Život je nevyčerpateľným žriedlom príhod, rozprávok.
Hovorí sa, že píše aj romány, ale len málo ľudí sa odhodlá ten svoj život spísať a predstaviť verejnosti. Snáď nemajú odvahu a možno ani dostatok vôle. Ján Povolný dlhý rad rokov ukrýval v sebe rozprávkové zápisky, až nakoniec premohol strach z prezentovania sa verejnosti, chopil sa pera a spísal kus svojho života do Pravdivých rozprávok. S láskou a celým srdcom.
Niečo ho k tomu nutkalo.
Musel to urobiť.
Do knihy Pravdivé rozprávky Jána Povolného autor zhrnul tak roky svojho detstva ako aj roky po vojne. Sú to reálie, ktoré ho ovplyvnili, ktoré ho poznačili, na ktoré nezabúda a ktoré sa priam tisli, aby ich vyrozprával.
Z dna duše.
Pravdivo.
Raz s humorom.
Raz s tiesňou.
Kniha Pravdivé rozprávky Jána Povolného je nielen hlbokou citovou záležitosťou samého autora, jeho úprimné výpovede, ale jej témou a obsahom je dôležitým dokumentárnym a faktografickým prínosom. Autor neváhal prehovoriť, zasiahnuť do súkromia. Odkrýva témy, ktoré boli doteraz marginálne alebo utajované a pritom smutno, ba skľučujúco tvrdí:
„Tak muselo byť.”
Kniha Pravdivé rozprávky Jána Povolného je venovaná tým, ktorí majú radi Padinu, radi nazerajú do minulosti a radi pátrajú po dávnych zašlých časoch. Osobitnú zložku knihy predstavujú kresby chýrečného insitného padinského maliara Jána Bačúra. Sú presvedčivé a veľavravné. Doplňujú a obohacujú autorovo rozprávanie.
Nakoniec ešte iba jedna zmienka. Kniha Pravdivé rozprávky Jána Povolného, okrem zážitkových a biografických reálií predstavuje aj zdroj poznatkov, ktoré iste prispejú k priblíženiu histórie, o ktorej málo vieme. Možno práve táto knižka prispeje k širšiemu bádaniu či ďalšiemu výskumu toho obdobia v živote Padiny.
A preto je dobre, že je táto kniha Pravdivé rozprávky Jána Povolného tu, pred nami.
Mária Kotvášová - Jonášová
Ján Povolný sa narodil 20. 6. 1933. roku v Padine. Základnú školu skončil v Padine a Strednú technicko-strojnícku v Zreňanine. Absolvoval na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. Ukončil politickú školu v Novom Sade. Keďže pochádza z Padiny, ktorá je obklopená úrodnou pôdou a pasienkami, ešte ako malý, pomáhajúc rodičom, vykonával rôzne práce a staral sa o dobytok. Bol i kočišom. V tom čase sa aj cestujúci, aj tovar prepravovali kočom, ktorý ťahali kone. Neskoršie 1955./56. roku zložil skúšku za majstra mechanika, ako aj za traktoristu a to mu pomohlo, aby sa ako traktorista zamestnal v roľníckom družstve Pokrok Padina, kde zotrval 8 rokov. 1972. roku bol zvolený za predsedu OKSSRNV-Kovačica a túto funkciu zastával dva roky. Ako predseda OKSSRNV-Kovačica bol iniciátorom vybudovania pamiatkového múzea Mihajla I. Pupina v Idvore. Touto aktivitou sa zaoberal celých 10 rokov. Roku 1974 bol zvolený za predsedu Obecného zhromaždenia obce Kovačica. V tejto funkcii zotrval tri roky. Potom sa vrátil do roľníckého družstva Pokrok a ihneď bol poverený vybudovaním budúcej padinskej Utvy, ktorá bola úspešne vybudovaná 1979. V nej si zamestnanie našli mnohopočetní robotníci (187), z celej Kovačickej obce, a nie iba oni. Na čele Utvy sa nachádzal až kým neodišiel do výslužby. Koncom 1992. roku bol všestranne aktívny. Angažoval sa nie len v akciách rozvoja Padiny ale aj celej Kovačickej obce. Bol členom Zhromaždenia okresu Pančevo, až do jeho rozpadu. Tiež bol aktívnym členom Športového družstva Dolina (12 rokov podpredseda) a je jeden z iniciátorov vybudovania športového strediska v Padine. Mal na starosti aj investície (bezplatne) budovania Domu kultúry v Padine. Bol zástupcom predsedu Výkonnej rady Základnej obchodnej banky Pančevo v dvoch mandátoch. Tiež bol predsedom Úverového výboru v expozitúre Základnej obchodnej banky Pančevo v Kovačici. Bol členom Výkonného výboru Miestneho spoločenstva Padina. A ako člen Loveckého spolku vykonával rôzne funkcie. Bol predsedom a sekretárom miestneho družstva Zajac Padina, viac mandátov;
- predsedom Obecného loveckého družstva obce Kovačica v dvoch mandátoch;
- členom predsedníctva pokrajinského Loveckého zväzu Vojvodina v dvoch mandátoch;
- členom Rady novín Lovačke novine.
Tak isto bol členom Rady novín Hlas ľudu, dlhoročným dobrovoľným darcom krvi, viac ako 30-krát daroval krv. Pre svoju aktivitu na rôznych poliach získal aj uznania: Medailu za zásluhy za národ; Rad práce so strieborným vencom; Zlatý rad Loveckého zväzu SFRJ; Plaketu OLS Kovačica; Plaketu za prácu SOUR Utva; Zlatý odznak Hasičského spolku Vojvodiny, ako i mnohé Ďakovné listiny za dobrovoľný odber krvi.
Redakcia JH sa pripája ku gratulantom a želá Jankovi Povolnému veľa zdravia a energie ku ďalším "rozprávkam" :-)