3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Tekov tancoval a spieval
Tekov tancoval a spieval

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Tekov tancoval a spieval

20. 08. 2013
Starý Tekov

S pribúdajúcimi rokmi ubúda ciest do môjho rodného Starého Tekova. Tieto sa sústreďujú iba na tie najnutnejšie cesty, ako je Všechsvätých a Tekovské folklórne slávnosti. V prvom prípade trúchlime za svojimi blízkymi, v druhom prípade naopak. Veselíme sa, lebo je hostina a na hostine myslíme len na tie príjemnejšie veci. Spev a tanec, to boli aj kedysi lákadlá nielen dospelých, ale aj mládeže. Na Doline sa krútili ringlšpíre a duneli stokrát obohraté pesničky z ampliónov kolotočiarov, ale všetko to patrilo k atmosfére hostiny. Stretávajú sa známi aj rodina, aby si hostinu užili tak, ako sa na hostinu patrí. Býva to na Matku Božiu, v polovici augusta, tak ako aj tohto roku, kedy sa poriadali 22.Tekovské folklórne slávnosti „Tekov tancuje a spieva“. Niesli sa v znamení názvu „Na krídlach času“ a zobrazovali zvyky a tradície od jari do zimy.

  Folklórny súbor MÁJ z Piešťan v krásnych modrých myjavských krojoch farby nevädze či čakanky zatancoval myjavské kosierky a zaviedol nás do kopaníc. No a potom domáce súbory priniesli tradície fašiangov s pochovávaním basy (FS Hrončan a MSS Veselí chlapi Veľké Kozmálovce), vynášanie Moreny a Vinšovanie s vŕbou na Kvetnú nedeľu (DFS Tekovanček Starý Tekov). Druhý hosť slávností FS INOVEC zo Zlatých Moraviec nám ukázal Haluškový tanec, dievky s vareškami  miešali a varili a tancovali, v zrebnom odeve Tekova, v ktorom vyzerali veľmi zaujímavo. Potom sme sa preniesli do letných mesiacov, kedy dozrieva obilie a FS Dolina z Čajkova  nám pripomenula  žatevné dni s kosami, hrabľami, vidlami aj cepami a v dožinkovom pásme oslávili ukončenie žatvy so žatevným  vencom. FS Máj nás preniesol do Pozdišoviec, aby nám ukázali cifruvance, ako to vedia vyhodňare. Ale práce na poli nekončia, treba ešte všeličo porobiť a pozberať, ako nám to predviedli dievky a mládenci z FS Rozmajrín z Podlužian. K jeseni patrili kedysi aj regrúti, mládenci rukovali, zabávali sa a lúčili sa so svojimi milými a drahými, spievali a tancovali tekovské koleso a palotáš. S mašľami na klope a s vojenským kufrom na pleci sa odobrali do svojich posádok. Ale bolo treba aj oberačky pripraviť, lebo hrozno dozrieva a musí sa spracovať. Tak nám ho predviedli Veselí chlapi a Hrončania z Veľkých Kozmáloviec. Až potom sa mohli veseliť a spievať a predvádzať svadobné zanášky.

  A keď už bolo „po robote“ a všetka úroda bola na svojom mieste, bol čas aj na svadbu. Prvý družba pozýval na svadbu v mene svadobných rodičov, kde im sľubuvav miesto, podľa miesta pokrm a nápoj..., aby odprevadili nevestu na sobáš. A bolo veselie, spievalo sa a tancovalo, čardáše a rezké tance. Veru,  bolo sa na čo dívať. Svadobný sprievod s nevestou a mladým zaťom, svadobní rodičia a ostatní svadobníci prišli zo sobáša do príbytku nevesty, aby zasadli k svadobnému stolu. Svadobná hostina sa mohla začať. Starotekovčania z FS Tekovan sa predviedli ako skutoční svadobčania.

  Tak, ako nás tanečníci z Piešťan na začiatku zaviedli na myjavské kopanice, tak nás na záver zaviedli na Horehronie v pásme Hore Hronom, dolu Hronom. Ani Váh v Piešťanoch tak búrlivo netečie, ako tancovali tanečníci  FS Máj v horehronských krojoch. A dočkali sa uznania v podobe mohutného potlesku, že museli aj pridať. Krásne pásmo, krásne tance i tanečníčky s tanečníkmi.

  Rok tradícií a zvykov bol na konci, program skončil,  účinkujúci nastúpili na pódium a na záver zaspievali tekovskú svadobnú: „Od Tekova vietor veje, prší dážď...“, ktorá sa vari stane hymnou týchto slávností. Skončil sa 22. ročník Tekovských folklórnych slávností a môžem povedať, že úspešne. Odchádzali sme s príjemným pocitom pekne prežitého dňa a v očakávaní ďalšieho ročníka na budúci rok.

  Záverom už len úryvok z básne tekovského rodáka Jána Izáka-Hviezdina: „Rodnému kraju“, ktorý bol aj mottom podujatia:

Široké pole, rovný kraj, v kraji sa vŕšok vypína a v tieni hronských topoľov a líp starotekovská dedina, v kútiku sveta skrytý raj...

                                                                                                            Text a foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FSk Polana Jarabina

Slobodojko moja

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV