3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Fujaristi v Čičmanoch 2013
Fujaristi v Čičmanoch 2013

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Fujaristi v Čičmanoch 2013

02. 10. 2013
Čičmany

Keď som pred pár rokmi prijala na konci septembra pozvanie do Čičmian, netušila som, čo ma vlastne čaká. Netušila som, že toto miesto a ľudia, ktorí sa tu práve v tomto termíne stretávajú, mi učarujú natoľko, že sa pre mňa stane krásnou tradíciou každoročne do Čičmian zavítať. Neviem, kto mi pobosoroval, netuším, čo mi učarovalo. Možno to je duch tohto miesta, možno sú to krásne tóny fujary, možno sú to jedineční ľudia. Alebo všetko dokopy? Pridajte ešte neopakovateľné farebné kombinácie, ktoré vytvára príroda na začiatku jesene, k tomu namiešajte originálne maľby na stenách miestnych dreveníc a nezabudnite na kopec vyšívanej nádhery nielen čičmianskeho kroja. Pretože vždy v posledný septembrový víkend ožije Humno Ondreja Gregora v Čičmanoch prítomnosťou milovníkov fujary z celého Slovenska a nebojím sa povedať, že priam z celého sveta.

Už po ôsmy krát sme sa takto stretli práve teraz, 27.-29. septembra. Piatok je ten deň, kedy sa po obede pomaly schádzame, zvítavame sa a spoločne sa tešíme na nadchádzajúci víkend. Treba si aj vyrozprávať zážitky za dobu, kedy sme sa všetci nevideli a tento deň je na to ako stvorený. Je zaujímavé, ako civilné oblečenie dokáže zmeniť človeka. Ľudí, ktorých väčšinou stretávate oblečených v kroji, zrazu vidíte inak, akosi všedne, a trvá o sekundu dlhšie, kým v dotyčnom spoznáte majstra výrobcu alebo fujaristu. V tomto prípade naozaj platí, že šaty robia človeka. Nič to však nemení na skutočnosti, že stretnutie s týmito ľuďmi je vždy srdečné a neopakovateľné. V kroji či bez neho.

Piatkový  večer sa pre nás všetkých začal komorným programom, v ktorom sa predstavili dve osobnosti ľudovej kultúry – Ladislav Libica a Ľubomír Párička. A pretože sa v jednej známej piesni spieva, že „každý deň budú vraj Vianoce“, aj my sme si povedali, že si tieto najkrajšie sviatky roka pripomenieme práve v tejto milej spoločnosti. Ako inak – veď sme boli v kruhu priateľov. Nuž sme si na konci septembra pozreli záznam jedného vianočného koncertu a všetky tie známe sviatočné piesne v podaní jedinečných muzikantov a spevákov nám naozaj navodili vianočnú atmosféru. Keď ste sa rozhliadli okolo seba, na všetkých tvárach bolo vidno akési rozcitlivenie a v nejednom oku sa dokonca zablysla aj slzička. Vonku po zotmení bola taká zima, že celková atmosféra bola skoro dokonalá. Už chýbal len ten sniežik. Navyše kapustnica, ktorá nám bola k dispozícii, bola natoľko chuťovo excelentná, že sa za sviatočne-vianočnú mohla pasovať hocikedy. Jednoducho krásny večer. Náš malý Janík sa potom každý ďalší deň pri príchode na Humno vypytoval, či si zasa ideme robiť Vianoce. Dokonca chcel ozdobovať aj stromčeky, ktoré boli okolo javiska rozostavané ako dekorácia ...

  

 

Na druhý deň sme sa zobudili do naozaj mrazivého rána. Slnečné lúče sa pohrávali na bielej inovatke a dym z komínov sa lenivo štveral do neba. Všetci, ktorí mali na starosti poživeň a celkové zázemie účinkujúcich, sa už od skorých ranných hodín pracovito činili, aby všetko bolo naozaj pripravené. A v tých improvizovaných podmienkach, ktoré mali k dispozícii ... veru – klobúk dolu! Musím povedať, že všetko, čo sme dostali na tanier, bolo „prudko poživateľné“ a chuťovo bravúrne. Patrí im naša vďaka za tieto gastronomické zážitky.

Už o 11:00 sa malé pódium zmenilo na farebný koncert, aký sa len tak nevidí a najmä nepočuje. V hľadisku  netrpezlivo čakali všetci priaznivci a fanúšikovia tohto podujatia, ale nakoniec sa dočkali toho, pre čo niektorí vážili aj dlhú cestu. Zazneli prvé rozfuky z „lesa fujár“ a až do 18:00 sa bolo na čo pozerať a čo počúvať. Nezabudli sme si minútou ticha uctiť pamiatku tých našich kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami a sledujú naše kroky len od nebeskej brány ... Okrem fujaristov vystúpila aj miestna folklórna skupina Lastovienky, či FS Liptov z Ružomberka, trombitáši z Chrenovca-Brusna, svojimi mohutnými hlasmi prispeli aj chlapi z Heľpy či vtipom naše hlasivky pošteklila Marka Triščová z Jarovnice. Slnko sa na nás všetkých pozeralo z azúrovo modrej oblohy a doprialo nám  jedinečnú prírodnú atmosféru. Avšak keď sa v podvečer unavilo a zapadlo za horizont, opäť nám matka príroda pripomenula, že už nie je leto, len to babie podľa kalendára a že sa treba riadne priobliecť. Ale ani niekoľko vrstiev oblečenia nám nezabránilo v tom, aby sme si po skončení hlavného programu neužili trocha zábavy pod nočnou oblohou. Zahriali sme sa nielen spevom a tancom, ale aj tradičnými nápojmi, patriacimi k tejto príležitosti.

Nedeľné ráno patrilo všetkým, ktorí mali chuť si privstať a zúčastniť sa svätej omše v miestnom kostole. Je to vždy veľká udalosť, pretože celkovú atmosféru tohto aktu dotvárajú  muzikanti a speváci v krojoch. A tí, ktorí potrebujú k svojim modlitbám iné „chrámy“, sa vydali do okolitých lesov na relaxačnú prechádzku. Tí šťastnejší si naspäť priniesli nielen vyčistenú hlavu, ale aj plný košík krásnych húb.

Hodinu pred poludním sme sa už opäť všetci stretli v Humne Ondreja Gregora, kde pokračoval záverečný blog programu tohtoročného stretnutia fujaristov v Čičmanoch. Svojou prítomnosťou a vystúpením ho spestrili aj Chudobovci či Laco Rybár z Martina so svojou heligónkou. A aj keď v hľadisku bolo o niečo menej ľudí ako v sobotu, aj tak bola atmosféra výborná a výkony jednotlivých účinkujúcich v ničom nepoľavili. Až mi bolo ľúto, že toto všetko končí. Organizátorom sa iste uľavilo, že všetko dobre dopadlo a že už sa netreba viac stresovať. Všetkým, ktorí mali čo do činenia s týmto úžasným a jedinečným podujatím, patrí veľká vďaka, že nám, obyčajným smrteľníkom, umožnili stráviť čas v prítomnosti tých, ktorí majú čo dávať. A teraz to nemyslím len v tej materiálnej rovine. Celé tri dni na mňa opäť dýchali človečinou a tóny spevavého dreva, ktoré je zapísané aj v UNESCO, veru vyliečia nejeden dušebôľ. Jednoducho relaxačný kúpeľ pre srdce aj dušu.

Ďakujem zaň.

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

JAN PRIECHODSKY Z OCOVEJ

Dolu pod Polanou

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV