3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Štedrý deň alebo kračún, viľija
Štedrý deň alebo kračún, viľija

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Štedrý deň alebo kračún, viľija

24. 12. 2013

Štedrý deň má viacero pomenovaní ako napr. kračún, alebo vilia .

Varenie, pečenie:   

Na štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Usilovali sa, aby boli s pečením na úsvite hotové, a to preto, že podľa tradície malo byť obradné pečivo do východu slnka z pece vonku, a tiež preto, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov.Pečenie nesmelo trvať dlhšie ako do poludnia. Pečivo malo veľký význam. Ľudia boli presvädčení, že chlieb má pri tejto príležitosti magickú úlohu. Nazývali ho aj kračún, či vilijový chlieb.

Nezabúdalo sa ani na dušičky:

V tento deň sa nezabúdalo ani na gazdovstvo, ba ani na nebohých. Na Orave sa piekol chlieb aj pre dušičky. Na štedrovečernom stole musel ostať nedotknutý až do Nového roku. Okrem chleba, posúchov, opekancov sa piekli aj koláče s kysnutého cesta. Hojnosť pečiva bola jedným zo spôsobov, ktoré mali podporiť dobrú úrodu v nastavajúcom roku. Každý sa musel dosýta najesť a okrem toho muselo z pohostenia vystačiť aj na obdarovanie vinšovníkov.

Pôstny deň:

Štedrý deň nazývali aj pôstnym dňom. Cez deň sa jedlo málo a nič z jedál, ktoré boli určené na večeru. Požadoval sa ale úplný pôst až do chvíle, keď sa ukázala prvá hviezda. Dievča, ktoré do večera vydržalo o hlade, malo dostať dobrého muža. Malým deťom sľubovali, že ak vydržia do večera o hlade, uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, či zlatý koč.

Vianočná mágia: 

Na Štedrý deň sa opäť stretávame s mágiou. Každý sa usiloval vyhnúť sa zlej nálade, zvade, kriku, plaču, pretože keby sa vyskytli, po celý rok by sa často opakovali. Ráno sa zavčasu vstávalo a všetci sa museli rýchlo obuť, pretože sa v tento deň nesmelo stúpiť na zem bosou nohou. Odôvodňovalo sa to prejavom úcty k zemi. Na Slovensku nebolo oblasti, kde by sa v tento deň nehádzala soľ do studne, orechy, chlieb, oblátky a cesnak v presvedčení, že si tým zabezpečia v studni na celý rok dostatok zdravej vody. Viaceré povery súviseli s hospodárstvom. Dvor zametali smerom k múru, aby sliepky nezanášali vajcia. Aj izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením, nie však smerom ku dverám, aby sa nevymietol majetok.

Predpovedanie počasia:

Podľa počasia na Štedrý deň ľudia usudzovali, aké výsledky ich očakávajú v nastávajúcom roku. Tmavé nebo veštilo plné stodoly a veľa ovocia. Veľký mesiac bol predzvesťou neúrody, mnoho hviezd predpovedalo veľa hydiny, dobrú úrodu hrozna a kvalitnú trávu. Ak bolo nebo zatiahnuté, mali kravy dobré dojiť. Množstvo snehu a vietor veštili dobrú úrodu jabĺk a iného ovocia. Zlou predzvesťou bola hmla. Ak bola na horách malo zomrieť veľa starých ľudí, ak však v dolinách zomierať mali mladí.

Štedrý deň rovnako ako aj Božie narodenie boli považované za začiatok novej etapy. Chodenie vinšovníkov nebolo všade rovnaké. Deti recitovali krátke vinše. V nich želali gazdovi a gazdinej v nastavajúcom roku dobrú úrodu, zveľadenie dobytka, zdravie a spokojnosť. Nechýbali aj žartovné vinše pastierov.

Štedrá večera: 

Podvečer pôsobili dediny nezvyčajne pusto. Obloky ostávali tmavé až do zotmenia. Večera sa mala začať vo chvíli, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Na Spiši gazda doniesol z hory jedľové vetvičky a pozapichoval ich nad zárubne dverí. Ihličie malo ochrániť rodinu pred démonmi. V niektorých oblastiach sa zavesil nad stôl venček upletený z klasov, ktorý bol symbolom úrody. Aj jedličky (vianočný stromček) sa vešali na strop a ozdobovali sa jabĺčkami, orechmi a medovníkmi.

Stolovanie: 

Mimoriadna starostlivosť bola venovaná úprave stola. Bol považovaný za posvätné miesto. Pod neho dal gazda železné predmety ako napr. sekeru, motyku, šidlo, a iné predmety, ktoré mali zabezpečiť nielen dobré pracovné výsledky, ale aj silu a zdravie tých, čo sedeli okolo stola. Na stole nesmelo chýbať jedlo a chlieb. Pred večerou sa všetci umyli a obliekli sa do čistej ľanovej košeli . Potom sa celá rodina zhromaždila kolo stola. Zažali sviecu, modlili sa. Po modlitbe vypili radostník (hriatô) a zajedli z koláča. Každý dostal oblátku s medom. Počet stolujúcich mal byť párny. Za stolom nesmelo sedieť 13 osôb. Gazda namočil prst do medu a urobil každému krížik na čelo na ochranu proti zlému. Prvé jablko sa rozkrájalo na toľko časti, koľko bolo pri stole ľudí. Nikto nesmel počas večere vstávať od stola. Jedla sa po večeri neodkladali, ostávali na ňom najmenej do druhého dňa. Omrvinky z pečiva si zachovali nadprirodzené vlastnosti, nevyhadzovali sa, ale naopak, pozbierali ich a odložili.

Vianoce a láska:

Dievčatá ani pri tejto príležitosti nezabúdali na otázku, akou je láska a manželstvo. Po večeri šli búchať varechou na strechu, klopali na studňu, chlievy, na cudzie obloky a podobne.

Sotva bolo po večeri, nastal v rodinách a v dedine čulý ruch. Každý mal už vopred premyslený program ako stráviť nasledujúce hodiny. Blízky, či susedia sa navštevovali , spoločne si zaspievali .

K Vianociam neodmysliteľne patria aj vinše. V našej dedine Margecany sa vinšovalo a vinšuje takto:

A ja Vám vinšujem na totie šviatky,
hojnejší, pokojnejší, zdravší,
ročkom dožic, jak sce dožili a prežili od Pána Boha lásky,
od sušedoch priažeň, žeby Vás tak Pán Boh požehnal,
jak z neba rosa padá."

 

Zdroj: Zvyky a tradície na Slovensku

Foto: www.katnoviny.sk

Spracovala: Ľudmila Hricková

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

jankohrasko Počúvate reláciu:

Noc s folklórom

Moderuje: jankohrasko


Práve hrá:

FS Ipeľ

Orie Janík orie to Lučenskô pole

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV