3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Lucia noci upije, ale dňa nepridá
Lucia noci upije, ale dňa nepridá

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Lucia noci upije, ale dňa nepridá

13. 12. 2013

„Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc."

Adventné obdobie nám okrem prípravy na Vianoce prináša množstvo starorodičovských zvykov. I k Lucii (13. december) sa viažu rôzne tradície. Deň považovaný za najkratší deň v roku a najvýznamnejší zo stridžích dní. Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia si oči vylúpila a poslala svojmu ženíchovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami. Na základe tejto legendy sa znakom stala miska s očami.

V ľudových vrstvách sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Robili s ním krížik na čelo, aby zvýšili ochranný účinok.

Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rád ďalších opatrení:

  • Medzi najznámejšie patrí „vymetane rohov“. Mladé dievčatá oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke chodievali od domu k domu a vymetali nielen rohy a kúty, ale i samotných domácich. Tento rituál mal odohnať všetko zlo a choroby. Celý večer sa niesol v podobe ticha, nik nesmel ani pípnuť.
  • V Liptove a Turci bola rozšírená predstava, že kto sa pozrie cez dieru v doske, uvidí všetky strigy.
  • Najpopulárnejším bol „luciový stolček“. Vyrábal sa na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom dačo urobiť. Musel byťcelý z dreva, bez jedného klinca. Ak ten, čo stolček zhotovil, sedel na ňom na Štedrý večer v kostole, videl všetky dedinské strigy otočené k oltáru. Muž so stolčekom utekal domov, aby ho strigy nechytili. Aby ich zadržal, sypal za sebou mak. Strigy museli mak vyzbierať. Je síce pravda, že nikdy nikto neprezradil, či skutočne videl strigy, ale sa vie, že nikomu to neodporúčal.
  • Tento deň ľudia využívali na niektoré veštby, ako napr. na Horehroní zisťovali, či môžu počítať s prírastkom dobytka.
  • Ráno na Luciu nesmela cudzia žena prísť do domu. Vítaní však boli chlapci, ktorí už včasráno chodili po domoch s reťazou, prípadne iným železným predmetom „oceľovať". Pri vstupe do domu odriekali:
„Doniesol som vám oceli,
aby sa vám hrnce, misky nebili, reťaze netrhali, sekery nelámali.
Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali volov,
koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko jalovičiek,
koľko máte tanierov, aby vaša dievka mala toľko frajerov."

 

  • Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. Naopak, na každý pokus získať niečo z iného domu, sa dívali nanajvýš upodozrievavo. Zvlášť prísny bol v tomto smere zákaz vzťahujúci sa na požičia­vanie a prenášanie ohňa. Dokonca ani k peci sa nemal dostať nikto cudzí. Takýto zákaz v tomto ročnom období nijako neprekvapuje, ak uvážime posvätný význam, ktorý sa ohňu pripisoval odpradávna.

V takomto pre čary priaznivom období nechýbali ani ľúbostné čary:Dievča si pripravilo trinásť lístkov, na dvanásť napísalo mužské mená, trinásty ostal prázdny. Každý deň od Lucie do Štedrého dňa jeden lístok spálilo. Ostávajúci lístok na Štedrý večer otvorilo a meno na ňom napísané bolo menom budúceho muža.

Inde si dievčatá lístky schovávali pod vankúš. Každé ráno potom jeden lístoček vzali a hodili do pece. Nesmeli sa naň však pozrieť. Lístoček, ktorý jej zostal na Štedrý deň, ukrýval meno budúceho manžela. Ak bol lístoček prázdny, znamenalo to, že spomedzi mien, ktoré boli na lístočkoch, ani jedno jej nie je súdené. Chlapci sa týmto dievčatám často posmievali, že ostanú starými dievkami.

S erotickým charakterom ženských Lucií korešpondovala„vypriadaná noc“ dievčat. Ich luciové obchôdzky boli tiché, po ich ukončení sa vrátili tam, kam prišli aj mládenci. Urobili si menšie pohostenie a do polnoci sa zabávali spoločnými hrami. Potom mládenci nanosili slamu, rozložili ju po zemi a spolu s dievčatami na nej prenocovali.

Dobrí gazdovia od Lucie do Vianoc počítali dni. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ten deň počasie, malo byť aj v príslušnom mesiaci.

„Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude“.

Podľa toho vedel gazda, ako ďaleko od vody má zasadiť kapustu; ak by dni nasvedčovali horúce leto, gazda sadil bližšie k vode, aby nemusel po ňu ďaleko chodiť. Na Luciu sa hovorievali aj rôzne porekadlá:

"Lucia noci upíja, ale dňa nepridá."

 

Zdroj: "Zvyky a tradície na Slovensku", Anna Olšovská: "Naša najmilšia vianočná kniha" a vlastné skúsenosti

Spracovala: Ľudmila Hricková

Foto: Paľo Štefánik

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

jankohrasko Počúvate reláciu:

Noc s folklórom

Moderuje: jankohrasko


Práve hrá:

FS Kečera

Ej, chlopci lučky, košat

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV