spokojnosť a šťastie.

   Duša fujary, občianske združenie, ktoré založil známy výrobca hudobných nástrojov, píšťaliek a fujár, fujarista, spevák, srdcom a dušou folklorista Dušan Holík. Spoločne s kolektívom nadšencov vymysleli a pripravili nezvyčajné podujatie - fujarový festival. No kde inde môže byť fujarový festival, keď nie v srdci  a rodisku fujary v kraji pod Poľanou v meste Zvolen. Zvolenský hrad bol celý víkend centrom fujaristov a návštevníkov obľubujúcich zvuk fujary, dedičstvo to našich predkov. Ej, veru čudovali by sa nielen Thurzovci, ale aj Ľudovít I. čo sa to deje na ich hrade. Prechádzam popod hradnú bránu, som plný očakávania, ale som aj v duševnej neistote, ako tu medzi ostatnými fujaristami a píšťalkarmi budem  reprezentovať svoju lásku k týmto nástrojom.  Po prvých metroch po kamennej dlažbe nádvoria neistota opadáva, spoznávam výrobcov folkloristických relikvií, Ľubka Medveďa , Janka Šulíka, Janka Pichnarčíka, Paľa Tomka. Zvítali sme nielen objatím, ale aj dobrým trúnečkom.  No a je po duševnej neistote, nastala istota, že som správne medzi ľuďmi, ktorí sú otvorení, majú radi folklór, majú radi ľudí. V stánku organizačného výboru kraľuje Peter Pajkoš, zaregistrovanie je jednoduché, uvítanie prirodzené a idem do víru zvukov fujary. Na nádvorí hradu je postavené javisko s kompletným ozvučením, čítam program, chcem sa zorientovať v spleti rôznych programov, ktoré prebiehajú nielen na nádvorí, ale aj v historických sieňach hradu. Celý zvolenský hrad je náš!!!! Poddaný milovníci fujary, folkloristi obsadili kedysi nedobytnú pevnosť vladárov. Z kdekade počuť rozfuky, kde sa pozrieš fujary, píšťalky, v podchode na nádvorie nádherné  obrazy s folklórnou tematikou, stánky s výrobkami ľudových remesiel, opodiaľ spev, v hlúčikoch nadšená vrava, presne tak ako na správnom jarmoku, kde sa ľudia zbližujú, kde si odovzdávajú skúsenosti, kde sa obchoduje, kde je vynikajúca nálada. Na javisku sa striedajú fujaráši, každý zanôti svoju obľúbenú. V programe sú však aj hostia festivalu a nie hocijaký. Meno Jiří Stivín je synonymom flauty a všetkého, do čoho sa dá fúknuť na celom svete. Vladimír Merta zasa český pesničkár, ktorý svojimi pesničkami veľmi inklinuje k ľudovým nápevom a motívom. Pozerám na javisku postupne prichádzajú  v programe fujaristi z celého Slovenska, neskôr v druhej časti fujaristi z Čiech. Neveril som vlastným očiam a ušiam, že kto každý sa venuje tomuto úchvatnému hudobnému nástroju. Všakovaké pesničky a melódia znejú hradným nádvorím. Na javisko prichádzajú hostia festivalu. Ľudkovia teda vám poviem , čo predvádzal na javisku pán Stivín, na rôznych fúkacích hranových nástrojoch, hral od štylizovaného folklóru, cez dobovú muziku, vlastné variácie až jazzové jamovanie. Bol to nielen pre mňa , ale aj pre ostatných divákov zážitok, ktorý sme prejavili a ohodnotili dlhým potleskom.  To som však ani netušil, čo mňa a ostatných divákov čaká v kráľovskej sieni, v programe  „ Hviezdy pod hviezdami „.   Spomeniem len mená účinkujúcich : Dušan Holík, Jiří Stivín, Vladimír Merta, Radim Zenkl, Bob Rychlík, Zsolt Botoš, country skupina Paci Pacifik. Je veľmi ťažké opísať tento koncert. Respektíve opísať by sa dal, ale článok by bol taký obsiahly, že každý pri množstve strán to prestal čítať. Ale nemôžem nespomenúť len jednu reminiscenciu. Dušan začal hrať nejakú pesničku na fujare, do toho sa zapojil pán Stivín, na zobcovej flaute, znezdajky sa pripojil Radim na gitarôčke aj s Mertom na gitare. Ako tak si preberali a tvorili priamo na javisku, znezdajky vyšiel z hľadiska človiečik, sadol si za klavír a improvizoval s týmto zoskupením.  Toto nielen vo mne, ale aj u ostatných  vyvolalo neskutočné emócie. Samozrejme potlesk po stojačky. Ten počas tohto koncertu bol niekoľko násobný. Po koncerte sme partia fujaristov, odchádzali spokojní, ba až nadšení z prežitého dňa, ešte  nevstrebané zážitky je potrebné uložiť si v pamäti, a kde inde , ako v pamätných miestnostiach zvolenskej krčmy, kde sme si dali pred spánkom spevácku rozcvičku. Monika Gromová, Dano Homola, Peťo Pajkoš, Jano Pichnarčík, Ľubo Janec, Milan Katreniak - to je zloženie nočného spevokolu, ktorý vyspieval pesničky z celého Slovenska.

   Nedeľa ráno. Všetci sa stretávame na nádvorí hradu, účinkujúci sme tu všetci. A tak okolo desiatej hodiny všetci sa postupne striedame na javisku. Za moderovania Moniky a Laca, každý v stručnosti povie,  ako sa dostal k hre na fujaru. Stretnutie neformálne, ale srdečné, bez nadradenosti, bez nejakých škrupúl. Toto je tiež veľkým kladom festivalu. Jeden druhému drukovali, povzbudzovali ho, jednoducho bola tam jedna veľká rodina. Na tomto podujatí bolo toľko sprievodných podujatí, v kaplnke, v kráľovskej sále, v stĺpovej miestnosti. Bolo počuť nielen folklór , ale aj dobovú hudbu. Trochu sa zastavím pri výrobcoch píšťaliek, fujary trombity, drumblí, gajdice a fujár. Bolo ich tu na predaj nepreberné množstvo. Technika pokročila, skladacie fujary, krásne zdobené, ale aj jednoduché politúrované, pokrok vo výrobe nasleduje ako pokrok v elektronike. Obdivuhodné. Nasleduje záverečný program galakoncert v stĺpovej miestnosti hradu. Vynikajúca akustika len podčiarkla zvuk všetkých nástrojov. Striedali sa tu píšťalkári, s triom fujaristov, jednotlivcami, záver ako sa patrí. Prítomní diváci si mohli vychutnať všetko. Vynikajúca ľudová hudba Jaroslava Hazlingera podporila niektorých hráčov, čo veľmi obohatilo tento koncert. Na záver programu  predviedol vrchol hry na píšťalku pri doprovode muziky so svojim žiakom Dušan Holík, famózna hra a nebývalý úspech aj ohlas publika. Záver koncertu vytvorila mužská spevácka skupina z Heľpy hymnickou piesňou  „ Na Kráľovej holi..“ a približne päťdesiat fujaristov svojím rozfukom pripravili dôstojný záver tohto nezvyčajného podujatia, medzinárodného fujarového festivalu.

   Všetky festivaly sú o stretnutí ľudí, ktorí majú radi to čo sa na festivale odohráva. Tento festival, bol v výnimočný v tom, že sa tu stretli ľudia, ktorí sa na nič nehrajú, sú si všetci rovní, rešpektujú jeden druhého, snažia sa navzájom si pomôcť, poradiť. Boli tu nielen skúsení fujaristi, ale aj začínajúci hudobníci, ktorí chcú preniknúť do tajov tohto nástroja, našej slovenskej pýchy, jedinečného zvuku, nástroja zapísaného  do zoznamu hudobných nástrojov v organizácii UNESCO .   Festival ukončila znelka tohto podujatia, v nej počuť zvony, fujaru, píšťalku aj spev.

    Tento prvý festival bol naozaj prvým spomedzi všetkých folklórnych festivalov tohto roku. Nálada na tomto festivale bola neskutočná, ľudská. Chcem sa nielen vo svojom mene, ale iste môžem za ostatných tlmočiť organizátorom skutočne od srdiečka poďakovať za ich nesmiernu námahu pri organizácii tohto podujatia, ktoré z môjho pohľadu nemalo chýb. Viem veľmi dobre, ako ťažko sa zháňajú v súčasnosti peniaze a akcie podobného druhu. Prajeme vám, Dušan aj so svojou enklávou spoluorganizátorov, veľa úspechov a pevných nervov pri príprave druhého ročníka.

    Som nesmierne rád, že som sa mohol osobne zúčastniť na tomto jedinečnom a ojedinelom festivale, že som mohol prezentovať sa nielen pred divákmi, ale aj pred ostanými vyznávačmi fujary a píšťaliek. Lebo ja som pred časom vyznal fujare svojimi myšlienkami.    Prečo fujara?  Tento drevený nástroj má svoje prekrásne vyzdobené telo, ornamentmi pripomínajúcimi našu  prírodu, lúky posiate kvetenou, farba dreva  evokuje lesy, drevenice  a život vôkol nás. Fujarka má dušu, ktorej dáte život svojím fúknutím, tak ako vzniká život, tak vzniká aj tón fujary . Mňa hra na fujare  fascinuje, jej jemnosť s akou vyludzuje hlboké dumavé tóny , zároveň však nedostupnosť akou bojuje proti hráčovi pri rozfukoch, ako keby si povedal ešte a ešte a vy už nemáte dychu prekonať jej chamtivosť.  Pripadá mi to ako nahováranie ženy mužom.  Jemné fúkanie, trilkovanie, zasa dominancia pri vyšších tónoch to je nenapodobiteľné, stále iné, stále vzruch a náhle upokojenie, presne ako život človeka. Preto chcem stále objavovať túto nádhernú dušu v dreve ukrytú.

    Lúčime sa medzi sebou spontánne , nie formálne, tak ako sa lúčia ľudia, ktorí majú k sebe blízko  názorovo, spôsobom života, ktorých spája láska k ľudovému hudobnému nástroju, láska k ľudovej piesni, nadšenie v objavovaní krásy folklóru, oduševneniu uchovávať dedičstvo našich predkov, ktorí majú spravodlivú a ľudskú dušu , ktorých  spojila duša fujary , Dušan a „ Duša fujary „.

   Pozdravujem všetkých čitateľov tohto článku, čo vydržali prečítať ho až  tu k záveru.

 

Váš Imro Oravec

 

P.S.  Aj som si myslel , že tie moje články už číta veľmi málo ľudí, ale práve na tomto festivale ma presvedčili viacerí, ktorí sa ma pýtali , kto je to Imi Oravec, alebo Imi z Omladiny, tak veru to som stále ja a som rád, že aj týmto svojím písmom urobím niekomu radosť.  Lebo mojím životným krédom je,  rozdávať ľuďom radosť.......

 

Foto: Monika Gromová  a Renáta Hrašková

 

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

ĽH Zobor

Povec že mi ďieuše

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV