3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Koketa v Hornej
Koketa v Hornej

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Koketa v Hornej

12. 01. 2014
Starý Tekov, Horná (lúka)

Horná (lúka) pri Hrônčeku sa nikdy nekosila ako Čertov kút. Trávu spásali husi, kravy, kone  a kozy. Bola aj neodmysliteľným ihriskom pre deti z horného konca Starého Tekova. Sem sme vyháňali našu hydinu a dobytok a kým sa pásli, mali sme dosť času na hry a šibalstvá.

  Krížom cez lúku viedla štátna hranica medzi Slovenskom a Maďarskom. Bola to vyoraná brázda zvýraznená miestami kôpkou kamenia, v ktorej sem-tam rástol šípový krík. Z Hornej sa hranica presunula do stredu Hrona. Vedeli sme, že za hranicu nesmieme, ale keď nás nikto nevidel, aj za hranicu sme zašli. Nie ďaleko, lebo za Hronom už bol novotekovský žrebčínec a tamojší čikóši chodili na svoju polovičku Hornej pásť kone. Mali sme pred nimi rešpekt, nie preto, že sedeli na koňoch, ale preto, že by sme im nerozumeli, lebo boli Maďari. S údivom sme hľadeli na nich ako v sedle obháňajú svoje stádo koní a svojho tátoša preháňajú po lúke. Krásne kone cválali dôstojne a noblesne, neboli to kone do voza, bol to šľachtený chov závodných koní, ktoré mali opateru svojich čikóšov. Radi sa predvádzali na svojich koňoch povedľa hranice a predstierali  svoje postavenie pred nami. S nemým údivom sme hľadeli na ich koníky až do chvíle, kým sa nám neprihovorili po slovensky. Odrazu akoby Horná bola bez štátnej hranice.

  Ležali sme v tráve, v zuboch sme si prehadzovali steblo trávy a pozorovali na oblohe striebrom sa trblietajúce bombardéry smerujúce na východ. Bola vojna, ale vtedy sa nás to akosi netýkalo. Behali sme po tráve, robili kotrmelce a šibalstvá, hrali futbal s handrovou loptou, chlapci aj dievčatá v jednom družstve a po únave pozorovali drobné lúčne kvietky v tráve.

  Chodila medzi nás aj Mara Brngáľova. Bola trochu staršia, ale ešte stále dievča. Preháňala sa po lúke, steblá trávy jej šteklili lýtka, vietor prefukoval pod sukne, prsia sa jej guľatili a keď k nej pribehol čikóš na koni, ponúkol jej, že ju odvezie. Keď súhlasila, vyhodil si ju pred seba na koňa a odcválali. Sedela na koníkovi s čikóšom, bola to kobylka s menom Koketa a prechádzka bola pre Maru nezabudnuteľným zážitkom. Doma mali iba kravy, takže sedieť na koni bolo pre ňu nevšedné. Cvalom aj  klusom prebehli Hornú, hore – dole, hranica nehranica, na chrbte koňa bolo ako na hintove a z jazdy mala veľmi  príjemný pocit. Keď ju čikóš zložil z koňa, takmer nedýchala, z tej jazdy bola celá unesená. Keď prišla domov, plná dojmov a zážitkov  musela sa pochváliť mamke. Mamka, ja som sa vozila na Kok... Zabudla, ako sa kobylka volala a Mara sa trochu pomýlila. Na čom si sa vozila? Nebolo viac mamke treba, vzali mamka palicu a Maru tak vycuchtili, že si to zapamätala. Na čom si sa vozila? Ja ti dám, treba tebe voziť sa na takom dačom? Mlátili ju hlava – nehlava, veď takô dačo jej urobiť, to sa v jej veku ešte nepatrí. To jej musia z hlavy vytĺcť, aby jej nebodaj horšiu správu nedoniesla.

  Mara nevedela pochopiť, čo zlého spravila, že ju takto mamka mlátia, lýtka sa jej ešte nezapaľovali, aj keď ich tráva šteklila. Veď, či je na tom niečo zlé, keď sa vozí na koni? Alebo preto, že to boli Maďari a s Maďarmi sa nesmieme kamarátiť? Ale veď oni vedeli po slovensky, tak akí to boli Maďari? Jej dojmy z Kokety museli byť zatajené, nemohla sa s nimi nikomu pochváliť a to ju mrzelo najviac. Pocit hojdavého kroku v sedle a vlnitého cvalu a tiež  pohľad na svet z chrbta koňa, to je ohromný zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť.

  Tento príbeh sa stal pred asi 70-mi rokmi. Spomienka naň vyvoláva nostalgiu a keď si pomyslím, že Horná už nie je Horná, že novotekovský žrebčín už nie je, že Čertov kút už tiež nie je taký ako kedysi, je mi akosi smutno a clivo. Ale zážitky a spomienky ostávajú a preto si ich chcem aj napriek nepriaznivým a nežičlivým okolnostiam uchovať v pamäti, lebo to je moje detstvo a nádherné spomienky naň, to je teplo domova s vôňou domáceho chleba, to sú korene nášho žitia a korenie nášho života.

 

Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

LH Chudobovcov

Koncove pistaly

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV