3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Na deň svätej Kataríny ...
Na deň svätej Kataríny ...

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Na deň svätej Kataríny ...

25. 11. 2013

Na deň svätej Kataríny prespevujú žiaci pilní, hej gazdinky statočné, idú sviatky vianočné.

 

Sv. Katarína Alexandrijská sa narodila okolo roku 289 n.l. v bohatej rodine v Alexandrii v dnešnom Egypte, ktorý v tej dobe patril pod Rímsku ríšu a už od mladosti sa vyznačovala neobyčajnou vzdelanosťou, ale tiež mravnými cnosťami, výrečnosťou a na jej pôvod nezvyklou pracovitosťou. Verejne protestovala proti uctievaniu pohanských bohov a samotného cisára Maxentila vyzvala, aby sa vzdal pohanstva a obrátil sa na kresťanskú vieru. Ten ju potom požiadal o ruku, ale tá ho odmietla s odôvodnením, že sa už zasľúbila Kristovi. Toto prehlásenie malo za následok nekonečné mučenie a väznenie, počas ktorého ju vraj kŕmila holubica.

 

Katarína bola mučená na špeciálne vyrobenom kolese, vybavenom bodákom, ktoré ju malo zaživa roztrhať. Koleso sa ale vďaka blesku rozpadlo a zranilo mnoho divákov. Keď bola potom na cisárov rozkaz sťatá, z jej žíl vraj netiekla krv, ale mlieko. Vďaka kolesu, na ktorom bola mučená, sa stala patrónkou mlynárov. Zomrela v roku 307 n.l. a po jej smrti odniesli anjeli jej pozostatky na horu Sinaj v Palestíne. Svätá Katarína je tiež patrónkou univerzít, mladých dievčat, filozofov, ošetrovateliek, kolárov a všetkých umierajúcich.

 

Deň svätej Kataríny je prvým stridžím dňom. V minulosti preto chodili po dediných pastieri, trúbili na trúbach a práskali bičom. Robili veľký hluk, aby vyhnali strigy až na krížne cesty. Chceli im zabrániť v tom, aby škodili dobytku. Strigám sa totiž pripisovali všetky neduhy, ktoré dobytok trápili. Ženy v tento deň nesmeli chodiť ani po návštevách. Zato muži a mládenci smeli chodiť, kam len chceli. Ich návšteva bola dokonca veľmi vítaná, pretože predznamenávala prosperitu domácnosti a celého gazdovstva. 

 

Ženy mali v tento deň aj iné zákazy. Nesmeli napríklad priasť, tkať, šiť ani vyšívať, lebo by sa im "zberali" prsty. Matky nepúšťali svoje dcéry na žiadne návštevy, pretože by im doma prestali sliepky znášať vajíčka. dievčatá, ale mohli púšťať dole vodou vetvičky. Kde sa zastavili, tým smerom sa vraj malo dievča vydať. Na Katarínu jedávali deti aj dospelí cesnak a robili ním kríže na dverách, aby sa tak chránili pred strigami. V deň sviatku svätej Kataríny sa nesmelo pracovať s ničím, čo malo koleso. Preto sa v tento deň nemlelo v mlynoch, ani sa nepriadlo na kolovrátkoch.

 

V tento deň sa konali aj posledné tanečné zábavy, nastala posledná možnosť sa dosýta najesť, zatancovať si, pošpásovať. Nastávalo totiž doba adventu, ktorá zakazovala tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili si tento posledný večer radovánok náležite užiť a obyčajne tancovačky trvali až do bieleho rána. Ženy platili muzikantom za hudbu a svojim partnerom výdaje, pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali, s kým budú tancovať. Len o polnoci sa vyhlasovala pánska volenka. Dievčatá dávali svojim tanečníkom malé darčeky, väčšinou išlo o slávnostné pečivo. A po Kataríne v puoste brucho stískaj a pretože sa po tomto dni nekonali žiadne zábavy a nemohli byť dokonca ani svadby, hovorilo sa, že Katrena hudcom husle berie ....

 

 Zdroj : Zora Mintalová-Zubercová - Veľká kniha slovenských Vianoc a internet

Foto : Gabo Lipták

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

jankohrasko Počúvate reláciu:

Noc s folklórom

Moderuje: jankohrasko


Práve hrá:

FSK RASLAVICAN RASLAVICE

Hej, tancujce topanki

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV